Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 96/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2005

predbežne prerokoval sťažnosť Ľubomíra Rótha, bytom R., zastúpeného advokátom

JUDr. M. B., G., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn.

z 28. apríla 2004 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

zo 4. novembra 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľubomíra Rótha o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca 2005

doručená sťažnosť Ľubomíra Rótha (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia

jeho základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Rožňava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 28. apríla 2004 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. zo 4. novembra 2004.

Zo sťažnosti vyplynulo, že ňou sťažovateľ napáda označené rozsudky všeobecných

súdov, ktorými bolo právoplatne vyporiadané jeho bezpodielové spoluvlastníctvo s bývalou

manželkou zaniknuté rozvodom ich manželstva ku dňu 25. januára 2001. Sťažovateľ

zastáva názor, „... že oba súdy pri vysporiadávaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov rozhodli v rozpore so skutočným a menovite aj právnym stavom a tým jeho veľmi

poškodili na jeho právach. Na druhej strane prisúdili bývalej manželke hodnoty, ktoré jej

nepatria“.

Sťažovateľ sa nestotožňuje najmä s tým, že „Oba súdy neuznali sumu 7 580 Sk,

ktorú sumu na zaplatenie členského podielu preukázane darovala matka sťažovateľa jemu,

a ďalej hodnotu, ktorú mal sťažovateľ poskytnutú od svojho zamestnávateľa v sume

12 048 Sk. Táto pôžička bola sťažovateľovi poskytnutá bez akejkoľvek zaťaženosti a účasti

býv. manželky. Pôžička však bola viazaná čo do povinnosti vrátiť ju na lehotu, do ktorej

sťažovateľ musel zotrvať v pracovnom pomere. (...) Takto mali tieto prostriedky byť

započítané ako výlučné pričinenie sťažovateľa na zaplatenie hodnoty členského podielu

bytu v SBD a to sumy 7 580 Sk a 12 048 Sk, spolu 19 628 Sk a takto nič z hodnoty členského

podielu býv. manželke sťažovateľa nepatrilo a nepatrí. Mimo toho nesprávne oba súdy

rozhodli, že hodnota auta je jeho výlučné vlastníctvo, ktorá do BSM nepatrí“.

Sťažovateľ sa zmienil tiež o tom, že proti označenému rozsudku krajského súdu

podal dovolanie a zároveň podal generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len

„generálny prokurátor“) podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Predpokladá však,

že Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie odmietne, resp. že generálny

prokurátor mimoriadne dovolanie vo veci nepodá.

Keďže sťažovateľ je toho názoru, že označenými rozhodnutiami okresného súdu

a krajského súdu bol „veľmi poškodený“, domáha sa, aby ústavný súd po predbežnom

prerokovaní jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Nález ústavného súdu SR vo veci vyslovenia nesúladu Rozsudku Krajského súdu

v Košiciach sp. zn.: -224 zo dňa 4. 11. 2004, aj Rozsudku Okresného súdu

v Rožňave sp. zn.: o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov

konania s a 40 SR, Obč. zákonníka.

Ústavný súd o predmete sťažnosti sťažovateľa rozhodol takto:

Zrušuje Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: -224 zo dňa

4. 11. 2004.

Zrušuje Rozsudok Okresného súdu v Rožňave sp. zn.: zo dňa 28. 4. 2004,

a celú vec vracia súdu I. st. na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pri ktorom je súd viazaný

právnym názorom a stanoviskom ústavného súdu vo veci.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 28. apríla 2004 a rozsudkom krajského súdu sp. zn.

zo 4. novembra 2004 došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 3 . Označený prvostupňový rozsudok v spojení s rozsudkom krajského súdu

nadobudli právoplatnosť 22. decembra 2004.

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu jednou zo zákonných podmienok pre

prijatie sťažnosti podľa na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej

v , t. j. v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom zákon

o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS

14/03). Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa nemožno považovať

za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd

(napr. , ).

Pretože napadnuté rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 22. decembra 2004

a sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 11. marca 2005 (doručená ústavnému súdu

14. marca 2005), ústavný súd nepovažoval lehotu ustanovenú v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde vo vzťahu k namietaným rozsudkom všeobecných súdov za zachovanú.

Poukazujúc na závery o oneskorenosti podania sťažnosti ústavný súd rozhodol podľa

tak, že ju z toho dôvodu odmietol bez toho, aby sa

zaoberal opodstatnenosťou v nej uvedených námietok.

Ústavný súd záverom poznamenáva, že podanie dovolania sťažovateľom proti

označenému rozsudku krajského súdu [bez toho, aby preukázal, že splnil podmienky

na prístup k súdnej ochrane v dovolacom konaní ( )] a rovnako aj podnet

na podanie mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi (§ 243e až 243j

) sú z hľadiska plynutia uvedenej lehoty na podanie

sťažnosti ústavnému súdu bez právneho významu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2005