Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 94/05
PDF · 120.08 KB
No categories available
IV. ÚS 94/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2005
prerokoval sťažnosť Mikuláša Soľavu, bytom V. F., ktorou namietal porušenie jeho
základného práva na ochranu vlastníckeho práva rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn.
11 C 814/91 z 19. októbra 1992 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
14 Co 31/93 z 15. júna 1993, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Mikuláša Soľavu o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. marca 2005
doručená sťažnosť Mikuláša Soľavu (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
jeho základného práva na ochranu vlastníckeho práva rozsudkom Okresného súdu Poprad
(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 11 C 814/91 z 19. októbra 1992 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 14 Co 31/93 z 15. júna 1993.
Sťažovateľ žiada „o prešetrenie vlastníckych vzťahov k pozemku, o prešetrenie
súdnych rozhodnutí a posudku vypracovaného súdnym znalcom“.
Záležitosť sa týka sporu o určenie hranice pozemkov, ktorého vznik sa odvíja
od prvej polovice šesťdesiatych rokov minulého storočia a opätovne sa vyhrotil v 1988, keď
vlastník nehnuteľnosti hraničiacej s nehnuteľnosťou, ktorej vlastníkom je sťažovateľ,
postavil kamenný múr, čím malo dôjsť k posunutiu hranice pozemku v neprospech
sťažovateľa. Sťažovateľ spolu so svojou manželkou podali okresnému súdu 8. júla 1991
žalobu, ktorou sa domáhali, aby rozhodol o odstránení uvedeného múru. Okresný súd
po vykonaní rozsiahleho dokazovania ich žalobu zamietol. Krajský súd na základe
odvolania žalobcov napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
Sťažovateľ spochybňuje objektivitu a nestrannosť súdneho znalca, ktorý vypracoval
vo veci znalecký posudok, a vznáša výhrady voči záverom tohto znaleckého posudku
a postupu všeobecných súdov.
V súčasnosti sused sťažovateľa pokračuje v nerešpektovaní hraníc pozemku, a tým
zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd jeho prípad
dôkladne prešetril.
Osobitným podaním pripojeným k sťažnosti sťažovateľ požiadal, aby mu bol
vzhľadom na jeho zdravotný stav a nepriaznivú sociálnu situáciu v konaní pred ústavným
súdom ustanovený právny zástupca z radov advokátov.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva označenými rozhodnutiami
okresného súdu a krajského súdu. Ústavný súd zistil, že namietaný rozsudok okresného
súdu sp. zn. 11 C 814/91 z 19. októbra 1992 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn.
14 Co 31/93 z 15. júna 1993 nadobudli právoplatnosť 9. augusta 1993.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia
sťažnosti na konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je podanie sťažnosti
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného
práva. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie
sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že smeruje proti označeným rozsudkom okresného súdu
a krajského súdu a konaniu, ktoré predchádzalo ich vydaniu, pričom právoplatnosť týchto
rozsudkov (9. august 1993) je relevantná pre počítanie lehôt v danom prípade. Na základe
uvedeného je možné konštatovať, že v čase, keď bola ústavnému súdu doručená predmetná
sťažnosť (8. marca 2005), už uplynula dvojmesačná lehota ustanovená zákonom pre tento
druh konania pred ústavným súdom.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, tak ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na pokračujúce zásahy do jeho vlastníckeho práva
zo strany vlastníka susediaceho pozemku, resp. nehnuteľnosti, ústavný súd opierajúc sa
o svoju doterajšiu judikatúru (napr. II. ÚS 133/04) poznamenáva, že sťažnosť podľa čl. 127
ods. 1 ústavy môže smerovať len proti rozhodnutiam, opatreniam alebo zásahom orgánov
verejnej moci, ktorými sú štátne orgány, orgány územnej a záujmovej samosprávy,
verejnoprávne inštitúcie, ako aj fyzické osoby a právnické osoby, ktorým zákon zveril
výkon verejnej moci, ale nie proti konaniu či úkonom fyzických osôb.
Ak sťažovateľ namieta porušovanie jeho práv v občianskoprávnom vzťahu, ústavný
súd konštatuje, že rozhodovanie o tom je v súlade s čl. 142 ods. 1 ústavy a § 7 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku v právomoci všeobecných súdov (v okolnostiach prípadu
na základe žaloby o ochranu vlastníckeho práva § 123 Občianskeho zákonníka). Z čl. 127
ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu je založená len vtedy, ak nie je
o ochrane základných práv a slobôd, ktorých porušenie sa namieta, oprávnený rozhodovať
iný (všeobecný) súd, a preto na prerokovanie sťažnosti smerujúcej proti fyzickej osobe
nemá ústavný súd právomoc.
Ústavný súd záverom poznamenáva, že sťažnosť sťažovateľa neobsahuje
v predloženej podobe základné náležitosti návrhu ustanovené v § 20 ods. 1 zákona
o ústavnom súde, ale ani ďalšie obligatórne náležitosti podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona
o ústavnom súde. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti nepovažoval už ústavný súd
za potrebné vyzývať sťažovateľa na odstránenie jej nedostatkov a rovnako tak ani
rozhodovať o jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov
na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. apríla 2005