Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 68/04
PDF · 180.28 KB
No categories available
I. ÚS 68/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 68/04-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. marca 2004
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti FYTOFARM, spol. s r. o., so sídlom
Dúbravská cesta 21, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. P. M., Advokátska kancelária,
B., ktorou namietala porušenie čl. 19 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 1
a 3 Listiny základných práv a slobôd postupom a odôvodnením rozhodnutia
Protimonopolného úradu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod číslom
2000/FH/1/1/311, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti FYTOFARM, spol. s r. o. o d m i e t a ako
oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca 2004
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti FYTOFARM, spol. s r. o., so sídlom Dúbravská
cesta 21, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. P. M.,
Advokátska kancelária, B., ktorou namietala porušenie čl. 19 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 10 ods. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len
„listina“) v konaní vedenom na Protimonopolnom úrade Slovenskej republiky (ďalej len
„protimonopolný úrad“) pod číslom 2000/FH/1/1/311.
Sťažovateľka uviedla, že ako obchodná spoločnosť sa zaoberá prevažne výskumom
a výrobou v oblasti biotechnologických a chemických špecialít a prípravkov na výživu
a ochranu rastlín.
Z obsahu sťažnosti a z priložených písomností ďalej vyplynulo, že protimonopolný
úrad vydal v konaní, v ktorom sťažovateľka nebola účastníčkou, 23. novembra 2000
rozhodnutie č. 2000/FH/1/1/311, v odôvodnení ktorého negatívne zhodnotil výrobok
sťažovateľky (feromónový prípravok na lykožrúta smrekového). Toto rozhodnutie bolo aj
s odôvodnením zverejnené na internetovej stránke protimonopolného úradu.
Sťažovateľka je toho názoru, že nepravdivým odôvodnením uvedeného rozhodnutia
sa protimonopolný úrad dopustil protiprávneho konania, pretože:
„1. konal nad rámec zákona tým, že si v konaní vyžiadal druh informácie, ktorú mu
zákon vyžadovať nepovoľuje,
2. následne, už v rámci svojho protiprávneho konania, nepreskúmal, či vyžiadané
informácie nie sú predmetom obchodného tajomstva klienta, o ich pravdivosti nehovoriac,
3. napokon nezákonne vyžiadané a nepreskúmané informácie zverejnil v odôvodnení
svojho rozhodnutia.“
Sťažovateľka tvrdí, že odôvodnením uvedeného právoplatného rozhodnutia
a následným opatrením protimonopolného úradu boli porušené jej základné práva, a to
právo na zachovanie jej dobrej povesti a právo na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1 ústavy
a právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo
zneužívaním údajov o svojej osobe podľa čl. 19 ods. 3 ústavy. Sťažovateľka poukázala na
to, že „paralelne“ sú tieto jej práva chránené aj čl. 10 ods. 1 a 3 listiny, preto došlo k
porušeniu jej základných práv aj podľa týchto ustanovení listiny.
O predmetnom rozhodnutí protimonopolného úradu, ktoré podľa názoru
sťažovateľky vo svojom odôvodnení neústavne a nezákonne zasiahlo do jej základných
práv, sa dozvedela v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou, keď ju jeden podnikateľ
upozornil, že na internete je o nej prostredníctvom predmetného rozhodnutia
protimonopolného úradu „zverejnená negatívna reklama, v ktorej zľahčuje naše výrobky
a poškodzuje naše dobré meno.“
Na vzniknutú situáciu sťažovateľka reagovala 4. júna 2003 podaním sťažnosti
protimonopolnému úradu v zmysle § 3 písm. a) zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach.
Protimonopolný úrad v odpovedi na uvedenú sťažnosť z 2. júla 2003 č. 3497/PMÚ
SR/2003 sťažovateľke navrhol vyriešiť jej sťažnosť tým spôsobom, že na svoju internetovú
stránku doplní k predmetnému rozhodnutiu informatívne vyjadrenie v tom zmysle, že
protimonopolný úrad sám nehodnotil kvalitu výrobkov, len prevzal údaje, ktoré mu v rámci
konania poskytli spotrebitelia.
Uvedenú možnú nápravu protiprávneho stavu sťažovateľka nepovažovala za
dostatočnú, avšak podľa jej zistenia ani avizované „informatívne vyjadrenie“ nebolo
zverejnené na internetových stránkach protimonopolného úradu.
Protimonopolný úrad svoje stanovisko upresnil vyjadrením z 22. júla 2003
č. 4651/PMÚ SR/2003: „Rada úradu na svojom zasadnutí dňa 18. 7. 2003 oboznámila
predmetným prípadom a zaujala nasledovné stanovisko. V uvedenom prípade nie je dôvod
na zrušenie resp. zmenu rozhodnutia č. 2000/FH/1/1/311 zo dňa 23. 11. 2000 na základe
mimoriadnych opravných prostriedkov. Na druhej strane však Rada uznáva, že formulácia
odôvodnenia nie je úplne presná, úrad však vychádzal z tvrdenia osloveného odberateľa,
i keď možno subjektívneho. Na základe vyššie uvedeného predsedníčka Protimonopolného
úradu na porade upozornila na takéto nepresnosti pracovníkov PMÚ SR, ktorí riešia
jednotlivé prípady a prijala opatrenia, aby sa to v budúcnosti neopakovalo.
Predmetné rozhodnutie bolo dňa 22. 7. 2003 stiahnuté z internetovej stránky úradu.“
Sťažovateľka k tomu uviedla, že „Ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti sa podľa
našich vedomostí na internetovej stránke porušovateľa predmetné rozhodnutie už
nenachádza, avšak takmer tri roky na nej zverejnené bolo (...). My nemáme povinnosť, a ani
to nepatrí k riadnej starostlivosti nášho podnikania, aby sme sústavne sledovali internetové
stránky úradov verejnej moci, či náhodou neporušujú naše základné práva, nakoľko
vychádzame z oprávneného predpokladu, že k takýmto porušeniam v právnom štáte dôjsť
nesmie“.
Dňa 22. októbra 2003 podala sťažovateľka v zmysle § 31 zákona č. 153/2001 Z. z.
o prokuratúre podnet Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna
prokuratúra“) so žiadosťou o preverenie zákonnosti v uvedenom správnom konaní
a podanie podnetu k tomu, aby boli vypustené z odôvodnenia predmetného rozhodnutia
protimonopolného úradu nepravdivé a neoverené údaje o jej výrobkoch.
K tomu sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že v podnete „sme podrobne opísali
predmet činnosti našej spoločnosti, priebeh skutkového deja a podstatu zásahov
porušovateľa do našich základných práv, ktoré podľa nášho názoru nie sú v súlade
s platným právom“.
Generálna prokuratúra v odpovedi na podnet sťažovateľky oznámila, že lehota na
vybavenie jej podnetu bola predĺžená a o vybavení bude sťažovateľka upovedomená.
Sťažovateľka ďalej uviedla, že žiadosťou z 2. februára 2004 „Porušovateľa sme ešte
raz vyzvali, aby protiprávny stav odstránil a vykonal nápravu zverejnením primeraného
ospravedlnenia s vysvetlením“.
Protimonopolný úrad však nápravu nezjednal, ale vo svojej odpovedi z 12. februára
2004, ktorá bola doručená sťažovateľke 16. februára 2004 uviedol, že sťažovateľkou
požadované ospravedlnenie neuverejní.
Sťažovateľka k tomu v sťažnosti uviedla, že „Poslednú odpoveď porušovateľa zo
dňa 12. februára 2004 treba podľa nášho názoru považovať za oznámenie opatrenia
(o nečinnosti) v zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Bez zbytočného odkladu, t. j.
v lehote dvoch mesiacov od tohto oznámenia podávame ústavnému súdu túto ústavnú
sťažnosť. Poukazujeme na skutočnosť, že porušenie našich základných práv ku dňu podania
tejto sťažnosti stále trvá“.
Vzhľadom na uvedené relevantné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd
vydal tento nález:
«1. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky v konaní vedenom pod číslom
2000/FH/1/1/311 porušil obchodnej spoločnosti FYTOFARM, spol. s r. o. so sídlom
Dúbravská cesta 21, 842 51 Bratislava (...) oddiel Sro, vložka číslo 7345/B, právo na
zachovanie dobrej povesti a na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 10 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na ochranu pred
neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej
osobe podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 3 Listiny základných
práv a slobôd.
2. Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky sa prikazuje, aby do troch dní od
právoplatnosti tohto nálezu zverejnil a ponechal sústavne po dobu jedného roka na
viditeľnom mieste svojej oficiálnej domovskej internetovej stránky /www.antimon.gov.sk/
zverejnený zvýraznený text tohto znenia:
„Protimonopolný úrad Slovenskej republiky sa ospravedlňuje obchodnej spoločnosti
FYTOFARM, spol. s r. o. a jej obchodným partnerom za nepravdivé údaje, ktoré zverejnil
v rozhodnutí 2000/FH /1/1/311 zo dňa 23. novembra 2000 na piatej strane v odseku 2, 3
a 4. Uvedené údaje, ktorými sa spochybňuje kvalita výrobkov spoločnosti FYTOFARM,
spol. s r. o., boli do rozhodnutia prevzaté na základe podkladov, ktoré sa nezakladajú na
pravde.“
3. Obchodnej spoločnosti FYTOFARM, spol. s r. o. so sídlom Dúbravská cesta 21,
842 51 Bratislava, IČO: 31 376 398, obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava 1, oddiel Sro, vložka číslo 7345/B sa priznáva primerané
finančné zadosťučinenie v sume dva milióny slovenských korún, ktoré je Protimonopolný
úrad Slovenskej republiky povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
4. Obchodnej spoločnosti FYTOFARM, spol. s r. o. so sídlom Dúbravská cesta 21,
842 51 Bratislava, IČO: 31 376 398, obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava 1, oddiel Sro, vložka číslo 7345/B sa priznáva náhrada trov
konania v sume 119 081.- Sk, ktoré je Protimonopolný úrad Slovenskej republiky povinný
vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet JUDr. P. M., advokáta.»
II.
Ústavný súd ako nezávislý orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1
ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa ods. 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. (...).
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa ods. 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 19 ods. 1 ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
Podľa ods. 3 citovaného článku ústavy každý má právo na ochranu pred
neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej
osobe.
Podľa čl. 10 ods. 1 listiny každý má právo, aby bola zachovaná jeho ľudská
dôstojnosť, osobná česť, dobrá povesť a chránené jeho meno.
Podľa ods. 3 citovaného článku listiny každý má právo na ochranu pred
neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej
osobe.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Predmetom konania na ústavnom súde je tvrdenie sťažovateľky, že postupom
a odôvodnením rozhodnutia protimonopolného úradu č. 2000/FH/1/1/311 z 23. novembra
2000 bolo porušené jej právo zaručené čl. 19 ods. 1 a 3 ústavy a čl. 10 ods. 1 a 3 listiny.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy možno
podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo
dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť, pričom zákon
o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS
14/03).
Ústavný súd nebol nútený skúmať, či sťažovateľka vyčerpala všetky právne
prostriedky nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, napr. podľa § 19b
Občianskeho zákonníka, pretože podľa jeho názoru sa sťažovateľka o skutočnostiach, ktoré
podľa obsahu sťažnosti zakladajú porušenie jej základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 3
ústavy a čl. 10 ods. 1 a 3 listiny, dozvedela najneskôr z vyjadrenia z 22. júla 2003, ktorým
protimonopolný úrad „upresnil“ svoje predchádzajúce stanovisko tak, že „v uvedenom
prípade nie je dôvod na zrušenie, resp. zmenu rozhodnutia (...). Predmetné rozhodnutie
bolo dňa 22. 7. 2003 stiahnuté z internetovej stránky úradu“.
Takto určený začiatok plynutia lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu,
nemohol posunúť podnet sťažovateľky podaný generálnej prokuratúre, ani jej opakovaná
výzva protimonopolnému úradu z 2. februára 2004 na odstránenie protiprávneho stavu resp.
jeho odpoveď z 12. februára 2004, ktorá bola doručená sťažovateľke 16. februára 2004.
V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že nič v uvedených skutočnostiach
nenasvedčuje tomu, že „porušenie základných práv stále trvá“.
Sťažovateľka predmetnú sťažnosť podala na poštovú prepravu 4. marca 2004, t. j.
v čase, keď už uplynula lehota ustanovená na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy.
Ústavný súd musel preto jej sťažnosť bez toho, aby sa zaoberal opodstatnenosťou v nej
uvedených námietok, odmietnuť ako návrh podaný oneskorene.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. marca 2004