Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 411/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. decembra

2004 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Františka Markoša, bytom B., a Ing. Milana

Levického, bytom B., ktorou namietali porušenie ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Františka Markoša a Ing. Milana Levického o d m i e t a ako

neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. novembra

2004 doručená sťažnosť JUDr. Františka Markoša (ďalej len „sťažovateľ v I. rade“)

a Ing. Milana Levického (ďalej len „sťažovateľ v II. rade“; spolu ďalej len „sťažovatelia“),

ktorou namietali porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb

13/01.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli, že ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS

233/04-5 z 18. augusta 2004 odmietol ich sťažnosť z 11. júna 2004, ktorou namietali postup

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ako zjavne neopodstatnenú. Od

tej doby nastali nové skutočnosti a z toho dôvodu podávajú ústavnému súdu opakovanú

sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. .

Podaním doručeným ústavnému súdu 9. decembra 2004 sťažovatelia doplnili

sťažnosť z 10. novembra 2004, v ktorom poukazujúc na svoje príjmové pomery žiadali

ústavný súd podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení s

a (ďalej len „OSP“) o ustanovenie právneho

zástupcu na ich zastupovanie v konaní pred ústavným súdom a domáhali sa priznania

primeraného finančného zadosťučinenia každému z nich po 15 000 Sk.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd každý návrh predbežne

prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané

náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že o sťažnosti, ktorou

sťažovatelia namietali porušenie ich základného práva podľa postupom

krajského súdu vo veci vedenej pod sp. zn. v konaní o vyslovenie neplatnosti

uznesenia mimoriadneho uznesenia valného zhromaždenia a o náhradu škody, ústavný súd

rozhodol nálezom č. k. -39 z 12. februára 2004 tak, že v namietanom konaní:

- právo sťažovateľov bolo porušené,

- krajskému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov,

- sťažovateľovi v I. rade priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk,

- sťažovateľovi v II. rade priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk,

- krajskému súdu uložil uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľov ich právnemu

zástupcovi.

Sťažovatelia doručili ústavnému súdu 15. júna 2004 ďalšiu sťažnosť, ktorou

namietali, že krajský súd rozhodnutie ústavného súdu č. k. -39

z 12. februára 2004 nerešpektuje.

Ústavný súd uznesením č. k. -5 z 18. augusta 2004 sťažnosť

sťažovateľov odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Predmetom sťažnosti sťažovateľov z 10. novembra 2004 je tvrdenie, že v období

po rozhodnutí ústavného súdu uznesením z 18. augusta 2004 krajský súd po vrátení veci

z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky [ďalej len „najvyšší súd“ (uznesenie

sp. zn. z 28. septembra 2004, doručené krajskému súdu 5. októbra 2004)]

opätovne porušuje ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa .

Sťažovatelia teda namietali porušenie ich základného práva na konanie bez

zbytočných prieťahov podľa postupom krajského súdu v označenom

konaní v období od 18. augusta 2004 (rozhodnutie ústavného súdu č. k. -5)

do 12. novembra 2004 (podanie sťažnosti ústavnému súdu), počas ktorého o ich odvolaní

proti uzneseniu krajského súdu z 25. februára 2004 rozhodoval najvyšší súd.

Podľa „návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej už ústavný súd rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené“.

Ústavný súd konštatuje, že z hľadiska účastníka konania (Krajský súd v Bratislave)

a namietaného porušenia základného práva podľa v konaní

vedenom pod sp. zn. je sťažnosť sťažovateľov totožná s ich predchádzajúcou

sťažnosťou z 15. júna 2004, ktorú ústavný súd uznesením č. k. -5

z 18. augusta 2004 odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľov je neprípustná

a na predbežnom prerokovaní ju odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a)

.

Rozhodovanie o žiadosti sťažovateľov o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom sa v dôsledku uvedeného stalo bezpredmetným.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2004