Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 402/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2004

predbežne prerokoval sťažnosť Romana Krajčího, bytom P., zastúpeného advokátom

JUDr. J. M., B., ktorou namieta porušenie jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46

ods. 1 uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru,

Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Odboru boja proti organizovanej kriminalite

Stred, Oddelenia vyšetrovania Banská Bystrica, sp. zn. ČVS: PPZ-11/BOK-S-I-2004

z 15. júna 2004 v spojení s uznesením Krajskej prokuratúry v Trnave č. k. -4422

z 3. augusta 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Romana Krajčího o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. októbra 2004

doručená prostredníctvom faxu sťažnosť Romana Krajčího, bytom P. (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) uznesením vyšetrovateľa Prezídia

Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Odboru boja proti

organizovanej kriminalite - Stred, Oddelenia vyšetrovania Banská Bystrica (ďalej len

„prezídium policajného zboru“) sp. zn. ČVS: PPZ-11/BOK-S-I-2004 z 15. júna 2004

v spojení s uznesením Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“)

č. k. -4422 z 3. augusta 2004. Sťažnosť bola doplnená predložením originálu

doručeným ústavnému súdu 7. októbra 2004.

Sťažovateľ uvádza, že označeným uznesením prezídia policajného zboru mu „... bolo

vznesené obvinenie pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným

činom krátenie dane a poistného podľa , . (...) Proti

citovanému uzneseniu vyšetrovateľa sťažovateľ prostredníctvom zvoleného obhajcu

JUDr. P. B. podal sťažnosť. Poprel páchanie akejkoľvek trestnej činnosti, ktorá sa mu

kladie za vinu. Sťažovateľ mal a stále má za to, že neboli splnené zákonné podmienky preto,

aby mu bolo vznesené obvinenie pre uvedený trestný čin a preto žiadal dozorujúceho

prokurátora, aby po preskúmaní spisového materiálu napadnuté uznesenie zrušil.

O podanej sťažnosti rozhodovala Krajská prokuratúra v Trnave uznesením sp. zn.

z 3. 8. 2004 a podľa sťažnosť

sťažovateľa zamietla ako nedôvodnú. Uznesenie krajskej prokuratúry bolo sťažovateľovi

doručené dňa 6. 8. 2004. V odôvodnení uznesenia krajskej prokuratúry sa konštatuje,

že obvinení sa trestnej činnosti dopustili. Vyšetrovateľ pred vydaním obvinenia mal zistené

také skutočnosti, ktoré nasvedčovali tomu, že obvinení sa dopustili konania popísaného

v napadnutom uznesení, ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty daných trestných činov.

Skutočnosti odôvodňujúce postup podľa vyplynuli

predovšetkým z výsledkov operatívneho šetrenia, zo zistených listinných dôkazov,

z použitých informačno-technických prostriedkov, z výsledkov analýz vzoriek motorovej

nafty odobratých z dodávok uskutočnených obvinenými, resp. spoločnosťami, ktoré

zastupujú, ale aj z výpovedí niektorých spoluobvinených a tiež svedkov, ktorí potvrdili,

že motorová nafta dodávaná spoločnosťami obvinených bola nekvalitná“.

Sťažovateľ vidí nezákonnosť svojho trestného stíhania okrem iného aj v tom,

že označené uznesenie prezídia policajného zboru, „... ktorým mu bolo vznesené obvinenie

pre vyššie uvedený trestný čin je neurčité a nezrozumiteľné, teda v rozpore s procesným

predpisom upravujúcim postup orgánov v trestnom konaní. Uvedené uznesenie je

nezrozumiteľné a neurčité z dôvodu, že je vydané v rozpore s ust. § 163 ods. 2 Trestného

poriadku. (...) Sťažovateľ je toho názoru, že uznesenie o vznesení obvinenia voči jeho osobe

je aj nepreskúmateľné pre jeho nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení, čo je

dôvodom na jeho zrušenie. (...) Dôvody uvedené vyšetrovateľom v uznesení o vznesení

obvinenia voči sťažovateľovi sú nepreskúmateľné, nakoľko sú nekonkrétne, všeobecné,

nejasné a neúplné. (...) Ak vyšetrovateľ Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti

organizovanej kriminalite vydal uznesenie s obsahovým nedostatkami a v rozpore s ust.

a ods. 2 , konal v rozpore aj s článkom 17 ods. 2

SR, nakoľko spôsob, akým sa voči nemu vedie trestné stíhanie, je nezákonný“.

Vo vzťahu k označenému uzneseniu krajskej prokuratúry sťažovateľ uviedol, že

„... je tiež nepreskúmateľné pre jeho nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení. Dôvody

uvedené v cit. uznesení sú nepreskúmateľné, nakoľko sú nekonkrétne, všeobecné, nejasné

a neúplné“.

Sťažovateľ je s prihliadnutím na uvedené skutočnosti toho názoru, „... že uznesením

vyšetrovateľa Prezídia policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite,

Odbor boja proti organizovanej kriminalite Stred, Banská Bystrica, ČVS:

PPZ -11/BOK-S-I-2004 zo dňa 15. 6. 2004 a uznesením Krajskej prokuratúry Trnava sp. zn.

z 3. 8. 2004 bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces uvedené v čl. 46

ods. 1 SR, ktoré zahŕňa aj právo na odôvodnenie rozhodnutia“.

V sťažnosti sťažovateľ poukazuje aj na to, že uznesenie o vznesení obvinenia musí

obsahovať opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu

došlo. V jeho prípade napadnuté uznesenie prezídia policajného zboru nemá tieto zákonné

náležitosti. Vyšetrovateľ mu predmetným uznesením síce obvinenie vzniesol, avšak toto

uznesenie vôbec neobsahuje opis vyšetrovaného skutku, absentuje uvedenie miesta, ako aj

času a iných okolností, za akých k nemu malo dôjsť.

Napokon sťažovateľ argumentuje aj tým, že „V danom prípade ide o konanie, ktoré

spôsobuje nenapraviteľný zásah do základných práv a slobôd sťažovateľa a je namieste

poskytnúť ochranu jeho základným právam skôr, ako budú spôsobené nezvratné právne

stavy alebo právne stavy, ktoré bude možné reparovať len s veľkými ťažkosťami“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom

prerokovaní jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Uznesením vyšetrovateľa Prezídia policajného zboru, Úrad boja proti

organizovanej kriminalite, Odbor boja proti organizovanej kriminalite Stred, Banská

Bystrica ČVS: PPZ-11/BOK-S-I-2004 zo dňa 15. 6. 2004 a uznesením Krajskej prokuratúry

v Trnave sp. zn. z 3. 8. 2004 bolo porušené základné právo Romana Krajčího,

P., zakotvené v a v .

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie vyšetrovateľa Prezídia

policajného zboru, Úrad bola proti organizovanej kriminalite, Odbor boja proti

organizovanej kriminalite Stred, Banská Bystrica ČVS: PPZ-11/BOK-S-I-2004 zo dňa

15. 6. 2004 a uznesenie Krajskej prokuratúry v Trnave sp. zn. z 3. 8. 2004

a vec vracia na ďalšie konanie.

Romanovi Krajčímu, P. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 500.000,- Sk

(slovom päťstotisíc slovenských korún), ktoré sú odporcovia povinní spoločne a nerozdielne

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané

náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy,

ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané

niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané

oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (

).

Z obsahu sťažnosti doručenej ústavnému súdu 5. októbra 2004, doplnenej

predložením originálu doručeným ústavnému súdu 7. októbra 2004 (podaným na poštovú

prepravu 5. októbra 2004) a z jej príloh a z informácie, ktorú poskytol ústavnému súdu Úrad

špeciálnej prokuratúry, ústavný súd zistil, že označeným uznesením krajskej prokuratúry

bola podľa zamietnutá sťažnosť sťažovateľa

(ako aj sťažnosti ďalších dvanástich spoluobvinených) proti uzneseniu prezídia policajného

zboru sp. zn. ČVS: PPZ-11/BOK-S-I-2004 z 15. júna 2004 ako nedôvodná. V okolnostiach

prípadu išlo o rozhodnutie o poslednom opravnom prostriedku (uznesení krajskej

prokuratúry č. k. -4422 z 3. augusta 2004), ktoré nadobudlo právoplatnosť v deň

jeho vydania [ cc) ], t. j. 3. augusta 2004 (v spojení

s napadnutým rozhodnutím prezídia policajného zboru). Sťažovateľovi bolo toto uznesenie

doručené prostredníctvom jeho právneho zástupcu 6. augusta 2004.

Sťažovateľ kvalifikovane zastúpený advokátom od uvedeného dátumu vedel,

že napadnuté uznesenia nadobudli právoplatnosť 3. augusta 2004. Prihliadajúc na kogentnú

lehotu, v ktorej je nutné podať sťažnosť podľa , ústavný súd zistil,

že sťažnosť bola v danom prípade podaná oneskorene. Ústavný súd v spojitosti s tým

poznamenáva, že sťažovateľ mal od 6. augusta 2004 (deň doručenia uznesenia krajskej

prokuratúry č. k. -4422 z 3. augusta 2004) k dispozícii dostatočný čas na to, aby

dodržal zákonom ustanovenú dvojmesačnú lehotu na podanie sťažnosti počítanú

od právoplatnosti rozhodnutia. Z týchto dôvodov nie je možné pripustiť názor, podľa

ktorého sa lehota na podanie sťažnosti počíta až od doručenia druhostupňového

rozhodnutia, pretože takéto počítanie lehoty by sa uplatnilo len vtedy, ak by napádané

uznesenia nadobudli právoplatnosť dňom doručenia rozhodnutia o poslednom opravnom

prostriedku, ale tomu tak v danom prípade nie je.

Poukazujúc na uvedené závery o oneskorenosti podania sťažnosti rozhodol ústavný

súd podľa tak, že ju z toho dôvodu odmietol bez toho,

aby sa zaoberal opodstatnenosťou v nej uvedených námietok.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2004