Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 63/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. marca 2004

predbežne prerokoval sťažnosť RNDr. D. D., bytom N. M. n. V., zastúpeného advokátkou

JUDr. M. C., N. M. n. V., ktorou namietal porušenie základných práv vyplývajúcich z čl. 26

ods. 1 ako aj z , 2 a 3 a v spojení s čl.

26 hlasovaním poslancov Mestského zastupiteľstva v Novom

Meste nad Váhom 16. decembra 2003 a uznesením Mestského zastupiteľstva v Novom

Meste nad Váhom č. 27/2003 z 25. februára 2003 o schválení rokovacieho poriadku, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť RNDr. D. D. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Podaním z 12. februára 2004 doručeným Ústavnému súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „ústavný súd“) 13. februára 2004, označeným ako „Sťažnosť proti porušovaniu

základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy podľa “ RNDr. D. D., bytom

N. M. n. V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpený advokátkou JUDr. M. C., N. M. n. V.,

namieta porušenie základných práv vyplývajúcich z Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ako aj z čl. 13 ods. 1, 2 a 3 a čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 26

hlasovaním poslancov Mestského zastupiteľstva v Novom Meste nad Váhom (ďalej

len „mestské zastupiteľstvo“) 16. decembra 2003 a uznesením mestského zastupiteľstva

č. 27/2003 z 25. februára 2003 o schválení rokovacieho poriadku.

Sťažovateľ požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 26

ods. 1 , ako aj , 2 a 3 a v spojení s jednak

hlasovaním poslancov mestského zastupiteľstva 16. decembra 2003 o neudelení slova

sťažovateľovi a jednak uznesením mestského zastupiteľstva č. 27/2003 z 25. februára 2003

o schválení rokovacieho poriadku mestského zastupiteľstva. Požaduje tiež zrušenie

uznesenia mestského zastupiteľstva č. 27/2003 z 25. februára 2003 a náhradu trov právneho

zastúpenia.

Z podania a z doplňujúceho podania z 11. marca 2004 vyplýva, že sťažovateľ bol

osobne prítomný 16. decembra 2003 na riadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva, keďže

toto nebolo vyhlásené za neverejné a pri prejednávaní bodu týkajúceho sa poplatku za

odvoz odpadu pre domácnosti prihlásil sa do diskusie, lebo chcel poslancov informovať

o niektorých podstatných skutočnostiach a zároveň ponúknuť aj pomoc mimovládnej

organizácie Brečtan, ktorej je sťažovateľ členom. V zmysle platného rokovacieho poriadku

mestského zastupiteľstva dal primátor hlasovať o tom, či bude alebo nebude sťažovateľovi

udelené slovo, pričom poslanci rozhodli tak, že mu slovo udelené nebude. Sťažovateľ

v minulosti už niekoľkokrát kritizoval prácu mestského zastupiteľstva, čo mnohí poslanci

niesli s veľkou nevôľou. Na zasadnutí mestského zastupiteľstva konanom 16. decembra

2003 poslanci hlasovaním inému občanovi, a to Ing. P. N., slovo udelili, a to aj priamo

v predmetnom bode rokovania.

Podľa názoru sťažovateľa hlasovaním poslancov 16. decembra 2003, ako aj

ustanovením § 7 ods. 11 rokovacieho poriadku mestského zastupiteľstva došlo k porušeniu

označených základných práv. Sťažovateľ bol totiž ako občan obmedzený v slobode prejavu

na verejnom rokovaní mestského zastupiteľstva. Pritom mal snahu uplatniť svoje právo na

slobodné šírenie informácií vyjadrením svojho názoru na prerokúvanú problematiku

a uplatniť tak svoje ústavné právo vyplývajúce z .

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa „Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené“.

Podľa prvej vety „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti

i v právach“.

Podľa čl. 13 ods. 1 „Povinnosti možno ukladať

a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a

slobôd,

b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti

fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo

c) nariadením vlády podľa č. 120 ods. 2“.

Podľa „Medze základných práv a slobôd možno upraviť za

podmienok ustanovených touto len zákonom“.

Podľa „Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia

platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky“.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto

možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, ).

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

Jadrom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého bolo porušené jeho právo na

„slobodu prejavu na verejnom rokovaní obecného zastupiteľstva“ v zmysle

tým, že hlasovaním poslancov mestského zastupiteľstva mu nebolo umožnené vystúpiť na

verejnom rokovaní mestského zastupiteľstva a slobodne tam vyjadriť svoj názor na

prerokovávanú problematiku.

Podľa názoru ústavného súdu nie je súčasťou slobody prejavu a práva na šírenie

informácií podľa právo na to, aby mohol sťažovateľ vystúpiť na

konkrétnom zasadnutí mestského zastupiteľstva. To zároveň znamená, že sťažovateľom

popísaná situácia nie je ratione materiae súčasťou ústavného práva vyplývajúceho z čl. 26

ods. 1 . Okrem toho, pokiaľ mal sťažovateľ v úmysle poskytnúť poslancom

k určitému bodu rokovania informácie, ktoré považoval za podstatné, nič mu nebránilo, aby

ich poskytol iným spôsobom ako v rámci osobného vystúpenia na rokovaní mestského

zastupiteľstva. Svoje názory mohol predostrieť napríklad písomne a doručiť ich členom

mestského zastupiteľstva.

Vzhľadom na to, že vyslovenia porušenia a , 2 a 3

domáhal sa sťažovateľ v súvislosti s porušením , nemohlo dôjsť ani

k porušeniu týchto ďalších ustanovení.

Z uvedených dôvodov sčasti pre nedostatok právomoci ústavného súdu a sčasti pre

zjavnú neopodstatnenosť ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. marca 2004