Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_59P-5-2024.pdf
PDF · 130.11 KB
Case nature
Area
Subarea
59P/5/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa (toho času už plnoletý): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D., dieťa rodičov - matky: E. B. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D., a otca: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, H. I. A., o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.01.2024 sa matka domáhala zvýšenia výživného na v tom čase maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 150 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne, a to od 01.02.2021.
2. Vo svojom návrhu uviedla, že deti F. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX boli po rozvode manželstva zverené do starostlivosti matky. Výživné na maloletého A. bolo naposledy upravené rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava V, č. k. 24P/25/2022-107 zo dňa 30.11.2022. Druhý syn F. je študentom druhého ročníka lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. Vzhľadom na to, že náklady na obe deti sa nadpriemerne zvýšili, zvýšili sa ceny energií a potravín, matkina finančná situácia je kritická. S financiami jej pomáha jej matka, ktorú navrhla vypočuť ako svedkyňu, nakoľko sa starala aj o výchovu detí, keďže matka je nepočujúca. A. je študentom tretieho ročníka na A. J. K. L. M. D.. Otec od 15.01.2023 do 31.12.2023 neposielal výživné, bolo na neho podané dvakrát trestné oznámenie, až vtedy začal platiť. Okrem bežného výživného deťom inak neprispieva, o deti neprejavuje záujem. Po podaní trestného oznámenia výživné začal platiť. Deti otca poznajú, ale nestretávajú sa s ním. Starší syn F. otcovi sporadicky zatelefonoval, ale otec o synov výrazný záujem neprejavoval, nepýtal sa ich ako sa majú, ako sa im darí a podobne. O otcovi sa chlapci vyjadrujú slušne, lebo ich k tomu viedla, ale nemajú k nemu väzbu, nakoľko sa o nich starala iba matka. Vzhľadom na zdravotný stav jej v starostlivosti výrazne pomáhali rodičia a podľa potreby aj finančne naďalej pomáhajú, jej otec bol pre deti mužským vzorom. Obe deti sa dobre učia a nie sú s nimi problémy. Deti rastú a s nimi aj ich potreby súvisiace s odievaním, stravou, školou. Obaja sú študenti, okrem bežných výdavkov A. nosí okuliare. Za uplynulé obdobie sa pomery cien potravín a energií výrazne zvýšili, F. nastúpil na vysokú školu, u A. nároky taktiež vzrástli v oblasti bývania, cestovania, stravného.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, t.č. už plnoletého A., otca, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom súdnych spisov týkajúcich sa plnoletého A., s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to potvrdeniami o príjmoch matky a otca, i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Bývalý Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 24C/292/2007-31 zo dňa 12.12.2007 manželstvo rodičov rozviedol a otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého A. vo výške 2500 slovenských korún mesačne k rukám matky.
5. Bývalý Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 22P/253/2009-144 zo dňa 27.04.2010 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému A. zo sumy 2500 slovenských korún mesačne na sumu 100 eur mesačne.
6. Bývalý Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 20P/258/2012-191 zo dňa 13.12.2012 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému A. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne.
7. Posledným rozhodnutím o výživnom na maloletého A. bol rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava V č. k. 24P/25/2022-107 zo dňa 30.11.2022, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému A. zo sumy 120 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne.
8. Zo spisu bývalého Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 24P/25/2022 súd zistil nasledovné skutočnosti:
Z návrhu matky zo dňa 07.03.2022 súd zistil, že maloletý A. navštevoval 1. ročník A. J. K. L., N. XX, D.. Okrem bežných výdavkov mal výdavky na okuliare. Otec sa s maloletým nestretával. Matke v starostlivosti o deti pomáhali jej rodičia, matka poberala invalidný dôchodok vo výške 210,60 eur. Ďalej súd zistil, že poberala prídavok na dieťa vo výške 25,50 eur, od 01.07.2022 v sume 30 eur. Pracovala v spoločnosti O. a za obdobie od marca 2021 do augusta 2022 mala priemernú mesačnú čistú mzdu 801,27 eur. Vlastnila byt na C. P. M. D.. Matka mala ešte jednu vyživovaciu povinnosť k F., ktorý študoval v 1. ročníku na lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Mesačné výdavky vyčíslila nasledovne: náklady na byt 197,04 eur, elektrina 27,90 eur, internet 25 eur, cestovné A. 15 eur, cestovné Jakub 15 eur, ošetrovné A. lieky na alergiu 17 eur a výmena dioptrických skiel 104 eur + vyšetrenie 2x ročne po 15 eur, lieky 30 eur, zubár 2x ročne po 90 eur každé dieťa, zubné strojčeky pre deti 2000 eur, kultúrne vyžitie A. 30 eur, kultúrne vyžitie Jakub 30 eur, ZRPŠ obe deti 100 eur, školské pomôcky obe deti 300 eur ročne, školské stravné pre obe deti cca. 60 eur, oblečenie po 50 eur na dieťa, drogéria pre celú rodinu 100 eur, potraviny 600 eur.
Z podania otca zo dňa 25.03.2022 súd zistil, že otec platil matke výživné na synov mesačne 270 eur, okrem dvoch synov (F. a A.) mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k H. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 100 eur mesačne. Poberal invalidný dôchodok vo výške 183,20 eur (resp. 190,50 eur) a mzdu iba vo výške 327,20 eur, nakoľko bol nepočujúci, pracoval na polovičný úväzok, celkový príjem 510,40 eur (neskôr uviedol, že zarába netto 250 eur + odmeny 150 eur). Nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť. Býval v podnájme, kde neplatil nájom (neskôr uviedol, že platí 230 eur), iba elektrinu 69 eur mesačne. Mesačné výdavky vyčíslil nasledovne: internet 20,40 eur, digi TV 16,60 eur, telefón 33,27 eur, cestovné 20 eur, strava, ošatenie, drogéria, domácnosť 200 eur, spolu 360 eur, navyše mal exekúcie.
9. Z potvrdenia o návšteve školy súd zistil, že A. navštevuje 3. ročník A. J. K. L., N. XX, D..
10. Podaním zo dňa 10.05.2024 matka vyčíslila mesačné náklady na syna F. nasledovne: bývanie 400 eur, škola, kultúrne vyžitie, strava 500 eur, oblečenie a cestovné 200 eur, posilňovňa 50 eur, výživové doplnky 100 eur, dokopy 1250 eur. Jednorázové náklady: telefón 1243 eur, tablet 500 eur, ďalšie výdavky na meniny a narodeniny, dokopy 1743 eur.
Mesačné výdavky na seba vyčíslila nasledovne: bývanie 154,38 eur, elektrina 27 eur, internet 25 eur, strava 500 eur, drogéria, hygienické potreby a prášky 200 eur, pevná linka 2,99 eur, antikoncepcia 8,33 eur, dokopy 917,70 eur.
Mesačné výdavky na syna A. vyčíslila nasledovne: vreckové 100 eur, električenka 13,33 eur, strava 200 eur, telefón 12 eur, lieky na alergiu 17 eur, kozmetika na akné 120 eur, strihanie vlasov 30 eur, kultúrne vyžitie 100 eur, dokopy 592,33 eur.
Jednorázové náklady na A. vyčíslila nasledovne: oblečenie 150 eur, rám na okuliare 123 eur, sklá na okuliare 150 eur, preventívna stomatologická prehliadla 2x ročne 94 eur, oprava zubného kazu 279 eur,
vodičské oprávnenie 990 eur, prvá pomoc a kolok na autoškolu 60 eur, mobil 1243 eur, slúchadlá 256,55 eur, notebook 2579 eur, odstránenie materských znamienok na tvári 100 eur, ZRPŠ 50 eur, dokopy 6074,55 eur.
11. Z potvrdenia o výplate dôchodkových dávok súd zistil, že matka poberá invalidný dôchodok vo výške 382,60 eur.
12. Z odborného posudku o invalidite súd zistil, že matka má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %, z dôvodu obojstrannej hluchoty a sprievodných ochorení.
13. Z potvrdenia o príjme súd zistil, že matka mala od zamestnávateľa Q., A., priemernú mesačnú čistú mzdu za obdobie od septembra 2023 do marca 2024 v sume 957,18 eur.
14. Z oznámenia o výplate dôchodku súd zistil, že otec poberá invalidný dôchodok v sume 244,10 eur.
15. Z potvrdenia o príjme súd zistil, že otec poberal od zamestnávateľa R. A. s. r. o., čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od mája 2023 do apríla 2024 v sume 235 eur. Z výplatných pások vyplýva, že otec mal za obdobie od mája 2023 do apríla 2024 hrubý priemerný mesačný príjem vo výške 235 eur.
16. Matka na pojednávaní dňa 22.05.2024 uviedla, že zmena pomerov nastala v tom, že musí platiť zvýšené náklady na kozmetiku, pretože syn má akné, platí za rôzne ošetrenia, krémy a podobne. Synovi dáva mesačne vreckové 100 eur, mesačne platí jeho telefón 12 eur, ďalej sú tu výdavky na kultúru, výlety a podobne. Na narodeniny 18 rokov mu dala 500 eur. Otec neplatí nič a ani na narodeniny. Finančne jej pomáhajú rodičia. V spoločnej domácnosti žije s dvoma synmi, pričom starší syn študuje v Prahe. Jej mesačný netto príjem predstavuje sumu cca 700 eur, v čom je zarátaný aj daňový bonus a invalidný dôchodok 382 eur, prídavok na dieťa 60 eur.
Výdavky na domácnosť pozostávajú z nasledujúcich položiek: nájomné 154 eur, elektrina 27 eur, internet 25 eur, strava 500 eur. Daň za byt 20 eur ročne, celkovo drogéria na domácnosť 200 eur.
Výdavky na syna A. vyčíslila nasledovne: kozmetika 58 eur každé dva týždne, výber znamienok 100 eur, autoškola 990 eur, zakúpila synovi mobil aj slúchadlá za 1243 eur. V roku 2022 mu zakúpila notebook, 50 eur ZRPŠ, stužková 63 eur na osobu. Matka je výlučnou vlastníčkou 2-izbového bytu, inak nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Otec neplatí žiadne výživné. Na staršieho syna by mal platiť výživné 180 eur a neplatí ani jemu. Staršiemu synovi matka platí bývanie v Prahe 400 eur mesačne a na jeho výživu mu prispieva 500 eur. Starší syn chodí do posilňovne, zakupuje si výživové doplnky, na oblečenie a cestovné minie mesačne 200 eur. Finančne jej pomáhajú rodičia, obaja ešte pracujú.
17. Plnoletý A. B., nar. XX.XX.XXXX na pojednávaní dňa 22.05.2024 sa pripojil k návrhu matky. Uviedol, že veľa míňa na kultúrne vyžitie, má priateľku, chodia spolu napríklad do kina, alebo sa najesť. Na kozmetiku chodí na Mýtnu ulicu do polikliniky každé 2 týždne, stojí to 58 eur, má problémy nielen na tvári, ale aj na hrudi a chrbte. Kupuje si zvlhčujúce vody, krémy a mydlá, či už v lekárni, alebo cez internet, musí si kupovať syrové mydlo. Vyberali mu znamienka na tvári a musel si na to kúpiť opaľovací krém. Do školy neplatí, okrem zakúpenia školských potrieb. Preventívne chodí každý ? k zubárovi, pričom zuby mu aj opravovali, stálo to 280 eur, bolo to minulý rok. Preventívna prehliadka stojí 94 eur. Miesto okuliarov si chce dať šošovky a aj za to sa bude musieť platiť. S otcom sa nestretáva, ani mu nič neplatí. T.č. plnoletý A. nevlastní žiaden majetok.
18. Otec na pojednávaní dňa 22.05.2024 uviedol, že nemá účet a platiť výživné mal brat z jeho účtu, nevie prečo to neposiela. Pracuje na ? úväzok vo firme R. A. ako pomocný pracovník, je vyučený zlatník. Jeho netto príjem je cca 230 eur a poberá invalidný dôchodok 244 eur. Na ? úväzok robí kvôli chrbátu. Na chrbticu sa lieči a chodí k doktorovi pre lieky, keď má bolesti, na rehabilitáciu nechodí. Býva v podnájme s otcom, kde platia 250 eur mesačne, za elektriku 82 eur, internet 22 eur, Digi TV 17 eur. Finančne mu pomáha otec. Nevlastní žiaden majetok, vyživovacie povinnosti má celkom tri, okrem dvoch synov (A. a F.) aj syna H., kde by mal platiť 120 eur výživné, syn býva na východe. Má exekúciu na ktorú ide celý invalidný dôchodok, mal úver vo VÚB, ktorý nesplácal. Treba splatiť ešte asi 2000 eur. Rád by platil výživné väčšie, ale nemá z čoho, takže s návrhom nesúhlasí.
Matka na uvedené reagovala, že otcov brat je podnikateľ a on ho zamestnáva. Zárobky sa teda dajú oklamať, neverí tomu, čo je tam napísané.
19. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o rodine") plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
22. Podľa § 62 ods. 5 prvá veta zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
23. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
25. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
26. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
27. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.
28. V ustanovení § 78 ods. 1 zákona o rodine, ako aj v ustanovení § 121 Civilného mimosporového poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Z ustanovení § 78 ods. 1 zákona o rodine a § 121 Civilného mimosporového poriadku tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však pri zmene pomerov nedochádza
automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Preto aj dokazovanie súdu sa musí zamerať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave (R 72/65).
29. Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného a vo výroku nového rozsudku musí vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne označí. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Takouto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/67). V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len prípady, ak sa preukážu také okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom súdnom spise vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie skutkovej situácie v rámci konaní o výživnom. Relevantnú zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcej úpravy. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie, či reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o podanom návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu je len to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávnených, alebo na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
30. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania prvšieho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa, alebo na strane rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov. Posúdenie všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu.
31. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi a to v prvom rade výškou mesačného príjmu, výškou mesačných nákladov a položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce len jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové prípadne aj majetkové možnosti dané okrem iného fyzickým stavom, nadaním, či pracovnými skúsenosťami. Majetkové pomery možno preukázať výpismi z listov vlastníctva, pričom sa do týchto pomerov započítavajú aj výnosy z majetku.
32. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie tunajší súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je opodstatnený. Vyživovacia povinnosť otca k (v tom čase) maloletému A. bola naposledy upravená v roku 2022 a to Rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava V č. k. 24P/25/2022-107 zo dňa 30.11.2022. Uvedeným rozhodnutím bola vyživovacia povinnosť otca upravená na sumu 150 eur mesačne. Matka podala návrh na zvýšenie výživného po cca. jednom roku a dvoch mesiacoch od posledného rozhodnutia súdu, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, od poslednej úpravy výživného teda neuplynulo obdobie ani 2 rokov. Súd v konaní porovnával pomery matky, otca a v tom čase maloletého dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými pomermi a na
základe vyhodnotenia dokazovania, nezistil žiadnu podstatnú zmenu pomerov či už na strane matky, otca alebo (toho času už plnoletého) dieťaťa A., ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia.
33. Otec v čase posledného rozhodnutia o výživnom, t. j. v roku 2022 platil matke výživné na synov mesačne 270 eur, okrem dvoch synov (F. a A.) mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k H. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 100 eur mesačne. Poberal invalidný dôchodok vo výške 183,20 eur (resp. 190,50 eur) mzdu vo výške 327,20 eur, nakoľko bol nepočujúci, pracoval na polovičný úväzok, celkový príjem predstavoval sumu 510,40 eur (neskôr uviedol, že zarába netto 250 eur + odmeny 150 eur). Nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť, býval v podnájme, kde neplatil nájom (neskôr uviedol, že platí 230 eur), iba elektrinu 69 eur mesačne. Mesačné výdavky vyčíslil v sume 360 eur mesačne ( internet 20,40 eur, digi TV 16,60 eur, telefón 33,27 eur, cestovné 20 eur, strava, ošatenie, drogéria, domácnosť 200 eur, navyše mal ešte exekúcie).
V súčasnosti otec pracuje na polovičný úväzok ako pomocný pracovník v spoločnosti R. A. s. r. o., s čistým mesačným príjmom 235 eur. Je vyučený zlatník, poberá invalidný dôchodok v sume 244,10 eur. Býva v podnájme spolu s otcom, kde platia 250 eur mesačne, za elektriku 82 eur, internet 22 eur, Digi TV 17 eur. Nevlastní žiaden majetok, vyživovacie povinnosti má celkom tri, okrem dvoch synov (A. a F.) aj syna H., kde je povinný platiť 120 eur výživné. V rámci exekúcie mu strhávajú celý invalidný dôchodok, za nesplácanie úveru vo VÚB, zostáva splatiť ešte asi 2000 eur.
34. Matka bola v čase posledného rozhodnutia o výživnom, t. j. v roku 2022 zamestnaná v spoločnosti Ringana s priemernou čistou mesačnou mzdou 801,27 eur, poberala invalidný dôchodok vo výške 210,60 eur. Ďalej poberala prídavok na dieťa vo výške 25,50 eur, od 01.07.2022 30 eur. Vlastnila byt na C. P. M. D.. Mala ešte jednu vyživovaciu povinnosť k F., ktorý študoval v 1. ročníku na lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Mesačné výdavky vyčíslila nasledovne: náklady na byt 197,04 eur, elektrina 27,90 eur, internet 25 eur, cestovné A. 15 eur, cestovné Jakub 15 eur, ošetrovné A. lieky na alergiu 17 eur a výmena dioptrických skiel 104 eur + vyšetrenie 2x ročne po 15 eur, lieky 30 eur, zubár 2x ročne po 90 eur každé dieťa, zubné strojčeky pre deti 2000 eur, kultúrne vyžitie A. 30 eur, kultúrne vyžitie Jakub 30 eur, ZRPŠ obe deti 100 eur, školské pomôcky obe deti 300 eur ročne, školské stravné pre obe deti cca. 60 eur, oblečenie po 50 eur na dieťa, drogéria pre celú rodinu 100 eur, potraviny 600 eur.
V súčasnosti matka pracuje v spoločnosti Q. A., s čistým mesačným príjmom cca. 957,18 eur. Poberá invalidný dôchodok v sume 382,60 eur, nakoľko má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %, z dôvodu obojstrannej hluchoty a sprievodných ochorení. Poberá prídavok na dieťa 60 eur. S financiami jej pomáha matka. Otec jej od 15.01.2023 do 31.12.2023 neposielal výživné, bolo na neho podané dvakrát trestné oznámenie, až vtedy začal platiť. Okrem bežného výživného otec deťom inak neprispieva, o deti neprejavuje záujem. Druhý syn F. je študentom druhého ročníka lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. Mesačné výdavky na seba vyčíslila nasledovne: bývanie 154,38 eur, elektrina 27 eur, internet 25 eur, strava 500 eur, drogéria, hygienické potreby a prášky 200 eur, pevná linka 2,99 eur, antikoncepcia 8,33 eur, spolu 917,70 eur. Podaním zo dňa 10.05.2024 matka vyčíslila bežné mesačné náklady na syna F. v celkovej sume 1250 eur. Jednorázové náklady na F.: telefón 1243 eur, tablet 500 eur, ďalšie výdavky na meniny a narodeniny, celkovo spolu 1743 eur. Musí platiť zvýšené náklady na kozmetiku, pretože syn A. má akné, platí za rôzne ošetrenia, body, krémy a podobne. Synovi dáva mesačne vreckové 100 eur, mesačne platí jeho telefón 12 eur, ďalej sú tu výdavky na kultúru, výlety a podobne. V spoločnej domácnosti žije s dvoma synmi, pričom starší syn študuje v Prahe. Je výlučnou vlastníčkou 2-izbového bytu, inak nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Staršiemu synovi matka platí bývanie v Prahe 400 eur mesačne a na jeho výživu mu prispieva 500 eur. Starší syn chodí do posilňovne, zakupuje si výživové doplnky, ďalej má výdavky na jeho oblečenie a cestovné v sume 200 eur.
35. Ďalej súd zistil, že v tom čase maloletý v čase posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2022 býval s matkou, navštevoval 1. ročník A. J. K. L., N. XX, D.. Okrem bežných výdavkov mal výdavky na okuliare. S otcom sa nestretával. Matke v starostlivosti o neho pomáhali rodičia matky. Mesačné výdavky na A. matka vyčíslila nasledovne: náklady na byt pomerne, cestovné 15 eur, lieky na alergiu 17 eur, výmena dioptrických skiel 104 eur, očné vyšetrenie 2x ročne po 15 eur, lieky 30 eur, zubár 2x ročne 90 eur, zvýšené výdavky na zubný strojček, kultúrne vyžitie 30 eur, ZRPŠ 50 eur ročne, školské pomôcky cca. 150 eur ročne, školské stravné cca. 30 eur, oblečenie 50 eur, ďalej bežné výdavky na drogériu a potraviny.
V súčasnosti býva plnoletý A. s matkou, je študentom 3. ročníka A. J. K. L., N. XX, D.. S otcom sa nestretáva, otec o neho neprejavuje záujem, okrem bežného výživného ničím neprispieva. A. nosí okuliare. Mesačné bežné výdavky na syna A. matka vyčíslila v sume cca 592,- eur (vreckové 100 eur, električenka 13,33 eur, strava 200 eur, telefón 12 eur, lieky na alergiu 17 eur, kozmetika na akné 120 eur, strihanie vlasov 30 eur, kultúrne vyžitie 100 eur).
Jednorázové náklady na A. vyčíslila nasledovne: oblečenie 150 eur, rám na okuliare 123 eur, sklá na okuliare 150 eur, preventívna stomatologická prehliadla 2x ročne 94 eur, oprava zubného kazu 279 eur, vodičské oprávnenie 990 eur, prvá pomoc a kolok na autoškolu 60 eur, mobil 1243 eur, slúchadlá 256,55 eur, notebook 2579 eur, odstránenie materských znamienok na tvári 100 eur, ZRPŠ 50 eur, spolu 6074,55 eur. Plnoletý A. nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani hnuteľné veci väčšej hodnoty.
36. Porovnávajúc pomery v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými pomermi, súd dospel k záveru, že ani strane otca a matky, ani na strane t.č. už A. nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom. Oproti obdobiu, v ktorom bolo výživné na maloleté dieťa naposledy stanovené, nedošlo evidentne ani k podstatnému nárastu potrieb dieťaťa. A. má v súčasnosti 18 rokov, v čase predchádzajúcej úpravy mal 16 rokov. V čase posledného rozhodnutia študoval v 1. ročníku strednej školy, v súčasnosti študuje v 3. ročníku na tej iste strednej škole, teda ani v tomto smere nedošlo k výraznej zmene pomerov. Majetkové pomery dieťaťa boli v čase predchádzajúcej úpravy totožné so súčasným stavom. V čase posledného rozhodnutia sa nachádzal v starostlivosti matky s ktorou býval, v súčasnosti takisto býva s matkou. S otcom sa nestretáva, takisto ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia.
37. V čase predchádzajúcej úpravy výživného otec pracoval na polovičný úväzok, dosahoval príjem 327,20 eur netto (resp. 400 eur netto), v súčasnosti otec takisto pracuje na polovičný úväzok v spoločnosti R. A., s. r. o. s čistým mesačným príjmom cca. 235 eur. V čase posledného rozhodnutia poberal invalidný dôchodok 183,20 eur (resp. 190,50 eur), v súčasnosti poberá invalidný dôchodok 244,10 eur. Pokiaľ ide o jeho majetkové pomery, tie ostali v porovnaní s predchádzajúcim stavom rovnaké
- nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. V čase predchádzajúcej úpravy mal celkovo 3 vyživovacie povinnosti, okrem dvoch synov F. a A. mal aj syna H. B., nar. XX.XX.XXXX, v súčasnosti vyživovacia povinnosť voči všetkých trom snom trvá.
Matka bola v čase predchádzajúcej úpravy výživného zamestnaná v spoločnosti O. s priemernou čistou mesačnou mzdou 801,27 eur, v súčasnosti pracuje v spoločnosti Q. A. s čistým mesačným príjmom 957,18 eur. Pokiaľ ide o majetkové pomery matky, tie ostali v porovnaní s predchádzajúcim stavom v podstate rovnaké, vlastnila byt na C. P. M. D., ktorého vlastníčkou je aj v súčasnosti, inak nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Ani v rámci vyživovacích povinností matky nenastala žiadna zmena, nakoľko v roku 2022 mala vyživovaciu povinnosť k svojim dvom synom, F. a A., a tak isto je tomu aj v súčasnosti.
38. Podkladom pre prípadné úvahy o zmene rozhodnutia o výživnom je síce zmena pomerov, tou je však podľa ustálenej rozhodovacej praxe (judikatúry) súdov v tzv. rodinných veciach vždy len podstatná zmena okolností rozhodujúcich pre určenie výživného. K záveru o takejto podstatnej zmene tak vždy možno dospieť len zistením rozhodujúcich okolností v čase pôvodného rozhodovania a v čase rozhodovania o zmene, ich porovnaním a komplexným zhodnotením, ktoré z nich prevažujú a či v ich súhrne poskytujú i podklad pre zmenu skoršieho rozhodnutia o výživnom a ak áno, v akom smere a rozsahu a od ktorého času.
39. Podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom nepostačuje len úvaha o tom, že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či všeobecné konštatovanie o zmene pomerov v dôsledku uplynutia určitého času.
40. Na základe vyššie uvedeného a po náležite vykonanom dokazovaní, súd jednoznačne konštatuje, že ani na strane rodičov, ani na strane t.č. už plnoletého A. nedošlo k žiadnej výraznejšej a zásadnejšej zmene pomerov, t.j. v prejednávanej veci nemožno vyvodiť záver, že došlo k podstatnej zmene pomerov.
41. Po posúdení zmeny pomerov na strane rodičov resp. na strane toho času plnoletého dieťaťa v zmysle § 121 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj "CMP") súd zdôrazňuje, že u otca v čase predošlého rozhodovania o výživnom aj v čase vyhlásenia terajšieho rozhodnutia bol preukázaný takmer totožný príjem; na strane matky dieťaťa došlo k zmene pomerov (nárast príjmu), avšak iba v zanedbateľnej výške. K podstatnej zmene pomerov nedošlo ani na strane dieťaťa, kedy od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynuli iba dva roky. Tunajší súd teda uzavrel, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre zmenu výšky výživného; nedošlo k zmene pomerov spočívajúcich vo zvýšených výdavkoch na odôvodnené potreby na t.č. plnoleté dieťa ani k zvýšeniu príjmu povinného rodiča, preto návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.
Vychádzajúc zo skutkových zistení a právnej úpravy aplikovanej súdom je nutné zdôrazniť, že platná právna úprava umožňuje zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom, len ak sa zmenia pomery. V posudzovanej veci matka poukazovala na zmenu pomerov dieťaťa v dôsledku všeobecného nárastu životných nákladov a v dôsledku podstatného zvýšenia výdavkov na dieťa. Súd sa zaoberal zmenou pomerov na strane t.č. plnoletého dieťaťa; túto nepovažoval za podstatnú. Argument, že maloletému sa zvýšili náklady v súvislosti s nákladmi na liečbu akné, súd nepovažoval za takú okolnosť, ktorú by bolo nutné posúdiť ako podstatnú zmenu pomerov.
V rámci svojich úvah súd zohľadnil najmä skutočnosť, že k novému návrhu na úpravu vyživovacej povinnosti dochádza zo strany matky po cca jednom roku a dvoch mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti predošlej úpravy vyživovacej povinnosti otca; s prihliadnutím na uvedený časový odstup nie je možné jednoznačne uzavrieť, že k zmene pomerov na strane dieťaťa došlo a táto zmena je zmenou podstatnou. Pozornosti súdu neušla skutočnosť, že t.č. plnoletý A. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie navštevoval prvý ročník strednej školy, v súčasnosti navštevuje ročník tretí. Z rozhodovacej praxe súdov pritom vyplýva, že práve postup na vyšší stupeň vzdelávania je spravidla spojený so zmenou pomerov odôvodňujúcou zvýšenie výživného."
Nad rámec uvedeného však k argumentom matky, že otec môže dosahovať vyšší príjem ako dosahuje v súčasnosti, resp. že otca zamestnáva jeho vlastný brat, a teda otec súdu neuvádza skutočný príjem a úmyselne deklaruje nižší príjem aký v skutočnosti má, súd uvádza, že pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce len jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne možnosti dosahovať adekvátny príjem. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe, súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Súd na základe subjektívnych daností (vek, fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore) a objektívnych (dopyt na trhu práce, pracovné ponuky) okolností na strane otca ustálil, že otec má potenciál dosahovať príjem cca. 1000 eur brutto, čo predstavuje približne 800 eur netto. Súdu taktiež nedá neuviesť, že výdavky matky na štúdium staršieho syna v Prahe v celkovej výške 1100 Eur nie je možné akceptovať, nakoľko syn F. mal možnosť voľby štúdia na Lekárskej fakulte UK v Bratislave (prípadne na SZU), čím by sa jednoznačne znížili náklady matky na výživu dieťaťa.
V neposlednom rade súd poukazuje aj na Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom tzv. tabuľkové výživné (metodika je súhrnom odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom). V predmetnej veci ide o dieťa vo veku 18 rokov študujúce na strednej škole, teda ide o dieťa, u ktorého by určenie výživného nemalo v zásade presahovať viac ako 15% z príjmu (pri zohľadnení ďalších dvoch vyživovacích povinností otca), čo predstavuje v prípade otca, ak vychádzame z premisy, že otec je schopný dosahovať čistý príjem cca 800,-Eur, sumu cca 120,- eur. V súčasnosti je otec povinný v zmysle posledného rozhodnutia o výživnom platiť 150 eur mesačne, t.j. ide o sumu vyššiu ako je odporúčaná v zmysle uvedenej Metodiky.
42. Na základe vyššie uvedených skutočností, a to najmä z dôvodu absencie splnenia hmotnoprávnej podmienky pre zmenu rozhodnutia, súd návrh matky zamietol ako neopodstatnený.
43. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.