Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 63/04
PDF · 122.36 KB
No categories available
I. ÚS 63/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 63/04-15
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. marca 2004
predbežne prerokoval sťažnosť RNDr. D. D., bytom N. M. n. V., zastúpeného advokátkou
JUDr. M. C., N. M. n. V., ktorou namietal porušenie základných práv vyplývajúcich z čl. 26
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj z čl. 13 ods. 1, 2 a 3 a čl. 12 ods. 1 v spojení s čl.
26 Ústavy Slovenskej republiky hlasovaním poslancov Mestského zastupiteľstva v Novom
Meste nad Váhom 16. decembra 2003 a uznesením Mestského zastupiteľstva v Novom
Meste nad Váhom č. 27/2003 z 25. februára 2003 o schválení rokovacieho poriadku, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť RNDr. D. D. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Podaním z 12. februára 2004 doručeným Ústavnému súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „ústavný súd“) 13. februára 2004, označeným ako „Sťažnosť proti porušovaniu
základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich
z medzinárodnej zmluvy podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky“ RNDr. D. D., bytom
N. M. n. V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpený advokátkou JUDr. M. C., N. M. n. V.,
namieta porušenie základných práv vyplývajúcich z čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), ako aj z čl. 13 ods. 1, 2 a 3 a čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 26
ústavy hlasovaním poslancov Mestského zastupiteľstva v Novom Meste nad Váhom (ďalej
len „mestské zastupiteľstvo“) 16. decembra 2003 a uznesením mestského zastupiteľstva
č. 27/2003 z 25. februára 2003 o schválení rokovacieho poriadku.
Sťažovateľ požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 26
ods. 1 ústavy, ako aj čl. 13 ods. 1, 2 a 3 a čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 26 ústavy jednak
hlasovaním poslancov mestského zastupiteľstva 16. decembra 2003 o neudelení slova
sťažovateľovi a jednak uznesením mestského zastupiteľstva č. 27/2003 z 25. februára 2003
o schválení rokovacieho poriadku mestského zastupiteľstva. Požaduje tiež zrušenie
uznesenia mestského zastupiteľstva č. 27/2003 z 25. februára 2003 a náhradu trov právneho
zastúpenia.
Z podania a z doplňujúceho podania z 11. marca 2004 vyplýva, že sťažovateľ bol
osobne prítomný 16. decembra 2003 na riadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva, keďže
toto nebolo vyhlásené za neverejné a pri prejednávaní bodu týkajúceho sa poplatku za
odvoz odpadu pre domácnosti prihlásil sa do diskusie, lebo chcel poslancov informovať
o niektorých podstatných skutočnostiach a zároveň ponúknuť aj pomoc mimovládnej
organizácie Brečtan, ktorej je sťažovateľ členom. V zmysle platného rokovacieho poriadku
mestského zastupiteľstva dal primátor hlasovať o tom, či bude alebo nebude sťažovateľovi
udelené slovo, pričom poslanci rozhodli tak, že mu slovo udelené nebude. Sťažovateľ
v minulosti už niekoľkokrát kritizoval prácu mestského zastupiteľstva, čo mnohí poslanci
niesli s veľkou nevôľou. Na zasadnutí mestského zastupiteľstva konanom 16. decembra
2003 poslanci hlasovaním inému občanovi, a to Ing. P. N., slovo udelili, a to aj priamo
v predmetnom bode rokovania.
Podľa názoru sťažovateľa hlasovaním poslancov 16. decembra 2003, ako aj
ustanovením § 7 ods. 11 rokovacieho poriadku mestského zastupiteľstva došlo k porušeniu
označených základných práv. Sťažovateľ bol totiž ako občan obmedzený v slobode prejavu
na verejnom rokovaní mestského zastupiteľstva. Pritom mal snahu uplatniť svoje právo na
slobodné šírenie informácií vyjadrením svojho názoru na prerokúvanú problematiku
a uplatniť tak svoje ústavné právo vyplývajúce z čl. 26 ústavy.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 26 ods. 1 ústavy „Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené“.
Podľa čl. 12 ods. 1 prvej vety ústavy „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti
i v právach“.
Podľa čl. 13 ods. 1 „Povinnosti možno ukladať
a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a
slobôd,
b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo
c) nariadením vlády podľa č. 120 ods. 2“.
Podľa čl. 13 ods. 2 ústavy „Medze základných práv a slobôd možno upraviť za
podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom“.
Podľa čl. 13 ods. 3 ústavy „Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia
platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky“.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto
možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02).
Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.
Jadrom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého bolo porušené jeho právo na
„slobodu prejavu na verejnom rokovaní obecného zastupiteľstva“ v zmysle čl. 26 ústavy
tým, že hlasovaním poslancov mestského zastupiteľstva mu nebolo umožnené vystúpiť na
verejnom rokovaní mestského zastupiteľstva a slobodne tam vyjadriť svoj názor na
prerokovávanú problematiku.
Podľa názoru ústavného súdu nie je súčasťou slobody prejavu a práva na šírenie
informácií podľa čl. 26 ods. 1 ústavy právo na to, aby mohol sťažovateľ vystúpiť na
konkrétnom zasadnutí mestského zastupiteľstva. To zároveň znamená, že sťažovateľom
popísaná situácia nie je ratione materiae súčasťou ústavného práva vyplývajúceho z čl. 26
ods. 1 ústavy. Okrem toho, pokiaľ mal sťažovateľ v úmysle poskytnúť poslancom
k určitému bodu rokovania informácie, ktoré považoval za podstatné, nič mu nebránilo, aby
ich poskytol iným spôsobom ako v rámci osobného vystúpenia na rokovaní mestského
zastupiteľstva. Svoje názory mohol predostrieť napríklad písomne a doručiť ich členom
mestského zastupiteľstva.
Vzhľadom na to, že vyslovenia porušenia čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1, 2 a 3 ústavy
domáhal sa sťažovateľ v súvislosti s porušením čl. 26 ústavy, nemohlo dôjsť ani
k porušeniu týchto ďalších ustanovení.
Z uvedených dôvodov sčasti pre nedostatok právomoci ústavného súdu a sčasti pre
zjavnú neopodstatnenosť ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. marca 2004