Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 374/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. decembra

2004 predbežne prerokoval sťažnosť Jána Šeligu, S. B., ktorou namieta porušenie svojich

práv podľa , ) a rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 9. marca 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Jána Šeligu o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. augusta 2004

doručená sťažnosť Jána Šeligu, S. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojich práv podľa , ) a (ďalej len

„ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 9. marca 2004.

Okresný súd v Spišskej Novej Vsi (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom sp. zn.

z 9. novembra 2000 v právnej veci sťažovateľa, vystupujúceho v konaní

v postavení navrhovateľa, o jeho žalobe proti odporcovi Podtatranskej vodárenskej

spoločnosti, a. s., Poprad, odštepnému závodu Spišská Nová Ves, o zaplatenie 9 417,50 Sk

s príslušenstvom z titulu náhrady mzdy (doplatku) z dôvodu neplatného rozviazania

pracovného pomeru rozhodol tak, že jeho žalobu zamietol s výnimkou sumy 472,50 Sk,

ohľadne ktorej konanie zastavil. V odôvodnení uviedol, že náhrada mzdy v súvislosti

s neplatným rozviazaním pracovného pomeru nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorú si

sťažovateľ nemohol zarobiť, pretože mu odporca neumožnil vykonávať prácu, na ktorú sa

zaviazal podľa pracovnej zmluvy a ktorú bol schopný a ochotný vykonávať, ale má

charakter satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi. Preto

v intenciách nie je možné doplatok mzdy priznať.

Sťažovateľ podal proti predmetnému rozsudku okresného súdu odvolanie. Krajský

súd uznesením sp. zn. z 21. februára 2001 pripustil späťvzatie žaloby ohľadom

sumy 472,50 Sk a v tejto časti rozsudok zrušil a konanie zastavil. V prevyšujúcej časti zrušil

rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože z jeho rozhodnutia

nebolo možné zistiť, o akom nároku sťažovateľa rozhodol, lebo ho nijako nepomenoval

a právne nekvalifikoval.

Medzitým sťažovateľ pôvodne uplatnený nárok vo výške 9 417, 50 Sk rozšíril na

sumu 40 153 Sk s príslušenstvom.

Okresný súd po doplnení dokazovania v predmetnej právnej veci svojím rozsudkom

sp. zn. z 12. septembra 2003 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sťažovateľovi

(po úprave petitu z jeho strany) sumu 40 153 s príslušenstvom.

Krajský súd o odvolaní odporcu proti vyššie uvedenému rozsudku okresného súdu

rozsudkom sp. zn. z 9. marca 2004 rozhodol tak, že žalobu sťažovateľa ako

nedôvodnú zamietol, pričom mu uložil zaplatiť na trovách štátu 100 Sk.

Sťažovateľ tvrdí, že predmetným nezákonným rozsudkom krajského súdu došlo

k porušeniu jeho označených ústavných práv, a to práva na prácu podľa ,

práva na odmenu za vykonanú prácu podľa ) a práva na ochranu proti

svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní podľa čl. 36 písm.

b) .

Sťažovateľ v tejto súvislosti žiada, aby ústavný súd rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 12. septembra 2003 potvrdil, zrušil rozsudok krajského súdu sp. zn.

z 9. marca 2004 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Medzičasom sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu sp. zn.

z 9. marca 2004 dovolanie. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) bol predmetný spis predložený 5. novembra 2004 k sp. zn. na

rozhodnutie o dovolaní sťažovateľa.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z konania o sťažnostiach nemožno vylúčiť ani postup všeobecných súdov Slovenskej

republiky, ak v jeho dôsledku došlo k porušeniu niektorého zo základných práv alebo

slobôd fyzickej osoby alebo právnickej osoby ako účastníka súdneho konania a ak tomuto

základnému právu alebo slobode iný súdny orgán Slovenskej republiky neposkytuje účinnú

právnu ochranu na základe právneho prostriedku nápravy priamo dostupného sťažovateľovi.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach

týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda

nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že

ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých sa namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred

iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. ).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa preto zisťoval, či

ochranu týmto základným právam, porušenie ktorých sťažovateľ namietal, neposkytujú

všeobecné súdy na základe opravných prostriedkov jemu dostupných, ktoré možno

považovať za účinné právne prostriedky nápravy namietaného porušenia označených práv.

V okolnostiach prípadu sťažovateľ voči rozsudku odvolacieho súdu sp. zn.

z 9. marca 2004 podal dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok podľa

a nasl. . Za účelom rozhodnutia o podanom dovolaní

bol spisový materiál predložený najvyššiemu súdu 5. novembra 2004.

Podľa je dovolanie prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci

samej. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia dovolanie nie je prípustné vo veciach, v ktorých

bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení

neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok

minimálnej mzdy, na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy

je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.

Hoci sa sťažovateľ návrhom na začatie konania (7. decembra 1999) pôvodne

domáhal voči žalovanému z titulu neplatného rozviazania pracovného pomeru zaplatenia

sumy 9 417,50 Sk, neskôr návrhom na zmenu petitu upravil výšku uplatňovaného nároku na

40 153 Sk, pričom v súvislosti s vyplatením plnej výšky náhrady mzdy požadoval aj úrok

z omeškania odo dňa nasledujúceho po zročnosti mzdy. Okresný súd rozsudkom sp. zn.

z 12. septembra 2003 priznal sťažovateľovi jeho rozšírený nárok vo výške

40 153 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 7. decembra 1999 a trovami konania.

Krajský súd ako odvolací súd vo veci sťažovateľa rozsudkom sp. zn.

z 9. marca 2004 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu sťažovateľa

o zaplatenie 40 153 Sk s príslušenstvom zamietol.

Na základe vyššie uvedeného ústavný súd uvádza, že dovolanie z dôvodu uvedeného

v (ide o rozsudok odvolacieho súdu, ktorým

bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej) bolo v prípade sťažovateľa

prípustné, jeho podaniu nebránilo ani podmienenie uplatňovaného nároku výškou

minimálnej mzdy podľa (s ohľadom na výšku

minimálnej mzdy v roku podania jeho pôvodného aj upraveného nároku, ktorej trojnásobok

zjavne neprevyšoval sťažovateľom uplatňovaný rozšírený návrh vo výške istiny 40 153 Sk)

a v súlade s § 243b ods. 1 citovaného zákona ho možno považovať za účinný právny

prostriedok nápravy sťažovateľom namietaného porušenia ústavných práv.

V okolnostiach prípadu sťažovateľ namietal, že v konaní pred odvolacím súdom

vystupovala ako účastník právna zástupkyňa odštepného závodu Poprad, ktorá nemala

spôsobilosť byť účastníkom konania. Zmätočnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu

v dôsledku takéhoto jeho postupu, keď tento súd vec prejednal na pojednávaní 9. marca

2004 bez prítomnosti predvolaného riadne zastúpeného žalovaného (štatutárneho zástupcu

odštepného závodu v Spišskej Novej Vsi), sťažovateľ odôvodňuje podanie dovolania okrem

iného podľa .

Ústavný súd rešpektuje právny názor sťažovateľa, že v jeho prípade je prípustné

dovolanie, ktorý sťažovateľ prejavil jeho podaním. Dovolanie podľa § 236 a nasl.

je nesporne účinným právnym prostriedkom nápravy

prípadného namietaného porušenia sťažovateľových základných práv.

Keďže ústavný súd je o namietanom porušení základného práva alebo slobody

sťažovateľa v konaní o sťažnosti oprávnený konať len vtedy, ak ochranu tomuto právu

neposkytuje iný orgán, a keďže v tomto prípade mal sťažovateľ k dispozícii účinný

prostriedok nápravy ním namietaného porušenia práv, ktorý aj využil, v súlade s princípom

subsidiarity zakotveným v , ktorý vylučuje, aby o tom istom skutkovom

základe prebiehalo okrem civilného konania aj ďalšie konanie o ústavnej sťažnosti podľa

pred ústavným súdom, ústavný súd podľa rozhodol tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2004