Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 10/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. januára 2005

predbežne prerokoval sťažnosť Š. G., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. V. M., Z.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Krajského súdu

v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. G. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 9. januára 2003

doručené podanie Š. G., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr.

V. M., Z., označené ako „Sťažnosť“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ ním

namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Krajského

súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) vo veci jeho žaloby o zaplatenie sumy

2 550 000 Sk žalovaným AGROZDRAV, a. s., Dudince.

Ústavný súd na základe § 20 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) vychádzal z toho, že je viazaný návrhom (petitom) na začatie konania okrem

prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

„Žalobou zo dňa 13. 9. 2000 sa domáham proti žalovanému AGROZDRAV, a. s.

Dudince zaplatenia 2.550.500,- Sk s príslušenstvom, pričom svoje nároky opieram

o hodnoverné a teda nespochybniteľné listinné dôkazy, ktoré súčasne pripájam aj k tejto

sťažnosti. Od počiatku zbytočné prieťahy v tomto konaní mali podľa môjho názoru za cieľ

oddialiť rozhodnutie vo veci samej. K tomu malo prispieť aj odmietnutie mojej žiadosti od

platenia súdnych poplatkov, nakoľko súd mal za to, že nebudem schopný uhradiť súdny

poplatok. Spôsob vedenia tohto konania, resp. vyslovovanie nedôvodných názorov v jeho

priebehu bol dôvod toho, že som podaním zo dňa 17. 5. 2001 vzniesol námietku zaujatosti

proti samosudkyni JUDr. M. S. (...)

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 12. 2. 2002 pod č. Ndob 63/02

rozhodol, že JUDr. M. S. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci a to aj

napriek tomu, že dôvody zaujatosti som podľa môjho názoru dostatočne odôvodnil. Súd na

pojednávaní konanom dňa 12. 9. 2002 rozhodol tak, že moju žalobu zamietol, čím prakticky

potvrdil názor sudkyne vyslovený na prvom pojednávaní. Napriek tomu, že súd je povinný

doručiť mi súdne rozhodnutie v lehote ust. , , toto mi nebolo do dnešného

dňa doručené, v dôsledku čoho som nemohol proti nemu podať odvolanie pre zjavné

porušenie zákona.“

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. -78

porušil právo Š. G., nar. 31. 1. 1958, bytom B., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných

prieťahov zaručené v článku 48 ods. 2, .

2. Š. G. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 500.000.- Sk (slovom

päťstotisíc Slovenských korún), ktoré je Krajský súd v Banskej Bystrici povinný vyplatiť do

60 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

Keďže sťažnosť v predloženej podobe nespĺňala náležitosti predpísané zákonom

o ústavnom súde, ústavný súd vyzval 24. apríla 2003 sťažovateľa, aby doplnil sťažnosť

o označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie namieta, a zosúladil obsah

sťažnosti s návrhom na rozhodnutie a aby preukázal, že bezúspešne uplatnil sťažnosť na

prieťahy v označenom konaní. Súčasne uviedol, že pokiaľ svoje podanie nedoplní, ústavný

súd tieto skutočnosti zohľadní pri rozhodovaní o jeho sťažnosti.

Sťažovateľ doplnil svoje podanie 2. mája 2003 (doručené ústavnému súdu 5. mája

2003), avšak k sťažnosti nepripojil dôkaz o podaní sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní.

Podanie zo 17. mája 2001, ktoré za takúto sťažnosť označil, predstavovalo námietku

zaujatosti proti zákonnej sudkyni v jeho veci, ktorou sa zaoberal a o ktorej rozhodol

nadriadený súd.

II.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, pričom

zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 tohto zákona.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súvislosti s odmietnutím sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd

uvádza, že o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť podľa konštantnej judikatúry

ústavného súdu vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh možno preto považovať ten, pri ktorého

predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie

(). Podľa svojej ustálenej judikatúry ústavný súd poskytuje ochranu základnému

právu na konanie bez zbytočných prieťahov len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená

v čase, keď k porušeniu tohto práva došlo alebo jeho porušenie v tomto čase ešte trvalo

(, , , ).

Z odpovede krajského súdu na výzvu z 9. júna 2003 a zo sťažnosti sťažovateľa

vyplýva, že sťažovateľ podal návrh krajskému súdu 14. septembra 2000. Krajský súd

uskutočnil pojednávanie 8. marca 2001. Sťažovateľ ďalej podaním zo 17. mája 2001

vzniesol námietku zaujatosti proti zákonnej sudkyni. Najvyšší súd Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) rozhodol o tejto námietke uznesením sp. zn. Ndob 63/02

z 12. februára 2002 tak, že sudkyňa krajského súdu nie je vylúčená z prejednávania

a rozhodovania označenej veci.

Krajský súd vo veci sťažovateľa rozhodol rozsudkom z 12. septembra 2002, ktorý

bol sťažovateľovi doručený 9. júna 2003 (po neúspešnom a opakovanom doručovaní

5. a 6. júna 2003). Spisový materiál bol spolu s odvolaním sťažovateľa podaným 23. júna

2003 (doručeným krajskému súdu 24. júna 2003) odoslaný najvyššiemu súdu 20. októbra

2003.

Ústavný súd celé obdobie, keď krajský súd vo veci sťažovateľa konal [od podania

návrhu 14. septembra 2000 do 12. septembra 2002 aj so zreteľom na vykonané úkony

a nariadené pojednávania (s výnimkou obdobia od 17. mája 2001 do 12. februára 2002, keď

sa spis nachádzal na najvyššom súde v súvislosti so vznesením námietky zaujatosti sudkyne

a s rozhodovaním o tejto námietke, t. j. počas 9 mesiacov)] vyhodnotil ako obdobie,

v ktorom nedošlo k zbytočným prieťahom v konaní a v rámci ktorého krajský súd odstránil

stav právnej neistoty sťažovateľa tým, že v jeho veci rozhodol rozsudkom z 12. septembra

2002 (podanie sťažovateľa bolo doručené ústavnému súdu 9. januára 2003).

V ďalšom období po doručení, ako aj po podaní odvolania a jeho postúpení

najvyššiemu súdu došlo k prieťahu, ktorý však ústavný súd vyhodnotil ako taký, ktorý

svojou intenzitou nespôsobil porušenie základného práva na konanie bez zbytočných

prieťahov podľa . Najvyšší súd napokon rozhodol o odvolaní

sťažovateľa na pojednávaní 9. novembra 2004 tak, že rozhodnutie krajského súdu potvrdil.

Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. januára 2005