Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 76/04
PDF · 130.29 KB
No categories available
IV. ÚS 76/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2004
predbežne prerokoval sťažnosť O. H., bytom B., zastúpeného advokátkou JUDr. K. M., B.,
vo veci porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, základného práva na verejné prejednanie veci v jeho prítomnosti
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva vyjadriť sa ku všetkým
vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 477/00
a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosť O. H., ktorou namietal porušenie jeho základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na
verejné prejednanie veci v jeho prítomnosti podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 477/00, o d m i e t a pre neprípustnosť a zjavnú
neopodstatnenosť.
2. Sťažnosť O. H., ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 477/00, v y l u č u j e
na samostatné konanie.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. februára
2004 doručená sťažnosť O. H., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na verejné prejednanie veci
v jeho prítomnosti podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, základného práva vyjadriť sa ku všetkým
vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu
Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 477/00.
Sťažnosť odôvodnil tak, že v konaní pred okresným súdom nebolo umožnené reálne
uplatnenie základného práva na súdnu ochranu, okresný súd mu nedal príležitosť vyjadriť sa
ku skutkovému stavu veci a napokon došlo k porušeniu jeho základných práv aj tým, že
5. augusta 2003 okresný súd uznesením č. k. 8 C 477/00-10 zastavil konanie o podanej
žalobe, pričom konštatuje, že v zákonom ustanovenej lehote nebol podaný návrh na
pokračovanie v konaní, a preto okresný súd konanie zastavil podľa § 110 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyniesol tento nález:
„Okresný súd V, Prokofievova 6-12 so sídlom v Bratislave porušil tieto základné
ľudské práva O. H.
1. zákonom ustanoveným postupom sa domáhať svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
2. na verejné prerokovanie veci v jeho prítomnosti podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky
3. vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a
4. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva O. H. finančné zadosťučinenie ako
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 130 000 Sk (slovom jednostotridsať tisíc slovenských
korún).“
2. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo
sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
3. Sťažovateľ tvrdí, že mu dosiaľ nebolo doručené uznesenie okresného súdu
o zastavení konania, pretože v čase jeho doručovania (22. augusta 2003) sa trvalo zdržiaval
na inej adrese (B.). Uznesenie prevzala jeho bývalá manželka, čo ústavnému súdu preukázal
fotokópiou doručenky o doručení tohto uznesenia.
Podľa § 46 ods. 2 OSP ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste
doručenia, doručí sa inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom
dome, alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie
písomnosti. Základným zákonným predpokladom na riadne a účinné doručenie uznesenia je
to, že sa adresát zdržuje v mieste doručenia.
Okresný súd však doručoval sťažovateľovi na adresu, na ktorej sa nezdržiaval.
Potvrdzujú to obsahy iných spisov tohto súdu aj výpoveď jeho bývalej manželky vo veci
sp. zn. 8 C 328/99 okresného súdu (zápisnica o tom bola predložená ústavnému súdu), kde
uvádza, že od 18. apríla 1997 sťažovateľ sa odsťahoval z adresy B. Z uvedeného vyplýva,
že uznesenie o zastavení konania vo veci sp. zn. 8 C 477/00 dosiaľ nebolo účinne doručené
a konanie preto nebolo dosiaľ právoplatne skončené.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde však sťažnosť nie je prípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon
na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je
sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Z opísaného skutkového stavu ústavný súd považuje za účinný postup v prípade
sťažovateľa úkon, ktorým sťažovateľ požiada o riadne doručenie uznesenia, ktorým bolo
konanie pod sp. zn. 8 C 477/00 zastavené, a po jeho doručení podľa vlastného uváženia
rozhodne o ďalšom procesnom postupe.
Vychádzajúc z uvedených právnych názorov a skutkového stavu ústavný súd
odmietol sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľ namietal porušenie jeho základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy pre neprípustnosť (§ 25 ods. 2
v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
4. Sťažovateľ tvrdil, že v jeho veci vedenej pod sp. zn. 8 C 477/00 dosiaľ nebolo
vykonané ani jedno pojednávanie, na ktorom by sa vykonávalo dokazovanie. Toto svoje
tvrdenie podporil predložením fotokópie zápisnice o pojednávaní z 15. mája 2002, z ktorej
ústavný súd zistil, že toto pojednávanie bolo jediným pojednávaním, na ktorom došlo len
k prerušeniu konania podľa § 110 OSP.
Porušenie základného práva na verejné prejednanie veci v prítomnosti sťažovateľa
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy však predpokladá, že sa vo veci, v ktorej malo dôjsť k porušeniu
týchto základných práv, konalo a vykonávali dôkazy. K takýmto úkonom okresného súdu
nedošlo, a preto niet žiadnej príčinnej súvislosti medzi uvedenými základnými právami
a postupom súdu vo veci sp. zn. 8 C 477/00. Ak ústavný súd nezistí príčinnú súvislosť a
reálnu možnosť namietaného porušenia označených základných práv postupom
všeobecného súdu, musí sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.
Zo skutkového stavu opísaného sťažovateľom a potvrdeného aj fotokópiou zápisnice
vyplýva, že v označenej veci sa žiadne dokazovanie nevykonávalo, a preto nemohlo reálne
dôjsť k porušeniu jeho základných práv spojených s prítomnosťou na pojednávaní
a vykonávaním dokazovania. Preto ústavný súd v tejto časti odmietol sťažnosť ako zjavne
neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
5. Sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľ namietal porušenie základného práva
na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, vylúčil na
samostatné konanie (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 112 OSP), pretože
rozhodnutie o jej prijateľnosti závisí od ďalšieho procesného postupu sťažovateľa po
doručení uznesenia o zastavení konania vo veci sp. zn. 8 C 477/00.