Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10Csp-16-2021.pdf
PDF · 116.27 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/16/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: S. N. M., N. N. N. XX, XXX XX, I.Š., K. V., F.: XXXXXXXXX, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom: S. N..M.., K. L. G., K. XX, XXX XX, G. - N. S., F.: XX XXX XXX, právne zastúpeného MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 03, Bratislava, IČO: 36 715 662, proti žalovanému: Z. Š., J.. X.X.XXXX, G. V. XX, XXX XX, S., N. V., v konaní o zaplatenie 4.820,09 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 4.809,34 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy:
- 5.000 € od 15.3.2018 do 17.4.2019
- 4.875,09 € od 18.4.2019 do 23.11.2020
- 4.820,09 € od 24.11.2020 do 9.4.2021
- 4.809,34 € od 10.4.2021 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 100 €, zročných vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a s tým, že nezaplatením zročnej splátky sa stáva zročný celý dlh.
II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa konanie zastavuje.
III. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
IV. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 5.11.2020 a po odpore žalovaného na Okresný súd Martin na návrh žalobcu postúpenou dňa 19.2.2021, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 4.820,09 €, spolu s bankovým poplatkom v sume 14 €, nesplateného zostatku príslušenstva 578,86 € a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.000 € od 15.3.2018 do 17.4.2019, 5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 4.875,09 € od 18.4.2019 do 23.11.2020, 5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 4.820,09 € od 24.11.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 7.3.2013 písomnú Zmluvu o povolenom prečerpaní č. HNM075546794/2013, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanému na bežnom účte vedenom v S. poskytnúť úverový limit vo výške 2.500 €, t.j. bezúčelový a nezabezpečený spotrebiteľský úver vo forme povoleného prečerpania. Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal neprekročiť
dohodnutú výšku úveru a plniť všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas, predovšetkým riadne a včas hradiť dlžnú istinu a úroky. Práva a záväzky, ktoré výslovne neupravuje zmluva, sa riadia Obchodnými podmienkami otvárania a vedenia bežných, sporiacich účtov a účtov k hotovostnému úveru S. a Všeobecnými obchodnými podmienkami. Žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v súlade so Zmluvou, čím splnil svoju povinnosť zo Zmluvy. Keďže si žalovaný neplnil svoje povinnosti v súlade so Zmluvou riadne a včas, žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy v omeškaní a to listom zo dňa 16.1.2018 s tým, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy v lehote 15 dní od doručenia výzvy, žalobca využije svoje zmluvné a zákonné právo a vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaný čerpal celkovú sumu 2.500 €, pričom následne prišlo z jeho strany k porušeniu zmluvných podmienok, keď neuhradil dohodnuté splátky riadne a včas. Žalobca si v konaní uplatňuje nesplatený zostatok istiny a zmluvných úrokov, ako aj úrokov z omeškania. Zároveň si žalobca uplatnil zákonný úrok z omeškania. Žalovaný celú dlžnú sumu ku dňu podania žaloby nezaplatil, napriek zaslanej poslednej výzve na zaplatenie dlžnej sumy pred podaním žaloby zo dňa 26.10.2020. Žalovaný pred podaním žaloby uhradil dňa 17.4.2019 sumu vo výške 124,91 €. Žalovanú sumu predstavuje nesplatený zostatok istiny vo výške 4.875,09 €, nesplatený zostatok príslušenstva vo výške 578,86 €, nesplatený zostatok poplatkov vo výške 14 € spolu so zákonným úrokom z omeškania.
3. K žalobe žalobca pripojil úverovú zmluvu, obchodné podmienky, všeobecné obchodné podmienky žalobcu a obchodné podmienky poskytovania úveru M-pôžička plus, výpis z úverového účtu, dodatok k zmluve, poslednú výzvu k uhradeniu dlžnej sumy / vyhlásenie okamžitej splatnosti a doručenku.
4. Podaním z 11.12.2020 žalobca žalobu modifikoval a konštatoval, že po podaní žaloby žalovaný uhradil dňa 23.11.2020 sumu 55 €, ktorá bola započítaná na istinu úveru a preto týmto podaním žalobca pred vydaním platobného rozkazu v upomínacom konaní zobral žalobu späť a požadoval tak, ako súd konštatoval vyššie, len istinu 4.820,09 €.
5. Súd v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz v súlade s podaním žalobcu došlým na upomínací súd dňa 11.12.2020, avšak proti tomuto platobnému rozkazu žalovaný včas podal odpor, ktorým dôvodnosť žaloby namietal. V tomto odpore žalovaný predovšetkým poukázal na skutočnosť, že nárok uplatnený žalobou vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaný na spotrebiteľ a upomínací súd vôbec nemal vydať platobný rozkaz, pretože spotrebiteľská zmluva obsahuje zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná. Bližšie však neprijateľnú zmluvnú podmienku nekonkretizoval. Poprel skutkové tvrdenia žalobcu v celom rozsahu a konštatoval, že mu nikdy nevznikla povinnosť zaplatiť uvedenú sumu s príslušenstvom, ani mu nebola doručená žiadna faktúra a neeviduje žiadny uplatňovaný nárok. Súdu dal do pozornosti príslušné ustanovenia Obč. zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Tvrdil, že predmetná zmluvná podmienka, podľa ktorej vyhlásenie spotrebiteľa v zmluve, že sa oboznámil s všeobecnými obchodnými podmienkami a úverovými podmienkami a sadzobníkom banky, zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno v otázke skutočného a riadneho oboznámenia sa s obchodnými podmienkami. Tvrdil, že jeho osobné údaje uvedené v zmluve boli zneužité. Uviedol, že v zmluve chýba údaj o RPMN, ročná úroková sadzba je sporná, je sporná celková suma na zaplatenie, chýba doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, chýba výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Bez bližšieho tvrdil, že zmluva je neplatná podľa § 39 Obč. zákonníka, podal námietku premlčania s poukazom na ust. § 565 Obč. zákonníka a poukázal na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 107/07. Z tohto odporu ale nevyplynulo, akému konkrétnemu ustanoveniu zmluvy pripisuje žalovaný tieto nedostatky.
6. Na odpor žalovaného reagoval žalobca podaním z 15.2.2021 a týmto podaním žalobca navrhol pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde a vyjadril sa aj k námietkam žalovaného v odpore. Žalobca v tejto replike uviedol, že dňa 7.3.2013 uzavreli žalobca so žalovaným Zmluvu o povolenom prečerpaní č. HNM075546794/2013, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania až do výšky 2.500 €. Žalobca v zmysle Zmluvy svoju povinnosť splnil, keď umožnil žalovanému čerpať spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania. Čerpanie tohto úveru žalobca preukázal predloženými výpismi z účtu žalovaného, ktoré tvorili prílohu podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu. Povinnosť žalovaného spočívala najmä v uhrádzaní istiny a úrokov riadne a včas. Žalovaný túto povinnosť nesplnil a nesplácal istinu spolu s úrokmi riadne a včas, čím sa dostal do omeškania. Podľa čl. 3.1.5 Všeobecných obchodných podmienok: „v prípade neplnenia povinností Klienta vyplývajúcich zo Zmluvy, obchodných podmienok pre príslušný produkt alebo VOP
ani v dodatočne poskytnutej primeranej lehote je S. oprávnená vyhlásiť mimoriadnu okamžitú splatnosť svojich pohľadávok voči Klientovi a odstúpiť od Zmluvy. V prípade omeškania Klienta so zaplatením splátky, môže S. vyhlásiť okamžitú splatnosť celej pohľadávky a vyzvať Klienta na zaplatenie celej pohľadávky aj s príslušenstvom najskôr po uplynutí troch mesiacov od vzniku omeškania so zaplatením splátky, ak S. upozornila Klienta na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 kalendárnych dní.“ Vzhľadom k tomu, že žalovaný ani napriek vyhláseniu okamžitej splatnosti a s tým spojené odstúpenie od zmluvy dlžnú istinu spolu s úrokmi a úrokmi z omeškania neuhradil, žalobca pristúpil k vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom súdu. V zmysle § 3 ods. 6 písm. d) Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní v znení neskorších predpisov je obligatórnou podmienkou uplatnenia nároku v upomínacom konaní vyzvanie žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Z toho dôvodu bola dňa 26.10.2020 žalovanému poslaná posledná výzva na zaplatenie dlžnej sumy. Do podania návrhu na vydanie platobného rozkazu došlo k čiastočnej úhrade dlžnej sumy, čo žalobca plne započítal do žalovanej istiny.
7. Na základe vyššie uvedených skutočností mal žalobca za to, že skutočnosti tvrdené v návrhu na vydanie platobného rozkazu riadne podložil dôkazmi, čím preukázal oprávnenosť a odôvodnenosť žalovaného nároku. Vzhľadom k tomu, že žalovaný aj čiastočne plnil, mal žalobca za to, že uznal existenciu Zmluvy a teda aj žalovaného nároku. Ustanovenie § 299 C.s.p., ktoré uviedol žalovaný vo svojom prostriedku procesnej obrany, je absolútne bezpredmetné vzhľadom na to, že meritom predmetnej veci je zaplatenie peňažného nároku žalobcu, nie posudzovanie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky by muselo byť predmetom samostatného konania a pred vydaním Platobného rozkazu by muselo existovať právoplatné rozhodnutie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal žalobca za to, že platobný rozkaz bol vydaný zákonným spôsobom. Žalovaný v podanom odpore namietal aj to, že mu nikdy nevznikla povinnosť zaplatiť žalovanú sumu a neeviduje žiadne faktúry odoslané žalobcom. Žalobca vyššie uviedol, že boli žalovanému poslané dve výzvy na úhradu dlžnej sumy - prvá v prípade vyhlásenia okamžitej splatnosti, kde mu bola navyše poskytnutá 15-dňová lehota na zaplatenie dlžnej sumy a druhá v prípade poslednej, predžalobnej výzvy. Pre splnenie obligatórnej podmienky uplatnenia nároku v upomínacom konaní postačí, že posledná výzva na zaplatenie dlžnej sumy bola poslaná, nemusí dôjsť k jej reálnemu prevzatiu žalovaným.
8. Žalovaný okrem predmetnej zmluvy uzatvoril ešte jednu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, z ktorej nárok si žalobca uplatňoval v inom konaní. Ako žalobca uviedol vyššie, žalovaný čiastočne plnil svoj záväzok voči žalobcovi, čím si uvedomoval svoje povinnosti a uznal existenciu Zmluvy. Na základe vyššie uvedeného je konštatovanie žalovaného, že ide o úžeru zo strany žalobcu absolútne bezpredmetné, nakoľko konanie žalobcu nespĺňa znaky úžery definované Občianskym zákonníkom. Ako žalobca uviedol vyššie, medzi žalobcom a žalovaným vznikla Zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania. Zmluva obsahuje náležitosti tak, aby nemohla byť posudzovaná ako bezúročná a bezpoplatková. Vo všeobecnej rovine sa spotrebiteľské úvery uzatvárajú ako formulárové zmluvy, kde absentuje možnosť kontraktačného štádia uzavretia zmluvy. Žalovaný mal slobodnú možnosť sa rozhodnúť, či Zmluvu uzavrie alebo nie. Z uvedeného dôvodu má žalobca za to, že jeho konanie nemožno považovať za úžeru. Žalovaný ďalej konštatoval, že sa žalobca na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, kde sa majetkové pomery jednej strany zvýšia na základe okolností predpokladaných Občianskym zákonníkom a na druhej strane sa majetkové pomery objektívne znížia. Dôvodmi bezdôvodného obohatenia sú plnenie bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu, plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol alebo majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Žalobca si podanou žalobou nárokoval plnenie, ktoré bolo predmetom v súlade so zákonom uzavretej Zmluvy. Ako žalobca uvádzal vyššie, Zmluva má zákonom ustanovené náležitosti, pričom ani nespĺňa podmienky, aby bola považovaná za bezúročnú a bezpoplatkovú. Z toho dôvodu je žalovaný nárok odôvodnený a v súlade so zákonom. Žalobcov nárok nie je možné považovať ani ako neplatný právny úkon. Základným predpokladom platnosti právneho úkonu je jeho dovolenosť. Dovolenosť znamená, že dochádza k aprobovaniu právneho úkonu právnymi predpismi z hľadiska prejavu vôle. Sankcia neplatnosti spočíva v absolútnej neplatnosti právneho úkonu, čím sa zásadným spôsobom zasahuje do autonómie vôle zmluvných strán. Žalovaný v podanom Odpore uviedol, že vzhľadom na to, že podľa jeho názoru Zmluva neobsahuje niektoré ustanovenia identifikované žalovaným v podanom Odpore, ide o právny úkon uskutočnený contra legem. Aby mohol byť právny úkon považovaný za konanie contra legem, musí byť výslovne označený v zákone ako zakázaný. Vzhľadom na vyššie uvedené a predovšetkým vzhľadom na Zmluvu, ktorá bola prílohou návrhu na vydanie platobného rozkazu, mal žalobca za to, že Zmluva nie je neplatným právnym úkonom.
Obligatórne náležitosti Zmluvy ustanovuje Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predmetná Zmluva obsahuje zákonom enumerované podstatné náležitosti. Žalovaný v Odpore namietal, že tieto ustanovenia sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, s čím spojil predmetnú neplatnosť právneho úkonu. Ako žalobca uviedol vyššie, neprijateľnosť zmluvnej podmienky nie je meritom prejednávanej veci a odmietnutie vydania Platobného rozkazu z tohto dôvodu by muselo predchádzať existencii právoplatného rozhodnutia o neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Na základe tohto nemôže žalovaný konštatovať neplatnosť právneho úkonu - uzavretia Zmluvy ako objektívny následok konania contra legem.
9. Naviac žalobca uviedol, že s poukazom na ust. § 53 ods. 9 a ust. § 565 Obč. zákonníka mal žalobca za to, že žalovaný nárok nebol v nijakom prípade premlčaný. Podmienka straty výhody splátok a s tým súvisiaca výnimka v prípadoch spotrebiteľských zmlúv bola naplnená, čo žalobca preukázal.
10. Žalovaný už na predmetné podanie nereagoval a preto súd na deň 17.6.2021 nariadil vo veci pojednávanie. Pred týmto pojednávaním žalobca podaním zo dňa 17.6.2021 súdu oznámil, že žalovaný 9.4.2021 uhradil ďalšiu sumu 10,75 €, ktorú si žalobca započítal na úhradu istiny úveru a preto žalobca žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok, ktorým žalovaného zaviaže k zaplateniu sumy 4.809,34 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.000 € od 15.3.2018 do 17.4.2019, zo sumy 4.875,09 € od 18.4.2019 do 23.11.2020, zo sumy 4.820,09 € od 24.11.2020 do 9.4.2021 a zo sumy 4.809,34 € od 10.4.2021 do zaplatenia. Súčasne požadoval priznať nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V takomto smere sa niesol potom aj prednes právnej zástupkyne žalobcu, ktorá bola prítomná na pojednávaní.
11. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby pred prvým pojednávaním vo veci samej, ktorým žalobca zobral späť v rozsahu všetkých ostatných vyššie uvádzaných nárokov, súd konanie zastavil v súlade s ust. § 145 ods. 2 C.s.p. (Zákon č. 160/2015 Z.z.) a v ďalšej fáze konania konal len o nároku tak, ako ho žalobca vymedzil v podaní zo dňa 17.6.2021.
12. Na výhrady a otázky súdu týkajúce sa nezrozumiteľnosti ohľadne bankových operácií, ktoré sa viazali k prejednávanej zmluve a prípadnej zmeny limitu prečerpania, žalujúca strana reagovala podaním z 19.7.2021, ktorým pripojila výpisy z úverového účtu od decembra 2015 do februára 2017, ďalej dodatok k zmluve o povolenom prečerpaní, ktorý sa týkal predovšetkým navýšenia limitu, predložila tiež všeobecné obchodné podmienky, ktoré platili v banke v čase uzavretia zmluvy a ďalej tiež pripojila sadzobník bankových poplatkov.
13. Ďalej uviedla, že operácie týkajúce sa povoleného prečerpania, operácie týkajúce sa spotrebiteľského úveru sa dajú rozlíšiť vo výpise z účtu tak, že mimo operácií UG 00155285/2015 a úver úhrada splátky UG 00155285/2015, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, všetky ostatné operácie na účte žalovaného sa týkajú povoleného prečerpania a to operácie od 7.3.2013. Tiež žalujúca strana vysvetlila, že medzi žalobcom a žalovaným došlo 26.11.2015 k uzavretiu dodatku k zmluvu o povolenom prečerpaní prostredníctvom elektronických prostriedkov, kde sa limit povoleného prečerpania navýšil na sumu 5.000 €. Žalovaný prečerpal maximálny limit, čo je zrejmé z priložených výpisov z účtu. Pred podaním žaloby žalovaný uhradil ešte sumu 179,91 €, čiže nesplatený zostatok vychádzal zo sumy 4.820,09 €. Samotná zmluva má všetky náležitosti podľa Zákona č. 129/2010 Z.z. a najmä podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona, kde povinnosť uvedená v § 10 ods. 1 písm. a) je splnená uvedením druhu spotrebiteľského úveru, obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom veriteľa, generáliami spotrebiteľa, doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, sa uvádza v § 3 zmluvy o povolenom prečerpaní. Celková výška úveru sa uvádza v § 3 bod 3 zmluvy a v článku I. bod 3 dodatku a v obchodných podmienkach. Právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehoty, počas ktorej možno toto právo uplatniť, ďalšie podmienky spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň, alebo spôsobe jej výpočtu, sa nachádza v § 3 zmluvy a v bode 3.4 priložených obchodných podmienok. Povinnosť v zmysle § 10 ods. 2 písm. b) citovaného zákona je splnená v zmysle priložených obchodných podmienok podľa bodu 3.5.6, ktorý znie: „ Pokiaľ výška vyčerpanej istiny úveru z akéhokoľvek dôvodu presiahne povolené prečerpanie, stáva sa takáto suma nepovoleným debetným zostatkom, ktorý je majiteľ účtu povinný splatiť ihneď. Nepovolený debetný zostatok je úročený sankčným úrokom, ktorého výška je uvedená v aktuálnom úrokovom lístku S., ktorý je uverejňovaný prostredníctvom m-linky na internetovej
stránke S.. Výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom uvádzajú bod 1.10 obchodných podmienok a § 2 bod 2 zmluvy, ktorý odkazuje na sadzobník poplatkov, ktorý bol súčasťou zmluvy a ktorý bol taktiež zverejnený na internetovej stránke žalobcu v čase uzavretia zmluvy.
14. Následne ešte žalobca do spisu pripojil obchodné podmienky k bežným sporiacim a vkladovým účtom a povolenému prečerpaniu S., ktoré boli účinné od 23.8.2017.
15. Žalujúca strana potom v priebehu celého konania na svojej argumentácii zotrvala.
16. Žalovaný prítomný na pojednávaniach sa nevedel vyjadriť, či uplatnený nárok v celom rozsahu uznáva a či je z jeho pohľadu dôvodný. Uviedol, že účet, na ktorom mal povolené prečerpanie, neužíval od roku 2019. Bol pripravený rešpektovať rozhodnutie súdu za predpokladu, že by súd po vykonanom dokazovaní zistil, že požiadavka žalobcu je dôvodná, avšak žiadal, aby mu boli povolené splátky dlhu vzhľadom na skutočnosť, že aj keď je ženatý, s manželkou hospodária každý zvlášť. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov však nemali zrušené. Nevedel uviesť príjem svojej manželky, ale uviedol, že jeho príjmom je starobný dôchodok vo výške 274,49 €, výsluhový dôchodok vo výške 424,62 €, pričom nájomné pre neho predstavuje sumu 400 € mesačne, inkaso spolu sumu 166,95 € mesačne, vodné, stočné v prepočítaní na mesiac predstavuje náklad okolo 10 € a spláca ďalšie úvery obchodnej spoločnosti E. U. M. Q. G., približne spolu vo výške 320 € a žalobcovi titulom vyššie uvádzané klasického spotrebiteľského úveru poskytuje splátku 95 € mesačne. Tieto výdavky nakoniec žalovaný aj zdokladoval listinami, ktoré pripojil do súdneho spisu.
17. Súd na niekoľkých pojednávaniach vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu žalobcom, ale aj žalovaným a takto vykonaným dokazovaním mal súd preukázaný tento skutkový stav veci:
18. Dňa 7.3.2013 žalobca v pozícii veriteľa a žalovaný v pozícii dlžníka uzavreli zmluvu o povolenom prečerpaní čísla uvedeného v žalobe, na základe ktorej sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému ako majiteľovi osobného účtu tam uvedeného, úverový limit, to znamená bezúčelový a nezabezpečený spotrebiteľský úver vo forme prečerpania podľa Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a to až do výšky 2.500 €. Úver bol poskytnutý ako spotrebiteľský úver, pričom čerpane tohto úveru sa malo účtovať na bežnom účte žalovaného, ktorého číslo bolo uvedené v zmluve. Žalovaný sa v § 1 bod 6 zmluvy zaviazal plniť všetky svoje záväzky, najmä však riadne a včas uhrádzať dlžnú istinu a úroky, na ktoré má banka nárok podľa zmluvy, alebo obchodných podmienok a na úhradu týchto splatných záväzkov poskytol banke súhlas s inkasom príslušných dlžných čiastok z ktoréhokoľvek iného účtu, než je mKonto. Úver bolo možné čerpať prostredníctvom hotovostných, alebo bezhotovostných transakcií až do výšky povoleného prečerpania. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky banky, Sadzobník poplatkov banky, úverový lístok S. a formulár zmluvných podmienok. Podpisom zmluvy žalovaný potvrdil, že sa s týmito ďalšími súčasťami zmluvy oboznámil a že s nimi súhlasí. Zmluva bola uzavretá na dobu trvania zmluvy o mKonte, to znamená o účte žalovaného mKonto u žalobcu, najdlhšie však do doby úplnej úhrady dlžnej čiastky čerpaného úveru, pokiaľ nedôjde k obnoveniu, poskytnutiu a čerpaniu úveru podľa § 4 zmluvy. Úver musel byť splatený v lehote jedného roka odo dňa poskytnutia a čerpania vždy tak, aby do uplynutia 12 mesiacov od poskytnutia a čerpania úveru bola dlžná čiastka vrátane úrokov úplne uhradená prostredníctvom jej pripísania v prospech mKonta. Istina úveru bola úročená ročnou percentuálnou úrokovou sadzbou 15,90 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov z predmetného úveru predstavovala 15,90 % ročne a priemerná hodnota RPMN bola 20,30 % ročne. V § 8 ods. 1 a 2 zmluvy bolo upravené právo na odstúpenie od zmluvy o tomto úvere a v § 7 zmluvy boli stanovené oprávnenia banky pre prípad omeškania klienta s úhradou akéhokoľvek záväzku zo zmluvy, kde v § 7 písm. d) bolo zakotvené aj právo banky vyhlásiť záväzok klienta za okamžite splatný.
19. Dňa 26.11.2015 bolo potom k úverovej zmluve uzavretý dodatok, v zmysle ktorého sa úverový limit, resp. limit povoleného prečerpania navýšil do výšky 5.000 € a ročná úroková sadzba sa zmenila na 13,90 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá na 14,86 % ročne a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru bola v tom čase zverejnená vo výške 21,11 % ročne.
20. Ďalšie podmienky pre povolené prečerpanie boli upravené v Obchodných podmienkach zriaďovania vedenia bežných sporiacich účtov a účtov k hotovostnému úveru S., ktoré boli súčasťou zmluvy a povinnosť uhradiť úver na žiadosť veriteľa v plnej výške bola potom zakotvená v bode 3.5.6 týchto podmienok a viazala sa k vzniku nepovoleného prečerpania tak, ako to vo svojom poslednom písomnom prejave uviedol žalobca.
21. Majúc preukázanú túto skutočnosť súd dospel k presvedčeniu, že žalobca so žalovaným, uzavreli korektnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorá mala náležitosti vyplávajúce z § 10 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.
22. Žalobca potom do spisu pripojil aj výpis z osobného účtu žalovaného, na ktorom sú evidentné platobné transakcie od 8.8.2008 až do 26.10.2017, keď povolené prečerpanie dosiahlo limit 5.000 €, následne však neboli už robené na osobný účet žalovaného žiadne úhrady, ktorými mi sa znižoval poskytnutý úverový limit, avšak účtované bolo príslušenstvo úveru a to k 14.11.2017 kapitalizované úroky vo výške 59,03 €, neskôr k 14.12.2017 vo výške 50,12 € a k 12.1.2018 vo výške 59,03 €. Naviac účtované boli ďalšie poplatky za upomienky vo forme listu a SMS pripomienky. Ako potom uviedol žalobca v pôvodne podanej žalobe, žalovaný dňa 17.4.2019 zaplatil sumu 124,91 €, čím jeho dlh na istinu klesol na 4.875,09 € a následne klesal ta, ako žalobca uviedol v podaní zo dňa 17.6.2021, ktorým žalobu postupne bral, pokiaľ ide o istinu, späť (týmto podaním ale zobral žalobca žalobu späť aj o iné vyčíslené príslušenstvo v pôvodne podanej žalobe), čím dlh na istine postupne u žalovaného klesol na sumu 4.809,34 €. Listom zo dňa 16.1.2018 žalobca žiadal zaplatiť dlh vo výške 183,78 € s tým, že ak tak žalovaný neurobí do 15 dní od doručenia výzvy s tým, že ak zaplatenie v tejto lehote nedôjde, je táto výzva zosplatnením dlhu. Výzva sa vrátila žalobcovi 13.2.2018 ako nedoručená zásielka.
23. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je dôvodná v celom rozsahu. Podľa presvedčenia súdu nárok žalobcu na vrátenie istiny úveru, ktorý bol poskytnutý formou povoleného prečerpania, nachádza právnu oporu nielen v ustanoveniach samotnej úverovej zmluvy, ale aj ustanoveniach § 497 a nasl. Obch. zákonníka (Zákon č. 513/1991 Zb.), ktorý v týchto ustanoveniach predstavuje základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy.
24. Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
25. Podľa § 502 ods. 1 Obch. zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
26. Podľa § 502 ods. 2 Obch. zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
27. Nárok žalobcu na úroky z omeškania cez ust. § 52 ods. 2 Obč. zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.) nachádza právnu oporu v ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka a v ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zákonníka.
28. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. je výška úrokov z omeškania o 5 %-uálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Súd žalobu považoval za dôvodnú v celom rozsahu a preto jej vyhovel tak, ako žalobca žiadal vo svojom písomnom podaní zo dňa 17.6.2021. Vo zvyšku uplatneného nároku, ako súd uvádzal vyššie, bolo konanie zastavené podľa § 145 ods. 2 C.s.p., keďže bo zvyšku uplatneného nároku žalobca žalobu zobral späť.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému súd priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.
32. Vzhľadom na výšku dlhu a preukázanú sociálnu situáciu žalovaného súd žalovanému podľa ust. § 232 ods. 3 C.s.p. určil dlhšiu lehotu na plnenie tým, že povolil žalovanému splácať dlh v splátkach, ktorých výšku a zročnosť určil. Súd pri určení výšky splátok vychádzal z finančnej situácie žalovaného, predovšetkým z dlhov, ktoré žalovaný deklaroval, ale aj z faktu, že žalovaný má manželku, ktorá má voči nemu vyživovaciu povinnosť, pričom na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že manželia sa rozhodli oddelene hospodáriť. Žalovaný má príjem cca 703,11 € a dlhy približne 325 €. Jeho životné náklady preukázané súdu potom predstavujú ďalšiu sumu približne 275 €. Preto podľa presvedčenia súdu je v možnostiach žalovaného splácať dlh po 100 € mesačne tak, aby k uspokojeniu žalobcu došlo v rozumnej a realite zodpovedajúcej dobe. Deklarované výdavky na domácnosť súd žalovanému zohľadnil len v 1- ici, nakoľko na druhej polovici sa na takýchto výdavkoch musí vzhľadom na existujúce bezpodielové spoluvlastníctvo manželov podieľať manželka žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.