Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 228/04
PDF · 114.41 KB
No categories available
IV. ÚS 228/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2004
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. M., bytom B., vo veci porušenia jej základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Brezno
v konaniach vedených pod sp. zn. 1 C/170/2003 a 5 C/171/2003 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. V. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2004
doručená sťažnosť Ing. V. M. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Brezno (ďalej len „okresný súd“)
v konaniach vedených pod sp. zn. 1 C/170/2003 a 5 C/171/2003.
Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že 27. augusta 2003 podala okresnému súdu dve
žaloby o náhradu škody a konania sú na okresnom súde vedené pod sp. zn. 5 C/171/03
a 1 C/170/2003.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Okresný súd v Brezne vo veci vedenej pod sp. zn. 1 C/170/2003 a vo veci vedenej
pod sp. zn. 5 C/171/2003 spôsobil prieťahy v konaní, na základe čoho došlo k porušeniu
základného práva sťažovateľa na spravodlivý proces v primeranej lehote, upraveného
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Sťažovateľ žiada o primerané finančné zadosťučinenie.
Okresný súd v Brezne je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy tohto konania.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto
možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
v primeranej lehote prejednaná.
Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jej základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jej záležitosti podľa čl. 6 ods. l dohovoru, pretože doteraz súdne konanie
nie je právoplatne skončené.
Ústavný súd z obsahu sťažnosti a z vyjadrenia okresného súdu zistil, že sťažovateľka
doručila okresnému súdu 27. augusta 2003 dve podania, ktorými ako žalobkyňa podala
žalobu proti Katastrálnemu úradu v Banskej Bystrici, Správe katastra Brezno, o náhradu
škody. Jedna žaloba bola náhodným výberom pridelená do registra 1 C a bola jej pridelená
sp. zn. 1 C 170/03 a druhá do registra 5 C a bola jej pridelená sp. zn. 5 C 171/03.
Podľa názoru ústavného súdu s poukazom na konštantnú judikatúru ústavného súdu
(IV. ÚS 182/03, IV. ÚS 197/03, IV. ÚS 203/03) postup okresného súdu v konaniach
vedených pod sp. zn. 1 C/170/2003 a 5 C/171/2003 od 27. augusta 2003 do podania
sťažnosti ústavnému súdu (15. apríla 2004) nemožno na základe skutočností uvedených
v sťažnosti a poznatkov o doterajšom priebehu považovať za taký, ktorý by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy v konaní“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy,
resp. jej neprejednanie v „primeranej lehote“ v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru. Doterajšia
dĺžka konaní vedených na okresnom súde neosvedčuje reálnu možnosť porušenia
sťažovateľkou označených základných práv a slobôd.
Sťažnosť, ktorou sťažovateľka namietala porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, je preto
zjavne neopodstatnená a bolo ju potrebné v tomto rozsahu odmietnuť už pri jej predbežnom
prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V dôsledku toho bolo bez právneho
významu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. augusta 2004