Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 53/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2005

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. Dušana Bíra, bytom B., zastúpeného advokátom

JUDr. Ing. V. Č., Advokátska kancelária, B., ktorou namietal porušenie

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v konaní vedenom na Okresnom úrade justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru

v Trnave pod sp. zn. OÚV-194/10-TT-99-Ča, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. Dušana Bíra o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Podaním zo 16. februára 2005 doručeným Ústavnému súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „ústavný súd“) 23. februára 2005, označeným ako „Sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1

“ MUDr. Dušan Bíro, bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpený advokátom JUDr. Ing. V. Č., Advokátska kancelária, B., namieta porušenie čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a ods. l Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom na

Okresnom úrade justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru v Trnave pod

sp. zn. OÚV-194/10-TT-99-Ča.

Sťažovateľ požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jeho

práva „status positivus, ktoré je spojené s právom občana na právnu ochranu svojich

ľudských práv zo strany štátu a má právnu ochranu na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ postupom vyšetrovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. OÚV-194/10-TT-99-Ča.

Ďalej žiada, aby ústavný súd priznal sťažovateľovi aj primerané finančné zadosťučinenie

v sume 1 500 000 Sk.

Zo sťažnosti vyplýva, že 12. februára 1998 sťažovateľ prevzal na seba ručiteľský

záväzok na sumu vo výške 1 500 000 Sk, ktorým zabezpečil úver, ktorý poskytla

Poľnobanka, a. s., Bratislava, pobočka Trnava (ďalej len „veriteľ“), obchodnej spoločnosti

AFG Export - Import, spol. s r. o. (ďalej len „dlžník“), ktorej „majiteľ bol JUDr. G. F.

a konateľom jeho syn G. F. ml.“ Keďže úver nebol riadne splácaný, veriteľ uspokojil svoju

pohľadávku z účtu ručiteľa – sťažovateľa. Týmto postupom JUDr. F. G. a jeho syna bola

sťažovateľovi podľa jeho tvrdenia spôsobená škoda vo výške 1 400 000 Sk a stratené úroky

vo výške vtedy platnej úrokovej sadzby. V tomto období sťažovateľ zistil, že v roku 1998

JUDr. F. G. „firmu predal fingovaným predajom firme ROŠUL spol. s r. o. (bielemu

koňovi)“. Dňa 22. februára 1999 podal sťažovateľ na JUDr. F. G. a F. G. ml. trestné

oznámenie pre podozrenie z trestných činov podvodu a poškodzovania veriteľa.

Podľa tvrdenia sťažovateľa vyšetrovací orgán nekonal napriek tomu, že sťažovateľ sa

snažil vysvetliť konanie JUDr. F. G. a F. G. ml., veci sa odďaľovali od roku 1999 až do

roku 2005, čím došlo podľa jeho slov k zbytočným prieťahom v konaní.

II.

Podľa ods. l ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv lebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. l dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (...)

v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom (...).

Ústavný súd podľa § 25 ods. l zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto

možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, ).

„Účelom, podstatou a zmyslom práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. l dohovoru je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci. Ťažiskovým pojmom a komponentom

tohto základného práva je to, že jeho ochrana sa uplatňuje vo veci účastníka v jeho

záležitosti. Súčasne je ústavný súd toho názoru, že uplatnenie tohto základného práva je

spojené len s takou vecou (záležitosťou) účastníka konania pred súdom alebo iným orgánom

právnej ochrany, ktorej prejednanie a rozhodnutie je zahrnuté do účelu procesného

poriadku, ktorý upravuje postup orgánu verejnej moci pri prejednaní veci účastníka.

Vecou samou v konaní pred vyšetrovateľom, v ktorom podľa sťažovateľa došlo

k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je

trestné stíhanie inej osoby, než je sťažovateľ, ktorý má v tomto konaní postavenie

poškodeného. Trestné stíhanie sa vykonáva podľa ustanovení . Podľa § l

prvej vety je účelom tohto zákona upraviť postup orgánov činných

v trestnom konaní tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona

spravodlivo potrestaní. Iný účel nie je výslovne vyjadrený, a preto je

vecou samou v trestnom konaní zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich

páchateľov. Podľa a ak tento zákon neustanovuje niečo iné,

postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti; musia trestné veci

prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené .

Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležité zistený skutkový stav veci,

a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.

Z uvedeného vyplýva, že zákonným účelom postupu orgánov činných v trestnom

konaní nie je prejednanie, rozhodovanie a rozhodnutie o nároku poškodeného, ktorý má

súkromnoprávnu povahu. Možnosť uplatnenia nároku na náhradu škody v trestnom konaní

nie je preto v tomto konaní vecou samou v takom zmysle, ako to je uvedené v čl. 48 ods. 2

, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných

prieťahov. To platí aj pre čl. 6 ods. l dohovoru, ktorý ustanovuje o jeho záležitosti, čo je

synonymum pre jeho vec podľa .“ (, mutatis mutandis aj

, )

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

Z vyššie citovaných rozhodnutí ústavného súdu vyplýva, že vzhľadom na účel

trestného konania, jeho predmet a základné zásady, na ktorých spočíva dosahovanie tohto

účelu, treba považovať za vylúčený záver, podľa ktorého by poškodený mal právo na to,

aby jeho vec - nárok na náhradu škody v adhéznom konaní - bola prerokovaná bez

zbytočných prieťahov v trestnom konaní. Prípustnosť uplatnenia nároku na náhradu škody

v trestnom konaní nie je dôvodom na záver o tom, že v trestnom konaní sa stáva vecou

samou nárok poškodeného. Táto možnosť je totiž iba určitým zvýhodnením poškodeného,

ktorý za splnenia zákonných podmienok a ak to nebráni účelu trestného konania, môže

dosiahnuť uspokojenie svojho súkromnoprávneho nároku aj v trestnom konaní (mutatis

mutandis ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2005