Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 304/04
PDF · 97.32 KB
No categories available
IV. ÚS 304/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2004
predbežne prerokoval sťažnosť Jozefa Dlugoša, bytom Ľ., ktorou namietal porušenie jeho
základných práv postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.
16 C 91/96, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Jozefa Dlugoša o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 5. augusta
2004 doručené podanie Jozefa Dlugoša, bytom Ľ. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako
„Pokračovanie v konaní, predloženie dokladu“, ktoré ústavný súd vzhľadom na jeho obsah
posúdil ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).
Sťažovateľ sa domáhal, aby ústavný súd pokračoval v konaní o sťažnosti M. D. st.
(jeho právnej predchodkyne), vedenom na ústavnom súde pod sp. zn. IV. ÚS 163/03,
v ktorom menovaná namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Prešov.
Z pripojeného spisu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 163/03 ústavný súd zistil,
že konanie o sťažnosti M. D. st. bolo uznesením z 19. septembra 2003 zastavené po tom,
ako jej právny zástupca podaním z 11. septembra 2003 oznámil ústavnému súdu,
že menovaná nepodala návrh na pokračovanie v napadnutom konaní, ktoré bolo vyhlásením
konkurzu na majetok odporcu prerušené a zároveň ústavný súd informoval, že jeho klientka
11. júla 2003 zomrela. V citovanom uznesení ústavného súdu z 19. septembra 2003 sa
okrem iného uvádza: „Podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 104 ods. 1 a 2
Občianskeho súdneho poriadku ústavný súd skúmal podmienky konania a zistil prekážku
postupu konania podľa § 107 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Sťažovateľka stratila
spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie pred ústavným súdom skončilo.
V danom prípade by mohlo prichádzať do úvahy konať o sťažnosti M. D. st. s jej dedičmi.
Túto možnosť však ústavný súd neakceptoval, pretože zo sťažnosti vyplynulo, že by ju
nebolo možné prijať na ďalšie konanie pre nevyčerpanie účinných právnych prostriedkov
ochrany základného práva v konaní pred všeobecným súdom (§ 53 ods. 1 zákona o
ústavnom súde). Na základe toho ústavný súd konanie o sťažnosti M. D. st. zastavil.“
Ústavný súd vo výzve zo 7. septembra 2004 sťažovateľa poučil, že v konaní, ktoré
bolo právoplatne zastavené, nie je možné pokračovať, a preto sa vecou môže zaoberať iba
v prípade (novej) kvalifikovanej sťažnosti, ktorá bude spĺňať náležitosti ustanovené v § 20
ods. 1, § 50 a § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Zároveň mu
pripomenul povinnosť pripojiť k sťažnosti splnomocnenie pre advokáta na jeho
zastupovanie v konaní pred ústavným súdom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd v citovanej výzve sťažovateľa upozornil, že ak sťažnosť v určenej lehote
nedoplní, môže byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Sťažovateľ
na výzvu ústavného súdu, ktorá mu bola doručená 9. septembra 2004, odpovedal podaním
z 15. septembra 2004, v ktorom sa znovu odvolal na sťažnosť M. D. st. doručenú ústavnému
súdu 30. januára 2003, a súčasne zosumarizoval priebeh konania vedeného na okresnom
súde pod sp. zn. 16 C 91/96, ktoré bolo vyhlásením konkurzu na majetok odporcu
19. februára 1998 prerušené.
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nedoplnil sťažnosť v zmysle poučenia
obsiahnutého v jeho označenej výzve, najmä neuviedol návrh na rozhodnutie vo veci samej,
ktorého sa domáha, ani neoznačil základné práva alebo slobody, ktoré mali byť podľa jeho
tvrdenia porušené. Taktiež nepredložil požadované splnomocnenie pre právneho zástupcu
na zastupovanie pred ústavným súdom.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané
oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania. Ak ústavný súd sťažovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie
sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 posledná veta zákona o ústavnom súde).
Keďže sťažnosť sťažovateľa nespĺňala požadované základné náležitosti a sťažovateľ
ju ani napriek písomnej výzve nedoplnil, ústavný súd sťažnosť po jej predbežnom
prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z toho dôvodu odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. októbra 2004