Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 76/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2004

predbežne prerokoval sťažnosť O. H., bytom B., zastúpeného advokátkou JUDr. K. M., B.,

vo veci porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

Slovenskej republiky, základného práva na verejné prejednanie veci v jeho prítomnosti

podľa , základného práva vyjadriť sa ku všetkým

vykonaným dôkazom podľa a základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť O. H., ktorou namietal porušenie jeho základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa , základného práva na

verejné prejednanie veci v jeho prítomnosti podľa Slovenskej

republiky, základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní

vedenom pod sp. zn. , o d m i e t a pre neprípustnosť a zjavnú

neopodstatnenosť.

2. Sťažnosť O. H., ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. , v y l u č u j e

na samostatné konanie.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. februára

2004 doručená sťažnosť O. H., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na verejné prejednanie veci

v jeho prítomnosti podľa , základného práva vyjadriť sa ku všetkým

vykonaným dôkazom podľa a základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažnosť odôvodnil tak, že v konaní pred okresným súdom nebolo umožnené reálne

uplatnenie základného práva na súdnu ochranu, okresný súd mu nedal príležitosť vyjadriť sa

ku skutkovému stavu veci a napokon došlo k porušeniu jeho základných práv aj tým, že

5. augusta 2003 okresný súd uznesením č. k. -10 zastavil konanie o podanej

žalobe, pričom konštatuje, že v zákonom ustanovenej lehote nebol podaný návrh na

pokračovanie v konaní, a preto okresný súd konanie zastavil podľa § 110 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyniesol tento nález:

„Okresný súd V, Prokofievova 6-12 so sídlom v Bratislave porušil tieto základné

ľudské práva O. H.

1. zákonom ustanoveným postupom sa domáhať svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde podľa .

2. na verejné prerokovanie veci v jeho prítomnosti podľa

Slovenskej republiky

3. vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa

Slovenskej republiky a

4. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva O. H. finančné zadosťučinenie ako

náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 130 000 Sk (slovom jednostotridsať tisíc slovenských

korún).“

2. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo

sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

3. Sťažovateľ tvrdí, že mu dosiaľ nebolo doručené uznesenie okresného súdu

o zastavení konania, pretože v čase jeho doručovania (22. augusta 2003) sa trvalo zdržiaval

na inej adrese (B.). Uznesenie prevzala jeho bývalá manželka, čo ústavnému súdu preukázal

fotokópiou doručenky o doručení tohto uznesenia.

Podľa ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste

doručenia, doručí sa inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom

dome, alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie

písomnosti. Základným zákonným predpokladom na riadne a účinné doručenie uznesenia je

to, že sa adresát zdržuje v mieste doručenia.

Okresný súd však doručoval sťažovateľovi na adresu, na ktorej sa nezdržiaval.

Potvrdzujú to obsahy iných spisov tohto súdu aj výpoveď jeho bývalej manželky vo veci

sp. zn. okresného súdu (zápisnica o tom bola predložená ústavnému súdu), kde

uvádza, že od 18. apríla 1997 sťažovateľ sa odsťahoval z adresy B. Z uvedeného vyplýva,

že uznesenie o zastavení konania vo veci sp. zn. dosiaľ nebolo účinne doručené

a konanie preto nebolo dosiaľ právoplatne skončené.

Podľa však sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z opísaného skutkového stavu ústavný súd považuje za účinný postup v prípade

sťažovateľa úkon, ktorým sťažovateľ požiada o riadne doručenie uznesenia, ktorým bolo

konanie pod sp. zn. zastavené, a po jeho doručení podľa vlastného uváženia

rozhodne o ďalšom procesnom postupe.

Vychádzajúc z uvedených právnych názorov a skutkového stavu ústavný súd

odmietol sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľ namietal porušenie jeho základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa pre neprípustnosť (

v spojení s ).

4. Sťažovateľ tvrdil, že v jeho veci vedenej pod sp. zn. dosiaľ nebolo

vykonané ani jedno pojednávanie, na ktorom by sa vykonávalo dokazovanie. Toto svoje

tvrdenie podporil predložením fotokópie zápisnice o pojednávaní z 15. mája 2002, z ktorej

ústavný súd zistil, že toto pojednávanie bolo jediným pojednávaním, na ktorom došlo len

k prerušeniu konania podľa .

Porušenie základného práva na verejné prejednanie veci v prítomnosti sťažovateľa

podľa a základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom

podľa však predpokladá, že sa vo veci, v ktorej malo dôjsť k porušeniu

týchto základných práv, konalo a vykonávali dôkazy. K takýmto úkonom okresného súdu

nedošlo, a preto niet žiadnej príčinnej súvislosti medzi uvedenými základnými právami

a postupom súdu vo veci sp. zn. . Ak ústavný súd nezistí príčinnú súvislosť a

reálnu možnosť namietaného porušenia označených základných práv postupom

všeobecného súdu, musí sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Zo skutkového stavu opísaného sťažovateľom a potvrdeného aj fotokópiou zápisnice

vyplýva, že v označenej veci sa žiadne dokazovanie nevykonávalo, a preto nemohlo reálne

dôjsť k porušeniu jeho základných práv spojených s prítomnosťou na pojednávaní

a vykonávaním dokazovania. Preto ústavný súd v tejto časti odmietol sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú ( ).

5. Sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľ namietal porušenie základného práva

na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , vylúčil na

samostatné konanie ( v spojení s ), pretože

rozhodnutie o jej prijateľnosti závisí od ďalšieho procesného postupu sťažovateľa po

doručení uznesenia o zastavení konania vo veci sp. zn. .