Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 67/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. marca 2004

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. F. M., bytom M., ktorou namieta porušenie jeho práv

podľa čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového

protokolu k dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. postupom Carion Slovakia, a. s.,

Banská Bystrica, v súvislosti s odcudzením jeho osobného motorového vozidla ŠKODA

OCTAVIA LX a postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine vo veci

jeho oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin

z 24. novembra 2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Františka Majora o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. decembra

2003 doručená sťažnosť Ing. F. M., bytom M. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci porušenia

jeho práv podľa čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Martin

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. postupom Carion

Slovakia, a. s., Banská Bystrica (ďalej len „Carion, a. s.“) v súvislosti s odcudzením jeho

osobného motorového vozidla ŠKODA OCTAVIA LX a postupom Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Martine (ďalej len „ORPZ“) vo veci jeho oznámenia o skutočnostiach

nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, z 24. novembra 2003.

Sťažovateľ vidí porušenie svojich označených práv v tom, že „... 25. novembra 2003

som dal podnet na Carion Slovakia, a. s. Partizánska cesta 3, 974 01 Banská Bystrica pre

trestný čin krádeže môjho auta ŠKODA OCTAVIA na Okresný súd v Martine, ktorý vo veci

nerozhodol v stanovenej lehote podľa

o správnom konaní“.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že pracovníci firmy MARTIN PAUMER – MP odcudzili

na základe zmluvy s Carion, a. s., jeho uvedené motorové vozidlo, čím sa dopustili

spáchania viacerých trestných činov. Zmieňuje sa tiež o tom, že Carion, a. s., podala proti

nemu na okresnom súde žalobu o zaplatenie finančnej čiastky a tento spor sa vedie pod

sp. zn. . Poukazuje na to, že svojím správaním nezapríčinil vznik uvedeného

sporu, ale tento bol podľa neho vyvolaný nesprávnym postupom Carion, a. s., pri účtovaní

splátok za jeho osobný automobil, a tým, že dodatočne jednostranne zmenila podmienky

s ním uzavretej zmluvy. Sťažovateľ tvrdí, že bol postupom Carion, a. s., poškodený a výška

škody predstavuje 21 384,40 Sk. Na túto skutočnosť upozornil okrem Carion, a. s.,

aj okresný súd, avšak žiadne stanovisko k veci nedostal. Dňa 24. novembra 2003 dala

Carion, a. s., prostredníctvom firmy MARTIN PAUMER – MP násilne odobrať vozidlo

sťažovateľa, a keďže pri tomto zákroku došlo k jeho poškodeniu, domáha sa, aby ústavný

súd vydal rozhodnutie, ktorým ju zaviaže uhradiť mu sumu, ktorú jej dosiaľ zaplatil spolu

s cenou dodatočne namontovaných doplnkov.

Na výzvu ústavného súdu zo 14. januára 2004 sťažovateľ podaním z 30. januára

2004 doplnil svoju sťažnosť a uviedol, že ňou namieta porušenie dohovoru, a to

čl. 17 - Zákaz zneužitia práv a čl. 1 dodatkového protokolu – Ochrana majetku. Tvrdí,

že v konaní pred všeobecným súdom vyčerpal všetky opravné prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytol a súčasne požiadal, aby mu

ústavný súd ustanovil vzhľadom na jeho pomery v konaní pred ním právneho zástupcu.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol tak, že zaviaže Carion, a. s., zaplatiť

mu sumu 504 197 Sk, ktorá pozostáva zo zaplatenej čiastky za osobný automobil ŠKODA

OCTAVIA, ako aj hodnoty autorádia a ťažného zariadenia, oproti vydaniu kľúčov

a dokladov od vozidla.

Ústavný súd si vyžiadal spis okresného súdu sp. zn. , z ktorého zistil,

že pod touto spisovou značkou sa vedie konanie, v ktorom sa Carion, a. s., na základe

žaloby doručenej okresnému súdu 13. júna 2001 domáha proti sťažovateľovi zaplatenia

sumy 67 373 Sk s príslušenstvom. V spise sa nachádza „trestné oznámenie“ sťažovateľa

týkajúce sa odcudzenia jeho vozidla doručené okresnému súdu 26. novembra 2003.

Ostatným úkonom ku dňu predloženia spisu ústavnému súdu, t. j. k 29. januáru 2004,

bol pokyn zákonnej sudkyne z 22. januára 2004 na predvolanie účastníkov a ich právnych

zástupcov na pojednávanie nariadené na 2. marec 2004. Zo spisu nevyplýva, že by bol

sťažovateľ (ako žalovaný) uplatnil za konania svoje práva proti Carion, a. s.,

(ako žalobkyni) vzájomným návrhom [ (ďalej

len „OSP“)].

II.

Ústavný súd je podľa (ďalej len „“)

oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Bližšie náležitosti sťažností a podmienky konania o nich sú upravené

v ustanoveniach § 20 ods. 1 a 2 a § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

Nesplnenie niektorej zo všeobecných alebo osobitných podmienok konania

o sťažnostiach je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom

zasadnutí a skúmal, či neexistujú aj iné dôvody na jej odmietnutie uvedené v § 25 ods. 2

.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené

alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania, čo platí bezvýhradne v konaní o sťažnostiach podľa § 49 a nasl.

citovaného zákona. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku

rozhodnutia (petit), ktorého sa sťažovateľ domáha.

V okolnostiach prípadu sa sťažovateľ podľa petitu sťažnosti domáha takého

rozhodnutia (vrátenia zaplatených splátok za motorové vozidlo), na ktoré ústavný súd nie je

oprávnený. V tomto prípade ide o právny vzťah medzi dvoma subjektami súkromného

práva, ktorého obsah je zásadne chránený v rámci právomoci všeobecného súdnictva.

rozdeľuje súdnu právomoc medzi všeobecné súdy ( )

a ústavný súd ( až 129 ), a tým zároveň rozdeľuje súdnu ochranu medzi tieto

systémy súdnej moci ( ). Práva na súdnu ochranu sa možno domáhať len

v medziach, za podmienok, v rozsahu a spôsobom ustanoveným v zákone na jeho

vykonanie ( v spojení s ) a iba na tom súdnom orgáne,

ktorému vec podľa procesných zákonov na jej vykonanie patrí do právomoci. Podľa § 7

ods. 1 v občianskom súdom konaní súdy prejedávajú a rozhodujú spory a iné právne

veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných

a hospodárskych vzťahov.

Pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu nemožno si voľne vyberať nielen medzi

všeobecnými súdmi, ktorých vecnú a miestnu príslušnosť ustanovuje Občiansky súdny

poriadok, s čím súvisí aj právo na zákonného sudcu ( ), ale ani medzi

ústavným súdom a všeobecnými súdmi.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v danom prípade požaduje, aby ústavný súd

nahradil právomoc všeobecného súdu právomocou ústavného súdu. Samostatné

a rovnocenné postavenie každého z uvedených systémov súdnej moci však nepripúšťa, aby

orgány jedného systému nahradzovali rozhodovaciu právomoc orgánov druhého systému

vo veciach, ktoré a zákony na jej vykonanie zverujú do ich právomoci. Akýkoľvek

zásah, resp. vstup orgánov jedného systému do rozhodovacej právomoci orgánov druhého

súdneho systému by preto znamenal porušenie tých ustanovení , ktoré ju upravujú.

Do právomoci ústavného súdu nepatrí rozhodovať v merite veci o vrátení

sťažovateľom požadovanej sumy, ktorú zaplatil firme Carion, a. s., za označený osobný

automobil. Takýto návrh sťažovateľa ide nad rámec právomoci ústavného súdu podľa

. Vzhľadom na to ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľ sa mohol

a musel obrátiť so žiadosťou o súdnu ochranu proti subjektu súkromného práva, ktorým

označená spoločnosť nesporne je, na všeobecný súd. Ochranu pred konaním takého

subjektu (za splnenia zákonných podmienok) poskytujú zásadne všeobecné súdy v rámci ich

právomoci. Právomoc všeobecných súdov v danej veci vylučuje právomoc ústavného súdu.

Pokiaľ sťažovateľ namieta, že jeho práva boli porušené aj postupom ORPZ, ktoré

nereagovalo na jeho „trestné oznámenie“ z 24. novembra 2003, ústavný súd poznamenáva,

že súčasťou žiadneho zo sťažovateľom označených práv nie je povinnosť orgánu štátu

kvalifikovať konanie, v ktorom sťažovateľ vidí porušenie svojich práv, ako trestný čin,

a začať na základe ním podaného „trestného oznámenia“ trestné stíhanie. Potvrdzuje to aj

judikatúra ústavného súdu, podľa ktorej „Právo fyzickej osoby na začatie trestného

konania... na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva

a slobody podľa druhej hlavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných

práv alebo slobôd“ (, , ).

Rovnako tak ani z ustanovení nemožno vyvodiť subjektívne

právo osoby, ktorá podala trestné oznámenie, na začatie trestného stíhania. Aj keď podľa §

2 ods. 3 je prokurátor povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa

dozvedel, posúdenie otázky, či sú splnené zákonné podmienky pre začatie trestného stíhania

v konkrétnej veci (na základe skutočností uvedených v trestnom oznámení alebo skutočností

zistených jeho preverením), je plne v právomoci orgánov činných v trestnom konaní

(policajných orgánov, vyšetrovateľov, prokurátorov).

Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2

pre nedostatok svojej právomoci.

Odmietnutím celej sťažnosti v rámci predbežného prerokovania podľa § 25 zákona

o ústavnom súde sa stala bezpredmetnou sťažovateľova žiadosť o ustanovenie právneho

zástupcu. Preto sa ňou ústavný súd nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. marca 2004