Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 371/04
PDF · 129.62 KB
No categories available
III. ÚS 371/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. decembra
2004 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Anny Hanušovskej, bytom B., vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na ochranu ľudskej dôstojnosti postupom
Obvodného úradu v Bratislave, odboru všeobecnej vnútornej správy, v konaní vedenom pod
sp. zn. OVVS-Pr-264/1-04/V03 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Mgr. Anny Hanušovskej o d m i e t a pre nedostatok právomoci na jej
prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. novembra
2004 doručená sťažnosť Mgr. Anny Hanušovskej, bytom B. (ďalej len „sťažovateľka“)
z 22. novembra 2004, ktorou namietala porušenie jej základného práva na ochranu ľudskej
dôstojnosti postupom Obvodného úradu v Bratislave, odboru všeobecnej vnútornej správy
(ďalej len „obvodný úrad“), v konaní vedenom pod sp. zn. OVVS-Pr-264/1-04/V03.
Sťažovateľka uviedla, že okresný úrad zasiahol do jej základného práva na ochranu
ľudskej dôstojnosti tým, že neprerokoval a nerozhodol o jej podaní v zákonom stanovenej
lehote. Malo ísť o podanie sťažovateľky „... vo veci priestupku proti občianskému
spolunažívaniu z dňa 13. 6. 2003“. Sťažovateľka v tejto súvislosti namieta: „(...) Tu
uvedená vec je v krátkom čase druhým prípadom, kedy ten istý štátny orgán moje podanie
uložil a konanie zastavil z dôvodu, že zodpovednosť za priestupok zanikla. (...) Moje úsilie
o spravodlivé posúdenie podania bolo zmarené. Postup príslušného orgánu pociťujem ako
zneváženie mojej ľudskej dôstojnosti a vážnosti – minimálne v okruhu svojho bydliska.“
Sťažovateľka pripojila k sťažnosti list obvodného úradu č. k. OVVS-Pr-264/1-
04/V03-66 zo 14. júna 2004, ktorým podľa § 76 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990
Zb.“) upovedomil sťažovateľku o zastavení konania vo veci priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. spočívajúcom v ublížení
na cti urazením alebo vydaním na posmech inej osoby, z dôvodu podľa § 76 ods. 1 písm. f)
zákona č. 372/1990 Zb., t. j. že zodpovednosť za priestupok zanikla.
II.
1. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov
konania.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
2. Sťažovateľka namieta v konaní pred ústavným súdom porušenie svojho
základného práva tým, že okresný úrad neprerokoval a nerozhodol o jej podaní v zákonom
stanovenej lehote, t. j. z dôvodu zbytočných prieťahov spôsobených okresným úradom
v označenom konaní.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Citované ustanovenie čl. 127 ústavy limituje právomoc ústavného súdu vo vzťahu
k všeobecným súdom princípom subsidiarity, podľa ktorého rozhoduje ústavný súd
o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich
základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhoduje iný súd.
Uvedený princíp sa nepochybne týka aj prípadov, v ktorých sa sťažovatelia ako
účastníci konania pred orgánom verejnej správy môžu domáhať ochrany svojich základných
práv alebo slobôd, k porušeniu ktorých malo dôjsť jeho nečinnosťou alebo postupom
poznačeným zbytočnými prieťahmi v konaní, využitím právnych prostriedkov nápravy,
ktoré im na tento účel dáva k dispozícii zákon (v danom prípade predovšetkým Občiansky
súdny poriadok).
Zákonom č. 501/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2002
došlo k novelizácii § 244 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) v tom zmysle, že
v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, pričom postupom správneho
orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 244 ods. 1 OSP (v znení účinnom od 1. januára 2002) v správnom súdnictve
preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí
a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 OSP druhej vety (v znení účinnom od 1. januára 2002) postupom
správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán
verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym
predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť
orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ
nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Podľa § 250t ods. 3 OSP súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak
súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá,
predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace,
v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej
správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.
Podľa § 250u OSP za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu podľa § 250t
OSP môže súd na opakovaný návrh účastníka, ak je správny orgán naďalej nečinný, uložiť
pokutu do 100 000 Sk, a to aj opakovane. Pred rozhodnutím o pokute si súd vyžiada
stanovisko nadriadeného správneho orgánu.
3. Právna úprava obsiahnutá v § 244 OSP účinná od 1. januára 2002, doplnená
právnou úpravou obsiahnutou v § 250t a v § 250u OSP platnou a účinnou od 1. januára
2003, zakladá právomoc správnych súdov poskytnúť sťažovateľke ochranu pred zásahom
do jej základných práv označených v ústavnej sťažnosti a vylučuje právomoc ústavného
súdu rozhodovať o namietanom porušení jej základného práva zo strany obvodného úradu
jeho nečinnosťou prípadne zbytočnými prieťahmi v konaní (obdobne napr. I. ÚS 9/02,
III. ÚS 72/02). Sťažovateľka mala k dispozícii dostupný a účinný prostriedok nápravy,
využitím ktorého mohla dosiahnuť účinnú ochranu jej základných práv priamo v konaní
pred súdmi podľa štvrtej hlavy V. časti Občianskeho súdneho poriadku.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa
§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákona
pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. decembra 2004