Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 416/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. marca 2005 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Juraja Horvátha a Jána Lubyho v konaní

o sťažnosti Štefana Luptáka, bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., K., ktorou

namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. ,

za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Štefana Luptáka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Štefanovi Luptákovi p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť Štefanovi Luptákovi trovy

právneho zastúpenia v sume 9 342 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských

korún) na účet advokáta JUDr. M. K., K., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 15. decembra 2004 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Štefana Luptáka (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom súdneho konania vedeného pred

okresným súdom, ktoré bolo začaté na základe ním podaného návrhu „o zapl. 65. 320,- Sk

s prísl.“ proti Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky

(ďalej len „odporca“).

Podľa sťažovateľa napriek tomu, že od podania návrhu do podania sťažnosti

ústavnému súdu uplynulo takmer 16 mesiacov, „nedošlo (...) ani len k určeniu termínu

prvého pojednávania, na ktorom by došlo k náležitému vyporiadaniu sa s námietkami

žalovanej uvedenými v odpore proti platobnému rozkazu týkajúcimi sa len príslušenstva

pohľadávky a tak k meritórnemu uzavretiu celej veci“.

Okresný súd podaním sp. zn. Spr. 3367/04 doručeným ústavnému súdu 17. februára

2005 predložil k sťažnosti vyjadrenie, súčasťou ktorého je aj táto chronológia úkonov

okresného súdu:

„Dňa 21. 7. 2003 podal navrhovateľ návrh na začatie konania na Okresný súd

Košice I. Z dôvodu miestnej príslušnosti bol spis dňa 29. 7. 2003 postúpený na Okresný

súd Bratislava I. Konajúci súd v predmetnej veci vydal dňa 12. 8. 2003 platobný rozkaz

sp. zn. , proti ktorému podal v rámci zákonnej lehoty odporca odpor. Odporca

súhlasil v podanom odpore s vyplatením istiny vo výške 65.320,- Sk, nesúhlasil však

s vyplatením 17,6 % úroku z omeškania od 4. 10. 2002 až do zaplatenia. Z dôvodu

podaného odporu bol dňa 6. 10. 2003 spis sp. zn. prevedený do oddelenia

civilné veci vedený pod sp. zn. .

Dňa 13. 10. 2003 bol odpor zaslaný navrhovateľovi na vyjadrenie. Podanie

navrhovateľa obsahujúce vyjadrenie k odporu bolo súdu doručené dňa 3. 11. 2003.

Navrhovateľ dňa 9. 2. 2004 požiadal konajúci súd o vytýčenie termínu pojednávania

dôvodiac, že od podania odporu uplynulo takmer 6 mesiacov.

Konajúci súd dňa 25. 8. 2004 požiadal Krajský úrad vyšetrovania Policajného zboru

o zapožičanie spisu týkajúceho sa navrhovateľa v lehote 15 dní odo dňa doručenia prípisu.

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície v Košiciach,

dňa 16. 9. 2004 oznámil konajúcemu súdu, že predmetný spis bol zapožičaný na Okresný

súd Košice I dňa 23. 7. 2002.

Dňa 15. 12. 2002 konajúci súd opätovne požiadal Krajský úrad vyšetrovania

Policajného zboru v Košiciach o zaslanie spisu týkajúceho sa navrhovateľa, na uvedenú

žiadosť však vyšetrovateľ policajného zboru oznámil, že predmetný spis je naďalej

zapožičaný Okresnému súdu Košice I. Súdny tajomník zopakoval žiadosť o zapožičanie

spisu dňa 11. 1. 2005, ktorú adresoval Okresnému súdu Košice I. Do dnešného dňa

konajúci súd neobdržal odpoveď“ (24. januára 2005 došla okresnému súdu odpoveď

Okresného súdu Košice I, že spis nie je možné zapožičať, z dôvodu jeho predloženia spolu

s iným spisom odvolaciemu súdu, pozn. ústavného súdu).

V závere vyjadrenia okresný súd uvádza, že: „Vo veci je potrebné skonštatovať,

že v konaní nastali iné okolnosti, ktoré mali podľa môjho názoru vplyv na prieťahy v konaní

a síce skutočnosť, že konajúcemu súdu nebol zaslaný žiadaný spis z Krajského úradu

vyšetrovania Policajného zboru v Košiciach aj napriek opakovaným výzvam, pretože bol

vyžiadaný sudcom Okresného súdu Košice I ku konaniu sp. zn. a do dnešného

dňa nebol vrátený.

V uvedenej veci je rovnako potrebné upozorniť na skutočnosť, že vzhľadom

na neúmerne vysoké stavy vecí v pridelených oddeleniach súd konal bez zbytočných

prieťahov. Po odchode zákonnej sudkyne Mgr. E. S. do starobného dôchodku v marci 2004

prebrala zastupujúcu agendu v oddelení 7 C (cca 623 vecí) JUDr. E. T., ktorá sa snažila

popri priemernom mesačnom nápade nových vecí konať bez zbytočných prieťahov.

Ctený Ústavný súd SR, s poukazom na uvedené dovoľujem si Vás požiadať, aby bola

vzatá na vedomie skutočnosť, že súd konal v súlade s platnými právnymi predpismi

s ohľadom na množstvo vecí vybavovaných v oddelení 7 C.

V prípade, že Ústavný súd SR dospeje k záveru, že bolo porušené základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, navrhujeme, aby Ústavný súd SR nepriznal

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie z dôvodu pretrvávajúceho nedostatočného

personálneho obsadenia Okresného súdu Bratislava I sudcami, vzniknutého po odchode

sudkýň do dôchodku a na Krajský súd v Bratislave, ako i neúmerne vysoký nápad vecí

na občianskoprávnom úseku.“

Podaním doručeným ústavnému súdu 1. marca 2005 sa právny zástupca sťažovateľa

vyjadril k stanovisku okresného súdu, v ktorom sa okrem iného uvádza, že: „Sťažovateľ

zastáva právny názor, že neexistoval a ani neexistuje žiaden skutočný dôvod, pre ktorý

by porušovateľ jeho práva na konanie bez prieťahov potreboval na rozhodnutie vo veci

samej v konaní vedenom pod sp. zn. oboznámiť sa s obsahom vyšetrovacieho

spisu KÚV PZ v Košiciach týkajúceho sa sťažovateľa.

Do konania bol sťažovateľom predložený dôkaz o zastavení trestného stíhania

s uvedením konkrétnych dôvodov, pre ktoré došlo k jeho zastaveniu a týmto dôkazom bolo

a je možné náležité preskúmať v spojení s ostatnými dôkazmi predloženými sťažovateľom,

či boli splnené predpoklady na náhradu škody určené

Je pravdou, že podľa ust. veta tretia súd môže výnimočne

vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci. V predmetnom v občianskoprávnom konaní

však neexistuje taká výnimočná okolnosť, ktorá by vynútila potrebu dokazovať skutočnosti,

ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné. Ani samotná žalovaná SR - Ministerstvo

spravodlivosti SR v konaní nemá žiadne námietky voči nárokom sťažovateľa, ktorý

preukázal splnenie všetkých podmienok v súlade so na náhradu

škody, čo vyplýva z jeho odporu zo dňa 10. 9. 2003, ktorý sťažovateľ obdržal

dňa 29. 10. 2003 od porušovateľa k vyjadreniu, v ktorom žalovaná nenamieta výšku

požadovaného nároku ani jeho právny základ, ale obsahuje podľa názoru sťažovateľa

zjavne účelové námietky týkajúce sa údajnej nedôvodnosti výšky úrokov z omeškania,

pretože sa žalovaná domnieva, že okolnosť zmeškania zákonnej lehoty na vybavenie žiadosti

sťažovateľa z dôvodu fluktuácie a vysokej zaneprázdnenosti by mala mať za následok

zamietnutie nároku sťažovateľa na úrok z omeškania, tak ako to požaduje v návrhu

na začatie konania.

Sťažovateľ zastáva taktiež názor, že argumentácia porušovateľa, že v danej veci

konal bez prieťahov, nakoľko zákonná sudkyňa sťažovateľa JUDr. E. T. je pracovne

vyťažená, o čom svedčí množstvo prevzatej agendy po iných kolegoch, či nemôžu brániť

v zákonnej povinnosti súdu konať bez prieťahov a táto skutočnosť podľa názoru sťažovateľa

nezbavuje súd povinnosti rozhodnúť vo veci samej.

Sťažovateľ taktiež nesúhlasí s návrhom porušovateľa na nepriznanie primeraného

finančného zadosťučinenia, nakoľko nedostatočné personálne obsadenie súdu nemôže mať

žiaden vplyv na okolnosť, že v danej veci súd koná s prieťahmi a naviac považuje

za potrebné vykonávať nadbytočné dokazovanie ohľadom nesporných skutočností medzi

účastníkmi.

Záverom sťažovateľ opätovne zdôrazňuje, že škoda, ktorá vznikla v súvislosti

s nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu pred vyše 7 rokmi, mu do dnešného dňa

v podstatnej časti nebola uhradená a napriek nespornej existencii zodpovednosti

za predmetnú škodu žalovanou bol nútený voči inému štátnemu orgánu SR - Ministerstvu

spravodlivosti domáhať sa jej náhrady v súdnom konaní, pričom porušovateľ (finančne

a organizačne napojený na žalovanú) ako ďalší štátny orgán svojím doterajším postupom

utvrdzuje sťažovateľa v správnosti názoru o nemožnosti domôcť sa účinnej ochrany svojich

práv súdnou cestou.“

Obsah spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené vo vyjadrení predsedu

okresného súdu z 2. februára 2005, a preto ústavný súd poukazuje len na úkony v ňom

uvedené, ktoré považuje za preukázané. Pri celkovom posúdení, či došlo k zbytočným

prieťahom v konaní, však ústavný súd prihliadol na celý obsah predloženého spisu

a zohľadnil ďalšie okolnosti, ktoré z neho vyplývali.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...“.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

„Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z (ďalej

len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Samosudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby

sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) ústavný súd

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu.

1. Ústavný súd konštatuje, že predmetom konania pred okresným súdom je návrh

na zaplatenie finančnej sumy z titulu náhrady škody spočívajúcej v náhrade trov obhajoby

sťažovateľa v trestnom konaní z dôvodu zastavenia trestného stíhania, ktoré bolo proti nemu

vedené. Z hľadiska posudzovania kritéria, či išlo o zložitú vec po právnej a skutkovej

stránke, ústavný súd konštatuje, že okresný súd od vydania platobného rozkazu prakticky

počas celého trvania súdneho konania vo veci nevykonal meritórny úkon. Z uvedeného

dôvodu zložitosť veci (predmet, skutková a právna povaha sporu) nemohla mať žiadny

vplyv na dĺžku konania pred okresným súdom.

2. Ďalším kritériom pri vyhodnocovaní, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným

prieťahom, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania. Ústavný súd

z obsahu spisu uzaviera, že postup sťažovateľa nezapríčinil žiadne prieťahy a ani

spomalenie postupu okresného súdu.

3. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, ústavný súd

prihliadal na ustanovenie , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Okresný súd už v auguste 2003 (vec pôvodne došla Okresnému súdu Košice I v júli

2003, keď bola z dôvodu miestnej nepríslušnosti postúpená okresnému súdu) vydal

platobný rozkaz sp. zn. Ro 2041/03, proti ktorému podal odporca v zákonnej lehote odpor.

Z toho dôvodu bol spis 6. októbra 2003 preradený do registra „C“ a sťažovateľ bol vyzvaný

na podanie písomného vyjadrenia k podanému odporu, čo vykonal podaním doručeným

okresnému súdu 3. novembra 2003.

Okresný súd bol od novembra 2003 do augusta 2004 absolútne nečinný. V období

od septembra 2004 až doteraz (marec 2005) iba opakovane žiadal Krajský úrad justičnej

polície Policajného zboru Slovenskej republiky a Okresný súd Košice I o zapožičanie

vyšetrovacieho spisu týkajúceho sa sťažovateľa. Tento mu ale z dôvodu, „že bol vyžiadaný

sudcom Okresného súdu Košice I ku konaniu “, a neskôr bol „predložený dňa

6. 10. 2004 Krajskému súdu v Košiciach“ zapožičaný dosiaľ nebol.

Podľa okresného súdu bola uvedená skutočnosť (nepredloženie vyšetrovacieho spisu)

dôvodom majúcim vplyv na prieťahy v konaní. Ústavný súd však takéto odôvodnenie

zbytočných prieťahov v postupe okresného súdu nemohol akceptovať. Konanie okresného

súdu poukazuje na to, že okresný súd nedokázal zvoliť vhodnejší prístup k zabezpečeniu

vyšetrovacieho spisu, napr. žiadať o vytvorenie kópie spisu, resp. relevantnej časti spisu

týkajúcej sa sťažovateľa potrebnej pre rozhodovanie okresného súdu. V súvislosti s tým

sťažovateľ uviedol, že: „neexistuje žiaden skutočný dôvod, pre ktorý by porušovateľ jeho

práva (...) potreboval na rozhodnutie vo veci samej v konaní vedenom pod sp. zn.

oboznámiť sa s obsahom vyšetrovacieho spisu (...) týkajúceho sa sťažovateľa.“

Na uvedené nadväzuje aj argumentácia právneho zástupcu sťažovateľa, podľa ktorej

„do konania bol sťažovateľom predložený dôkaz o zastavení trestného stíhania s uvedením

konkrétnych dôvodov, pre ktoré došlo k jeho zastaveniu, a týmto dôkazom bolo a je možné

náležite preskúmať v spojení s ostatnými dôkazmi predloženými sťažovateľom, či boli

splnené predpoklady na náhradu škody určené Zb“.

A napokon treba uviesť, že odporca v odpore proti platobnému rozkazu nenamietal

výšku uplatneného nároku ani jeho právny základ, ale len výšku úrokov z omeškania

a výslovne súhlasil s vyplatením istiny vo výške 65 230 Sk. Výška uplatneného nároku teda

nebola medzi účastníkmi sporná a okresný súd v nadväznosti na uvedené mal zvoliť

vhodnejší postup v tejto veci ( ).

Ústavný súd preto vyhodnotil obdobie od novembra 2003, keď bolo okresnému súdu

doručené vyjadrenie sťažovateľa k odporu, do vydania tohto nálezu, t. j. 1 rok a 4 mesiace,

ako obdobie zbytočných prieťahov, v ktorom postup okresného súdu nesmeroval

k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa ohľadom tých práv, kvôli ktorým sa na neho

obrátil, aby o jeho veci rozhodol.

Obranu okresného súdu spočívajúcu v objektívnych skutočnostiach, ako sú

„neúmerné vysoké stavy vecí v pridelených oddeleniach“ a nedostatočné personálne

obsadenie okresného súdu po odchode sudcov do starobného dôchodku a na vyšší súd,

ktoré mali byť objektívnymi príčinami spôsobujúcimi prieťahy v konaní a dôvodmi

na nepriznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ústavný súd neakceptoval.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

a iné) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako

aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní, ktoré bolo na ňom vedené pod sp. zn. , došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jeho označených práv.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo veci samej.

III.

Podľa „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie“.

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha“. Podľa § 56 ods. 5 citovaného zákona ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

60 000 Sk z dôvodu, že: „úplne stratil vieru v spravodlivé a promptné rozhodnutie súdu

vo veci.“

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na celkovú dĺžku konania okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. , berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ústavný súd považoval

priznanie sumy 20 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde. Sťažovateľom požadovanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia

ústavný súd považuje v okolnostiach prípadu za neprimeranú.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. M. K.

Ústavný súd pri priznaní trov konania vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2003, ktorá bola 13 602 Sk.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie

sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) vo výške 4 534 Sk

a k tomu 2 x 136 Sk režijný paušál (§ 19 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume

9 342 Sk.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2005