Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 259/04
PDF · 125.5 KB
No categories available
III. ÚS 259/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. augusta 2004
predbežne prerokoval sťažnosť Alojza Kromku, I., zastúpeného advokátom JUDr. T. B.,
Advokátska kancelária, P., pre namietané porušenie jeho základného práva zaručeného
v čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4 To 77/03 z 22. marca 2004 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Alojza Kromku o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2004
doručená sťažnosť Alojza Kromku, I. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
JUDr. T. B., Advokátska kancelária, P., pre namietané porušenie jeho základného práva
zaručeného v čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 To 77/03
z 22. marca 2004.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 9. marca 2004 žiadosť
o prepustenie z väzby, v ktorej uviedol, že dňom 18. marca 2004 bude jeho väzba trvať
celkovo 5 rokov s tým, že do tejto lehoty je potrebné započítať aj dobu výkonu trestu
odňatia slobody, ktorú vykonal od 5. júna 2001 do 9. mája 2003, keďže počas výkonu tohto
trestu odňatia slobody mu boli uložené nevyhnutné obmedzenia vzhľadom na trvanie
dôvodov väzby podľa ustanovenia § 67 Trestného poriadku. V tomto smere poukázal súd na
ustanovenie § 74a ods. 3 Trestného poriadku, podľa ktorého sa na konanie o obmedzeniach
a ich trvaní použijú primerane ustanovenia § 71, § 72 a § 74 Trestného poriadku.
Najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 To 77/03 z 22. marca 2004 podľa § 72 ods. 1 a 2
Trestného poriadku žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu zamietol s tým,
že ho naďalej ponecháva vo väzbe z dôvodu uvedeného v § 67 ods. 3 písm. d) Trestného
poriadku.
Čo sa týka dôvodov uvedených v žiadosti, a to že do trvania väzby je potrebné
zarátať aj čas primeraných obmedzení od 5. júna 2001 do 9. mája 2003, najvyšší súd
konštatuje, že v prípade ustanovenia § 74a Trestného poriadku, ktorý upravuje obmedzenia
obvineného vo výkone trestu odňatia slobody, ide o špeciálne ustanovenie s výslovným
odkazom iba na ustanovenia § 71 a § 72, ktoré upravujú len možnú dĺžku ich trvania, a teda
neakceptujú tú skutočnosť, že tento čas je potrebné zarátať do dĺžky trvania väzby.
Sťažovateľ uviedol, že v zmysle § 74a ods. 1 Trestného poriadku ak sa vedie trestné
stíhanie proti obvinenému vo výkone trestu odňatia slobody a ak je daný niektorý z dôvodov
väzby podľa § 67, rozhodne o dôvodoch, obsahu a trvaní nevyhnutných obmedzení, ktoré sa
proti nemu uplatnia, súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca.
Takéto primerané obmedzenia boli sťažovateľovi uložené uzneseniami Okresného
súdu Prešov sp. zn. NtV 77/98 z 5. júna 2001 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 T 9/01
z 12. decembra 2001 a 25. októbra 2002 a trvali až do 8. mája 2003. Sťažovateľ uviedol, že
trvanie primeraných obmedzení v lehote od 5. júna 2001 do 8. mája 2003 mu malo byť
započítané do lehoty trvania väzby.
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že rozhodnutím najvyššieho súdu
sp. zn. 4 To 77/03 z 22. marca 2004 bolo porušené jeho právo podľa čl. 17 ods. 5 ústavy,
v zmysle ktorého možno vziať obvineného do väzby iba z dôvodov a na čas ustanovený
zákonom.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd k otázke zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti uviedol, že o nej možno
hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu
toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov
Predmetom sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie jeho základného práva
podľa čl. 17 ods. 5 ústavy uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 To 77/03 z 22. marca 2004,
ktorým bola zamietnutá žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu a sťažovateľ
bol ponechaný vo väzbe z dôvodu uvedeného v § 67 ods. 3 písm. d) Trestného poriadku.
V inej veci sťažovateľa ústavný súd 31. mája 2001 rozhodol tak, že vyslovil
porušenie jeho práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy, keď vyslovil, že súčasťou zákonného
obsahu základného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy je právo nebyť vzatý do väzby, pokiaľ
sú dané podmienky pre nástup výkonu trestu odňatia slobody. Sťažovateľ bol právoplatne
odsúdený Okresným súdom Spišská Nová Ves vo veci sp. zn. 3 T 219/97 na trest odňatia
slobody v trvaní 2 rokov a 4 mesiacov. Napriek tomu bol vzatý do väzby v inej trestnej veci.
Na základe citovaného nálezu ústavného súdu bol sťažovateľ z väzby prepustený
a vykonal trest vo veci vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 3 T 219/97
v čase od 5. júna 2001 do 8. mája 2003.
V čase výkonu tohto trestu Okresný súd Prešov rozhodnutím sp. zn. NtV 77/98
z 5. júna 2001 rozhodol o uložení obmedzení podľa § 74a ods. 1 Trestného poriadku.
Podľa ustanovenia § 74a ods. 1 Trestného poriadku ak sa vedie trestné stíhanie proti
obvinenému vo výkone trestu odňatia slobody a ak je daný niektorý z dôvodov väzby podľa
§ 67, rozhodne o dôvodoch, obsahu a trvaní nevyhnutných obmedzení, ktoré sa proti nemu
uplatnia, súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca.
Ústavný súd vo veci sp. zn. I. ÚS 18/95 zaujal stanovisko, že pri výklade
a uplatňovaní zákonov treba postupovať tak, aby boli v súlade s ústavou.
Výklad ustanovení Trestného poriadku k otázke primeraných obmedzení vo výkone
trestu odňatia slobody je v súlade s ústavnou úpravou väzby.
Primerané obmedzenia vo výkone trestu odňatia slobody sú len určením spôsobu
výkonu trestu a nie sú v príčinnej súvislosti s výkonom trestu samotným.
Trestný poriadok určuje spôsob výkonu trestu odňatia slobody a počíta aj s tým,
že osoba, ktorá takýto trest vykonáva, môže byť trestne stíhaná. Tak ako účel väzby aj
primerané opatrenia vo výkone trestu sa viažu na osobu odsúdeného, ale nie sú súčasťou
výkonu jeho trestu.
Ústavný súd zistil, že sťažovateľ vykonal trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov
na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3 T 219/97
z 10. novembra 1998. Výkon trestu bol nariadený v právoplatne rozsúdenej veci a tento
nemožno započítať do výkonu väzby v tom čase neprávoplatnej veci.
Ústavný súd zistil, že najvyšší súd v napadnutom uznesení náležite a v súlade
s ústavou vysvetlil rozdiel medzi väzbou a výkonom trestu odňatia slobody. Je možné, že
osoba vo výkone trestu alebo pred jeho nástupom spácha iný trestný čin a v rámci konania
v tejto inej trestnej veci vzniknú dôvody väzby, ktorú príslušný súd uloží aj takejto osobe
bez toho, aby došlo ku kumulácii väzby a výkonu trestu, ich vzájomnému prelínaniu
a zápočtom alebo kompenzáciám. Najvyšší súd v tejto veci podal jednoznačný výklad,
s ktorým sa ústavný súd stotožnil a považuje ho za zlučiteľný s ústavou.
Ústavný súd teda nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím
najvyššieho súdu a namietaným porušením základných práv zaručených v čl. 17 ods. 5
ústavy, preto bolo potrebné sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú, tak ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. augusta 2004