Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_1T-23-2024.pdf
PDF · 69.53 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/23/2024
Uznesenie
Okresný súd Prešov, samosudcom Mgr. Borisom Vittekom v trestnej veci obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. takto
rozhodol:
Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku v spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku z a s t a v u j e trestné stíhanie vedené voči obvinenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre trestný čin prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že od 15.2.2022 až doposiaľ v meste Sabinov a inde, ako biologický otec mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX, si neplní povinnosť vyplývajúcu z rozsudku Okresného súdu Prešov pod sp. zn.: 27P/267/2020-61 zo dňa 23.03.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.04.2021 tým, že neodovzdával maloletého syna jeho matke E. B. v zmysle súdom schválenej dohody o striedavej starostlivosti, ktorá bola uzatvorená na Okresnom súde Prešov dňa 19.03.2021 a to aj napriek uzneseniu Okresného súdu Prešov pod sp.zn.: 28Em/2/2022-38 zo dňa 21.09.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.10.2022, ktorým súd nariadil výkon predmetného rozsudku, ako aj napriek výzve zo strany súdu podľa § 379 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, evidovanej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn.: 28Em/2/2022, ktorá smerovala k tomu, aby sa obvinený bezodkladne podrobil súdnemu rozhodnutiu, čím takto nerešpektoval rozhodnutie súdu vo veci starostlivosti o maloletého D. B. a svojím konaním tak maril výkon súdneho rozhodnutia, pretože je dostatočne odôvodnený záver, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
odôvodnenie:
Dňa 21.05.2024 podal prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov na súd obžalobu č. 1Pv619/23/7707-12 zo dňa 16.05.2024 na obvineného A. B., na skutkovom základe a pre trestný čin uvedený vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Po preskúmaní obžaloby súd zistil, že obžalovaný skutok nie je trestným činom a zároveň nie je dôvod na postúpenie veci.
Poľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej tiež CMP), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Podľa § 378 ods. 1 CMP po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo súčasne s vydaním tohto uznesenia môže súd vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti.
Podľa § 379 ods. 2 CMP, ak sa javí, že účel pojednávania možno dosiahnuť aj písomnou výzvou, súd vyzve povinného na dobrovoľné plnenie a upozorní ho na následky neplnenia.
Podľa § 382 ods. 1 CMP, ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, súd môže uložiť povinnému pokutu do 1 000 eur.
Podľa § 349 Trestného zákona, kto po tom, čo sa proti nemu bezvýsledne použili opatrenia v civilnom procese smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí, marí výkon takého rozhodnutia alebo dohody alebo kto marí výkon neodkladného opatrenia uloženého v civilnom procese na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 27P/267/2020-61 zo dňa 23.03.2021 bol maloletý D. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že otec-obvinený bol zaviazaný zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa od pondelka nepárneho týždňa do nasledujúceho pondelka párneho týždňa, a následne maloletého D. na ďalší týždeň matke odovzdať. Striedavá starostlivosť bola zmenená rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 29P/296/2022 zo dňa 12.10.2023 tak, že sa maloletý zveril do osobnej starostlivosti obvineného.
Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 28Em/2/2022-38 zo dňa 21.09.2022 bolo rozhodnuté o nariadení výkonu rozsudku č.k. 27P/267/2020-61 zo dňa 23.03.2021.
Obvinenému bola dňa 23.11.2022 doručená výzva podľa § 379 ods. 2 CMP zo dňa 15.11.2022.
Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 28 Em/2/2022-62 zo dňa 21.12.2022 bolo rozhodnuté o uložení pokuty obvinenému podľa § 382 ods. 1 CMP, pričom toho uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 2 CoE/6/2023-77 zo dňa 22.03.2023, zrušené a vec vola vrátená Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie
Z odpovede Okresného súdu Prešov zo dňa 24.07.2023 (č.l. 61 spisu) vyplýva, že o nariadení výkonu rozhodnutia bolo rozopnuté vyššie uvedením uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 28Em/2/2022-38 zo dňa 21.09.2022, dňa 23.11.2022 bola obvinenému doručená vyššie uvedená výzva podľa § 379 ods. 2 CMP zo dňa 15.11.2022 a následne bolo vyššie uvedeným uznesením rozhodnuté o uložení pokute uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 28 Em/2/2022-62 zo dňa 21.12.2022, ktoré bolo zrušené vyššie uvedeným uznesením Krajským súdom v Prešove.
Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade neboli naplnené znaky skutkovej podstaty obžalovaného trestného činu, minimálne jeho objektívnej stránky, keďže na naplnenie jeho znakov sa vyžaduje minimálne použitie dvoch opatrení (viď použitie slova opatrenia v skutkovej podstate), pričom v danom prípade bolo použité iba jedno opatrenie a to výzva podľa § 379 ods. 2 CMP, keďže pokuta uložená nebola. Zároveň súd poukazuje nato, že samotné nariadenie výkonu rozhodnutia nie je opatrením, čo vyplýva zo znenia § 378 ods. 1 CMP, teda, že až vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo súčasne s vydaním tohto uznesenia môže súd vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti. Súd v tomto poukazuje aj na judikatúru, na ktorú sa odvoláva vyšetrovateľ v uznesení o vznesení obvinenia, že za marenie výkonu rozhodnutia sa považuje marenie takýchto rozhodnutí až po bezvýslednom použití minimálne dvoch opatrení (tiež napr. uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 8. 2006, sp. zn. 11 Tdo 1582/2005).
Samotné nariadenie výkonu rozhodnutia postačuje len v prípade, ak sa marí výkon neodkladného opatrenia uloženého v civilnom procese vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 349 alinea druhá Trestného poriadku), čo tento prípad nie je, keďže styk bol upravený rozhodnutím vo veci samej.
Trestné stíhanie je totiž prostriedok ultima racio a má prichádzať do úvahy v prípade, ak miernejšie prostriedky občianskoprávneho donútenia zlyhali. V danom prípade poručenský súd, nevykonáva opatrenie po nariadení výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých mechanicky, ale sám zvažuje, či je opatrenie vhodné, či pred vydaním opatrenia nie je vhodnejšie urobiť iné úkony (viď odôvodnenie uznesenia Krajského súdu č.k. 2 CoE/6/2023-77 zo dňa 22.03.2023), pričom skutočnosť či vydá druhé následné opatrenie, alebo ho nevydá, je pre trestné konanie z hľadiska naplnenia objektívnej stránky podstatná.
Z uvedeného dôvodu, t.j. pre absenciu minimálne dvoch použitých opatrení, súd konanie zastavil, nakoľko skutok nie je trestným činom, a to nielen uvedený v obžalobe, ale ani iným trestným činom.
Ďalej súd poukazuje nato, že v skutkovej vete obžaloby je chybne uvedené slovo označujúce obdobie páchania trestnej činnosti „doposiaľ“, keďže ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok (§122 ods. 13 Trestného zákona). Zároveň začiatok páchania trestného činu nastáva až po bezvýslednom použití aspoň dvoch opatrení, ale nie v čase pre nariadením výkonu rozhodnutia v obžalobe uvedený „od 15.02.2022“.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia. Sťažnosť sa podáva na Okresnom súdu v Prešove. O sťažnosti rozhodnutie Krajský súd v Prešove. Sťažnosť má odkladný účinok.