Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 290/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra

2004 predbežne prerokoval sťažnosť Terézie Košovičovej, bytom D., zastúpenej

advokátkou JUDr. I. R., Advokátska kancelária, K., pre namietané porušenie základného

práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde podľa čl. 46

ods. 1 , základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , práva na súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na

prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

vo veci dovolania z 26. novembra 2000 proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 24. októbra 2000 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Terézie Košovičovej o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. apríla 2004

doručená sťažnosť Terézie Košovičovej, bytom D. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátkou JUDr. I. R., Advokátska kancelária, K., pre namietané porušenie základného

práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“), základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , práva na súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety

dohovoru postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

vo veci dovolania z 26. novembra 2000 proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 24. októbra 2000.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala Okresnému súdu Košice-okolie

(ďalej len „okresný súd“) návrh na začatie konania o zaplatenie sumy 200 000 Sk. Táto vec

bola vedená na okresnom súde pod sp. zn. . Okresný súd rozhodol vo veci

rozsudkom z 1. júna 2000, ktorý nadobudol právoplatnosť 13. novembra 2000 v spojení

s rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 24. októbra 2000. Dňa 28. novembra

2000 sťažovateľka podala dovolanie. Dňa 4. februára 2004 sťažovateľka vyzvala najvyšší

súd na vyjadrenie, „ako naložil s jej dovolaním“ z 26. novembra 2000. Najvyšší súd listom

sp. zn. Ncv 345/00 zo 17. februára 2004 sťažovateľke oznámil, že podnet na podanie

mimoriadneho dovolania sťažovateľka výslovne adresovala Generálnej prokuratúre

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) a najvyššiemu súdu ho dala len na

vedomie. Tiež jej oznámil, že nie je oprávnený podávať vo veciach právoplatne skončených

na nižších súdoch opravné prostriedky, teda ani dovolanie.

Sťažovateľka je toho názoru, že podala riadne dovolanie a ak obsahovalo nedostatky,

ktoré bolo možné odstrániť, mal najvyšší súd urobiť vhodné opatrenia. Nesporne podľa jej

názoru do dňa podania sťažnosti sa týmto dovolaním nezaoberal a ako vyplýva z jeho

vyjadrenia zo 17. februára 2004, ani zaoberať nemieni. V prípade, že dovolanie nespĺňalo

náležitosti, mohol najvyšší súd podľa ustanovenia § 241 ods. 4 Občianskeho súdneho

poriadku vyzvať sťažovateľku na jeho doplnenie, alebo ju poučiť, že má byť zastúpená

advokátom.

V postupe najvyššieho súdu vidí sťažovateľka porušenie svojho základného práva

domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde podľa čl. 46 ods. 1

, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

ods. 2 , práva na súdne konanie podľa prvej vety dohovoru a práva na

prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru.

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd rozhodol, že:

„Právo sťažovateľky... domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na súde zakotvené v článku 46 ods. 1 SR, na súdne konanie zakotvené v článku 6

ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení

protokolov č. 3, 5 a 8, na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48

ods. 2 SR, na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v článku 6 ods. 1 vety

prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5

a 8, bolo postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci dovolania sťažovateľky

zo dňa 26. 11. 2000 proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa

24. 10. 2000 porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky,

aby vo veci dovolania sťažovateľky zo dňa 26. 11. 2000 proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. zo dňa 24. 10. 2000 konal.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke... finančné zadosťučinenie

vo výške 30.000,- Sk.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke... všetky trovy tohto konania.“

Sťažovateľka pripojila k sťažnosti okrem rozsudkov okresného súdu a krajského

súdu aj listy adresované najvyššiemu súdu označené ako dovolanie z 26. novembra 2000

a 4. februára 2004 a odpoveď najvyššieho súdu sp. zn. Ncv 345/00 zo 17. februára 2004.

Na základe výzvy ústavného súdu z 26. augusta 2004 sťažovateľka sťažnosť doplnila

a uviedla, že nahliadnutím do spisu najvyššieho súdu sp. zn. Ncv 345/00 zistila, že tento

neobsahuje podanie označené ako „vec dovolávam sa Najvyššiemu súdu SR“, kde ako

adresát je uvedený najvyšší súd a je datované 26. novembra 2000, teda list, ktorého

neprejednanie namieta pred ústavným súdom. V spise najvyššieho súdu sa nenachádza

obálka, v ktorej bola doručená najvyššiemu súdu písomnosť zasielaná sťažovateľkou. Táto

zásielka je totožná so zásielkou, ktorej podací lístok sťažovateľka ústavnému súdu

predložila, pričom trvá na tom, že zásielka obsahovala aj podanie „dovolávam sa

Najvyššiemu súdu SR“. Pokiaľ najvyšší súd tvrdí, že obsahom tejto zásielky bola iná

písomnosť, je otázkou posúdenia ústavného súdu, či rozhodne o prijatí sťažnosti.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci vyjadril aj predseda najvyššieho súdu

listom č. KP 8/04-16 z 24. mája 2004 a uviedol, že navrhuje sťažnosť odmietnuť ako zjavne

neopodstatnenú, lebo v namietanom postupe najvyšší súd nerozhodoval a ani inak nie je vo

veci pasívne legitimovaný. Podnet na podanie mimoriadneho dovolania z 26. novembra

2000, ktorý sťažovateľka výslovne adresovala generálnej prokuratúre a najvyšší súd ho

zobral len na vedomie, nebol takým relevantným podaním, ktorým sa mal najvyšší súd

zaoberať vecne, preto ho bez ďalšieho spracovania založil.

V liste č. KP 8/04-16 z 11. augusta 2004 predseda občianskoprávneho kolégia

najvyššieho súdu uviedol, že zo strany sťažovateľky nešlo o také procesné podania, ktorými

by sa mal najvyšší súd vecne zaoberať.

Dňa 9. septembra 2004 bol ústavnému súdu doručený spis najvyššieho súdu

sp. zn. Ncv 345/00, ktorý obsahuje originál listu sťažovateľky adresovaný generálnemu

prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) z 27. novembra

2000, kde je uvedené, že ide o kópiu pre najvyšší súd. List je opatrený podacou pečiatkou

podateľne najvyššieho súdu z 30. novembra 2000. Spis obsahuje urgenciu sťažovateľky na

vybavenie dovolania zo 4. februára 2004 opatrenú pečiatkou podateľne najvyššieho súdu

z 9. februára 2004 a odpoveď na túto urgenciu zo 17. februára 2004.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustanovenia návrh na začatie konania

musí obsahovať odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Predmetom konania pred ústavným súdom je tvrdenie sťažovateľky, že bolo

porušené jej základné právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na

súde podľa , základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , právo na súdne konanie podľa prvej vety

dohovoru a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety

dohovoru postupom najvyššieho súdu vo veci dovolania z 26. novembra 2000 proti

rozsudkom okresného súdu a krajského súdu v jej civilnej veci.

Ústavný súd už vo svojich rozhodnutiach zaujal stanovisko, že o zjavnú

neopodstatnenosť môže ísť aj v prípade, ak sa nezistí priama príčinná súvislosť medzi

namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

namietal sťažovateľ ().

Ústavný súd v tejto súvislosti vyslovil, že ak navrhovateľ v konaní pred ústavným

súdom namietne také porušenie práva alebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu

očividne nemohlo nastať, ústavný súd návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (II. ÚS

70/99).

Ústavný súd nemohol ani skúmať namietaný postup najvyššieho súdu, keďže

sťažovateľka nevedela zákonne konformným spôsobom preukázať doručenie dovolania

najvyššiemu súdu.

Spis najvyššieho súdu sp. zn. Ncv 345/00 preukázal, že sťažovateľka doručila

najvyššiemu súdu len kópiu svojho podnetu na mimoriadne dovolanie adresovaného

generálnemu prokurátorovi.

V liste generálnemu prokurátorovi sťažovateľka uvádza, že si uvedomuje, že vo

vlastnom mene nemôže podať dovolanie najvyššiemu súdu, lebo krajský súd v konaní

vedenom pod sp. zn. potvrdil rozsudok okresného súdu sp. zn. .

Z toho dôvodu žiadala, aby generálny prokurátor podal proti citovaným rozsudkom

dovolanie.

Postup najvyššieho súdu v tejto veci je zlučiteľný s predloženými dôkazmi, naopak,

sťažovateľka nevedela náležite doložiť svoje tvrdenie tak, aby sa s ním mohol ústavný súd

zaoberať.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa

ustanovenia sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa

ustanovenia § 25 ods. 2 citovaného zákona ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2004