Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 99/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2004

predbežne prerokoval sťažnosť RNDr. E. K., t. č. B. B., ktorou namieta porušenie svojich

práv podľa , , a a 6

a čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Krajskou

prokuratúrou v Banskej Bystrici podaním obžaloby Krajskému súdu v Banskej Bystrici

v jeho trestnej veci vedenej pod sp. zn. , rozsudkom Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. , uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

a rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. z 11. júna

2002, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť RNDr. E. K. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2004

doručená sťažnosť RNDr. E. K., t. č. B. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojich práv podľa , , a a 6

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) Krajskou prokuratúrou v Banskej Bystrici (ďalej

len „krajská prokuratúra“) podaním obžaloby Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len

„krajský súd“) v jeho trestnej veci vedenej pod sp. zn. , rozsudkom krajského súdu

sp. zn. v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. , uznesením krajského súdu sp. zn. v spojení

s uznesením najvyššieho súdu sp. zn. a rozhodnutím Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) sp. zn. z 11. júna

2002.

K porušeniu uvedených práv sťažovateľa došlo podľa jeho tvrdenia tým, že «bol

obvinený a odsúdený podľa paragrafu, ktorý v čase keď bol „čin“ spáchaný nebol a ani

dodnes nie je účinný podľa platného ».

Sťažovateľ ďalej uviedol, že bol právoplatne uznaný za vinného a odsúdený pre

trestný čin ohrozovania obehu tuzemských peňazí podľa § 140 ods. 1 a ods. 4 písm. b)

. Podľa sťažovateľa krajský súd a najvyšší súd „nemali legitímne právo

prepísať znenie ods. 4 § 140 Tr. zák. tak, aby ho mohli kombinovať aj s ods. 1 § 140 T. z.

a tak vyvodiť moju trestnú zodpovednosť“.

Vo vzťahu ku krajskej prokuratúre sťažovateľ uviedol, že nekonala v súlade s § 177

(ďalej len „“), lebo obžalobu vo veci sp. zn. podala

„na základe svojvoľne vykonštruovaného a poskladaného , t. j. podľa §

140 ods. 1, 4 písm. b)“. Na základe toho sťažovateľ tvrdí, že krajská prokuratúra, krajský

súd a najvyšší súd porušili a .

Čo sa týka namietaného postupu generálnej prokuratúry v nadväznosti na podnet

sťažovateľa zo 4. októbra 2000 na podanie sťažnosti pre porušenie zákona (§ 266 a nasl.

), zastáva názor, že „Gen. prok. konal v rozpore so zákonom (;

ods. 1 ) so svojím rozhodnutím -72 zo dňa 11. 6. 2002“.

Napokon sťažovateľ namietal porušenie jeho označených práv aj v konaní o návrhu

na povolenie obnovy konania v jeho trestnej veci, ktoré sa viedlo na krajskom súde pod

sp. zn. , v spojení s konaním na najvyššom súde vedeným pod. sp. zn.

.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ tvrdí, že k namietanému porušeniu jeho práv došlo krajskou prokuratúrou

podaním obžaloby krajskému súdu v jeho trestnej veci vedenej pod sp. zn. , ako aj

rozsudkom krajského súdu sp. zn. v spojení s rozhodnutím najvyššieho súdu

sp. zn. . Podľa sťažovateľa, ale tiež zo zistenia ústavného súdu z 29. marca 2004,

vyplýva, že napadnutý rozsudok krajského súdu v spojení s uznesením najvyššieho súdu

sp. zn. nadobudol právoplatnosť 15. decembra 1999.

K namietanému porušeniu sťažovateľových práv malo dôjsť aj uznesením krajského

súdu sp. zn. v spojení s uznesením najvyššieho súdu sp. zn. , ako aj

rozhodnutím generálnej prokuratúry sp. zn. z 11. júna 2002, ktorým nebolo

vyhovené jeho podnetu na podanie sťažnosti pre porušenie zákona ( a nasl. ).

Ústavný súd 29. marca 2004 na krajskom súde zistil, že uznesenie krajského súdu sp. zn.

, ktorým bol zamietnutý návrh sťažovateľa na povolenie obnovy konania,

v spojení s uznesením najvyššieho súdu sp. zn. nadobudlo právoplatnosť

28. marca 2002.

O obsahu listu generálnej prokuratúry sp. zn. z 11. júna 2002 sa

sťažovateľ dozvedel najneskôr v mesiaci jún 2002.

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti na konanie pred ústavným súdom podľa je podanie sťažnosti

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného

práva. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ( ).

Sťažnosť podľa teda nepredstavuje časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany ústavnosti. Zo skutočnosti, že predmetná sťažnosť zo 17. marca

2004 bola odovzdaná na poštovú prepravu 18. marca 2004, vyplýva, že ju sťažovateľ podal

až po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred

ústavným súdom.

Podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona, ktorý sťažovateľ podal ministrovi

spravodlivosti Slovenskej republiky v decembri 2002 a na ktorý mu odpoveď bola doručená

21. januára 2004, nemožno považovať za taký prostriedok nápravy, ktorý predlžuje lehotu

na podanie sťažnosti podľa .

Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Sťažovateľ žiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu v konaní o jeho

sťažnosti. Keďže ústavný súd sťažnosť ako oneskorene podanú odmietol, uvedenou

žiadosťou sa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2004