Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 68/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. marca 2004

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti FYTOFARM, spol. s r. o., so sídlom

Dúbravská cesta 21, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. P. M., Advokátska kancelária,

B., ktorou namietala porušenie a 3 a

a 3 Listiny základných práv a slobôd postupom a odôvodnením rozhodnutia

Protimonopolného úradu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod číslom

2000/FH/1/1/311, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti FYTOFARM, spol. s r. o. o d m i e t a ako

oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca 2004

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti FYTOFARM, spol. s r. o., so sídlom Dúbravská

cesta 21, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. P. M.,

Advokátska kancelária, B., ktorou namietala porušenie a 3 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 10 ods. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) v konaní vedenom na Protimonopolnom úrade Slovenskej republiky (ďalej len

„protimonopolný úrad“) pod číslom 2000/FH/1/1/311.

Sťažovateľka uviedla, že ako obchodná spoločnosť sa zaoberá prevažne výskumom

a výrobou v oblasti biotechnologických a chemických špecialít a prípravkov na výživu

a ochranu rastlín.

Z obsahu sťažnosti a z priložených písomností ďalej vyplynulo, že protimonopolný

úrad vydal v konaní, v ktorom sťažovateľka nebola účastníčkou, 23. novembra 2000

rozhodnutie č. 2000/FH/1/1/311, v odôvodnení ktorého negatívne zhodnotil výrobok

sťažovateľky (feromónový prípravok na lykožrúta smrekového). Toto rozhodnutie bolo aj

s odôvodnením zverejnené na internetovej stránke protimonopolného úradu.

Sťažovateľka je toho názoru, že nepravdivým odôvodnením uvedeného rozhodnutia

sa protimonopolný úrad dopustil protiprávneho konania, pretože:

„1. konal nad rámec zákona tým, že si v konaní vyžiadal druh informácie, ktorú mu

zákon vyžadovať nepovoľuje,

2. následne, už v rámci svojho protiprávneho konania, nepreskúmal, či vyžiadané

informácie nie sú predmetom obchodného tajomstva klienta, o ich pravdivosti nehovoriac,

3. napokon nezákonne vyžiadané a nepreskúmané informácie zverejnil v odôvodnení

svojho rozhodnutia.“

Sťažovateľka tvrdí, že odôvodnením uvedeného právoplatného rozhodnutia

a následným opatrením protimonopolného úradu boli porušené jej základné práva, a to

právo na zachovanie jej dobrej povesti a právo na ochranu mena podľa

a právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo

zneužívaním údajov o svojej osobe podľa . Sťažovateľka poukázala na

to, že „paralelne“ sú tieto jej práva chránené aj čl. 10 ods. 1 a 3 listiny, preto došlo k

porušeniu jej základných práv aj podľa týchto ustanovení listiny.

O predmetnom rozhodnutí protimonopolného úradu, ktoré podľa názoru

sťažovateľky vo svojom odôvodnení neústavne a nezákonne zasiahlo do jej základných

práv, sa dozvedela v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou, keď ju jeden podnikateľ

upozornil, že na internete je o nej prostredníctvom predmetného rozhodnutia

protimonopolného úradu „zverejnená negatívna reklama, v ktorej zľahčuje naše výrobky

a poškodzuje naše dobré meno.“

Na vzniknutú situáciu sťažovateľka reagovala 4. júna 2003 podaním sťažnosti

protimonopolnému úradu v zmysle o sťažnostiach.

Protimonopolný úrad v odpovedi na uvedenú sťažnosť z 2. júla 2003 č. 3497/PMÚ

SR/2003 sťažovateľke navrhol vyriešiť jej sťažnosť tým spôsobom, že na svoju internetovú

stránku doplní k predmetnému rozhodnutiu informatívne vyjadrenie v tom zmysle, že

protimonopolný úrad sám nehodnotil kvalitu výrobkov, len prevzal údaje, ktoré mu v rámci

konania poskytli spotrebitelia.

Uvedenú možnú nápravu protiprávneho stavu sťažovateľka nepovažovala za

dostatočnú, avšak podľa jej zistenia ani avizované „informatívne vyjadrenie“ nebolo

zverejnené na internetových stránkach protimonopolného úradu.

Protimonopolný úrad svoje stanovisko upresnil vyjadrením z 22. júla 2003

č. 4651/PMÚ SR/2003: „Rada úradu na svojom zasadnutí dňa 18. 7. 2003 oboznámila

predmetným prípadom a zaujala nasledovné stanovisko. V uvedenom prípade nie je dôvod

na zrušenie resp. zmenu rozhodnutia č. 2000/FH/1/1/311 zo dňa 23. 11. 2000 na základe

mimoriadnych opravných prostriedkov. Na druhej strane však Rada uznáva, že formulácia

odôvodnenia nie je úplne presná, úrad však vychádzal z tvrdenia osloveného odberateľa,

i keď možno subjektívneho. Na základe vyššie uvedeného predsedníčka Protimonopolného

úradu na porade upozornila na takéto nepresnosti pracovníkov PMÚ SR, ktorí riešia

jednotlivé prípady a prijala opatrenia, aby sa to v budúcnosti neopakovalo.

Predmetné rozhodnutie bolo dňa 22. 7. 2003 stiahnuté z internetovej stránky úradu.“

Sťažovateľka k tomu uviedla, že „Ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti sa podľa

našich vedomostí na internetovej stránke porušovateľa predmetné rozhodnutie už

nenachádza, avšak takmer tri roky na nej zverejnené bolo (...). My nemáme povinnosť, a ani

to nepatrí k riadnej starostlivosti nášho podnikania, aby sme sústavne sledovali internetové

stránky úradov verejnej moci, či náhodou neporušujú naše základné práva, nakoľko

vychádzame z oprávneného predpokladu, že k takýmto porušeniam v právnom štáte dôjsť

nesmie“.

Dňa 22. októbra 2003 podala sťažovateľka v zmysle

o prokuratúre podnet Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) so žiadosťou o preverenie zákonnosti v uvedenom správnom konaní

a podanie podnetu k tomu, aby boli vypustené z odôvodnenia predmetného rozhodnutia

protimonopolného úradu nepravdivé a neoverené údaje o jej výrobkoch.

K tomu sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že v podnete „sme podrobne opísali

predmet činnosti našej spoločnosti, priebeh skutkového deja a podstatu zásahov

porušovateľa do našich základných práv, ktoré podľa nášho názoru nie sú v súlade

s platným právom“.

Generálna prokuratúra v odpovedi na podnet sťažovateľky oznámila, že lehota na

vybavenie jej podnetu bola predĺžená a o vybavení bude sťažovateľka upovedomená.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že žiadosťou z 2. februára 2004 „Porušovateľa sme ešte

raz vyzvali, aby protiprávny stav odstránil a vykonal nápravu zverejnením primeraného

ospravedlnenia s vysvetlením“.

Protimonopolný úrad však nápravu nezjednal, ale vo svojej odpovedi z 12. februára

2004, ktorá bola doručená sťažovateľke 16. februára 2004 uviedol, že sťažovateľkou

požadované ospravedlnenie neuverejní.

Sťažovateľka k tomu v sťažnosti uviedla, že „Poslednú odpoveď porušovateľa zo

dňa 12. februára 2004 treba podľa nášho názoru považovať za oznámenie opatrenia

(o nečinnosti) v zmysle . Bez zbytočného odkladu, t. j.

v lehote dvoch mesiacov od tohto oznámenia podávame ústavnému súdu túto ústavnú

sťažnosť. Poukazujeme na skutočnosť, že porušenie našich základných práv ku dňu podania

tejto sťažnosti stále trvá“.

Vzhľadom na uvedené relevantné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

vydal tento nález:

«1. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky v konaní vedenom pod číslom

2000/FH/1/1/311 porušil obchodnej spoločnosti FYTOFARM, spol. s r. o. so sídlom

Dúbravská cesta 21, 842 51 Bratislava (...) oddiel Sro, vložka číslo 7345/B, právo na

zachovanie dobrej povesti a na ochranu mena podľa Slovenskej

republiky a čl. 10 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na ochranu pred

neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej

osobe podľa a Listiny základných

práv a slobôd.

2. Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky sa prikazuje, aby do troch dní od

právoplatnosti tohto nálezu zverejnil a ponechal sústavne po dobu jedného roka na

viditeľnom mieste svojej oficiálnej domovskej internetovej stránky /www.antimon.gov.sk/

zverejnený zvýraznený text tohto znenia:

„Protimonopolný úrad Slovenskej republiky sa ospravedlňuje obchodnej spoločnosti

FYTOFARM, spol. s r. o. a jej obchodným partnerom za nepravdivé údaje, ktoré zverejnil

v rozhodnutí 2000/FH /1/1/311 zo dňa 23. novembra 2000 na piatej strane v odseku 2, 3

a 4. Uvedené údaje, ktorými sa spochybňuje kvalita výrobkov spoločnosti FYTOFARM,

spol. s r. o., boli do rozhodnutia prevzaté na základe podkladov, ktoré sa nezakladajú na

pravde.“

3. Obchodnej spoločnosti FYTOFARM, spol. s r. o. so sídlom Dúbravská cesta 21,

842 51 Bratislava, IČO: 31 376 398, obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri

Okresného súdu Bratislava 1, oddiel Sro, vložka číslo 7345/B sa priznáva primerané

finančné zadosťučinenie v sume dva milióny slovenských korún, ktoré je Protimonopolný

úrad Slovenskej republiky povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Obchodnej spoločnosti FYTOFARM, spol. s r. o. so sídlom Dúbravská cesta 21,

842 51 Bratislava, IČO: 31 376 398, obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri

Okresného súdu Bratislava 1, oddiel Sro, vložka číslo 7345/B sa priznáva náhrada trov

konania v sume 119 081.- Sk, ktoré je Protimonopolný úrad Slovenskej republiky povinný

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet JUDr. P. M., advokáta.»

II.

Ústavný súd ako nezávislý orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa ods. 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. (...).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa ods. 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa ods. 3 citovaného článku každý má právo na ochranu pred

neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej

osobe.

Podľa čl. 10 ods. 1 listiny každý má právo, aby bola zachovaná jeho ľudská

dôstojnosť, osobná česť, dobrá povesť a chránené jeho meno.

Podľa ods. 3 citovaného článku listiny každý má právo na ochranu pred

neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej

osobe.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom konania na ústavnom súde je tvrdenie sťažovateľky, že postupom

a odôvodnením rozhodnutia protimonopolného úradu č. 2000/FH/1/1/311 z 23. novembra

2000 bolo porušené jej právo zaručené a 3 a a 3 listiny.

Podľa sťažnosť podľa možno

podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo

dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť, pričom zákon

o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS

14/03).

Ústavný súd nebol nútený skúmať, či sťažovateľka vyčerpala všetky právne

prostriedky nápravy v zmysle , napr. podľa

, pretože podľa jeho názoru sa sťažovateľka o skutočnostiach, ktoré

podľa obsahu sťažnosti zakladajú porušenie jej základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 3

a a 3 listiny, dozvedela najneskôr z vyjadrenia z 22. júla 2003, ktorým

protimonopolný úrad „upresnil“ svoje predchádzajúce stanovisko tak, že „v uvedenom

prípade nie je dôvod na zrušenie, resp. zmenu rozhodnutia (...). Predmetné rozhodnutie

bolo dňa 22. 7. 2003 stiahnuté z internetovej stránky úradu“.

Takto určený začiatok plynutia lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu,

nemohol posunúť podnet sťažovateľky podaný generálnej prokuratúre, ani jej opakovaná

výzva protimonopolnému úradu z 2. februára 2004 na odstránenie protiprávneho stavu resp.

jeho odpoveď z 12. februára 2004, ktorá bola doručená sťažovateľke 16. februára 2004.

V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že nič v uvedených skutočnostiach

nenasvedčuje tomu, že „porušenie základných práv stále trvá“.

Sťažovateľka predmetnú sťažnosť podala na poštovú prepravu 4. marca 2004, t. j.

v čase, keď už uplynula lehota ustanovená na podanie sťažnosti podľa .

Ústavný súd musel preto jej sťažnosť bez toho, aby sa zaoberal opodstatnenosťou v nej

uvedených námietok, odmietnuť ako návrh podaný oneskorene.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. marca 2004