Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 369/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-4

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. novembra

2004 predbežne prerokoval sťažnosť Jolany Švihoríkovej, bytom H., ktorou namietala

porušenie práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Obvodného

pozemkového úradu v Prievidzi, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Jolany Švihoríkovej o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. októbra

2004 doručená sťažnosť Jolany Švihoríkovej, bytom H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Obvodného pozemkového úradu v Prievidzi (ďalej len „pozemkový úrad“).

Sťažovateľka uviedla, že na bývalom Pozemkovom úrade v T. uplatnila spolu

s ďalšími oprávnenými osobami reštitučný nárok na vydanie nehnuteľnosti. Podľa

rozhodnutia označeného orgánu z 5. januára 1994 vydaného pod sp. zn. PÚ 690/91-B/3 bolo

k parcele, vydanie ktorej sa sťažovateľka a ďalšie oprávnené osoby domáhali, zriadené

právo osobného užívania a vzhľadom na to, že išlo o zastavaný pozemok, nedošlo k jeho

vydaniu.

Sťažovateľka ďalej poukázala na to, že: „Keďže sme p. č. 1057 užívali a nie sú tu

žiadne stavby, riešil naše odvolanie Krajský súd v konaní tak, že rozhodnutie

potvrdil bez účasti ako oprávnených tak aj povinných osôb na konaní. (...) Právoplatné

rozhodnutie bolo napadnuté cestou NS SR v Bratislave (...) a keďže bolo uplatnené

na nesprávnom mieste súd sa ním nezaoberal, ale ani ho neodstúpil tam kam patrilo –

generálnej prokuratúre. Vec bola ďalej riešená uplatnením obnovy konania a to z dôvodu,

že sa tu použili dôkazy, ktoré svedčili o iných výmerách a iných častí p. č. 1057, ktorá ako

2 2

pozemkovoknižná mala výmeru 4 537 ma výmera 2 406 mbol reštitučný nárok rodiny J.

2

Keďže do rozhodnutia sa dostal údaj p. č. 1057 vo výmere 2 132 ma neuviedlo sa, že sa

jedná o parcele v stave EN 1057/1, 1057/7, 1057/8, 1057/9 a 1057/10 vlastníctvo V. M.

od roku 1938 kedy si súrodenci podelili svoje majetkové podiely zámenou parciel a vtedy

2

z p. č. 1057 dostala sa výmera 2 406 msestre F. a M. a tie sa viedli v stave EN (...) a tu sú

štyri domy a je tu zriadené právo os. užívania pre F. J. jej dcéru M. M., jej dcéru E. J. a jej

syna I. J. (...) Okresný úrad PPLH p. S. vydal zamietavé stanovisko a obnovu nepovolil.

Krajský úrad však zrušil toto rozhodnutie a obnovu povolil. Hneď na to Okresný úrad

Partizánske vydal rozhodnutie, že pozastavuje obnovu konania lebo reštitučné nároky boli

uplatnené aj zo zákona 87/91 Zb. a musia čakať ako sa tu vyriešia. Keďže do dnešného dňa

tieto nároky, ktoré mali byť vybavené v zmysle zákona urýchlene do 30 dní a boli uplatnené

ešte v roku 1991 teda za celých 13 rokov nie je možné prinútiť štátne orgány aby konali

rýchlo, bez zbytočných prieťahov na moju poslednú urgenciu mi dňa 29. 9. 2004 oznámili,

že vec je komplikovaná a preto potrebujú dlhšiu lehotu o ktorú požiadali Krajský

pozemkový úrad, podávam túto sťažnosť, aby ústavný súd

- zobral na zodpovednosť tieto úrady a takéto prieťahy v konaní,

- rozhodol, že vec musí byť delegovaná do iného okresu a iného kraja, pretože sa tu

javí osobná zaujatosť pracovníkov štátnej správy pracujúcich v P., T., P. i T.,

- aby mi bol pridelený bezplatný obhajca ako na konaní pred ústavným súdom tak aj

2

na štátnej správe vybavenia p. č. 1057 vo výmere 2 132 m, z dôvodu, že som dôchodkyňa

s príjmom 5 640 Sk,

- aby mi bola priznaná nemajetková ujma za tieto roky uplatneného nároku do roku

1991 teda nárok vybavujem 13 rokov,

- aby mi bolo nariadené vybaviť tento nárok do 30 dní. (...)“

Sťažovateľka sa domáha aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

100 000 Sk pre seba, ako aj ďalšie oprávnené osoby (bez toho, aby preukázala, že je nimi

splnomocnená na podanie sťažnosti).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietaná nečinnosť orgánu verejnej správy, konkrétne ide

o namietané prieťahy spôsobené pozemkovým úradom, ktorého nečinnosťou malo dôjsť

k porušeniu práva sťažovateľky na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 1

skúmal, či v danom prípade nejde o nedostatok jeho právomoci.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej

moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa (ďalej len

„OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej

moci. Iným zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán

verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym

predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť

orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ

nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo veci sťažovateľky je daná právomoc

všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy,

akým je aj označený porušovateľ jej práva. Túto právomoc správneho súdnictva nemožno

nahradiť konaním pred ústavným súdom.

Z obsahu sťažnosti nevyplýva, že by sťažovateľka bola pred tým, než sa obrátila

so sťažnosťou na ústavný súd, podala žalobu podľa .

Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného sťažovateľkou

ústavný súd dospel k záveru, že v jej veci nie je daná jeho právomoc (

v spojení a ), a preto sťažnosť z toho dôvodu

odmietol (podobne , , ).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody

sťažovateľky ( prvá veta ), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou

sa sťažovateľka domáhala jeho priznania, nezaoberal. Z rovnakého dôvodu bolo taktiež bez

právneho významu, aby sa ústavný súd zaoberal žiadosťou sťažovateľky o ustanovenie

právneho zástupcu a ďalšími požiadavkami obsiahnutými v jej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2004