Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 94/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2005

prerokoval sťažnosť Mikuláša Soľavu, bytom V. F., ktorou namietal porušenie jeho

základného práva na ochranu vlastníckeho práva rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn.

11 C 814/91 z 19. októbra 1992 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 15. júna 1993, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mikuláša Soľavu o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. marca 2005

doručená sťažnosť Mikuláša Soľavu (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

jeho základného práva na ochranu vlastníckeho práva rozsudkom Okresného súdu Poprad

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 19. októbra 1992 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 15. júna 1993.

Sťažovateľ žiada „o prešetrenie vlastníckych vzťahov k pozemku, o prešetrenie

súdnych rozhodnutí a posudku vypracovaného súdnym znalcom“.

Záležitosť sa týka sporu o určenie hranice pozemkov, ktorého vznik sa odvíja

od prvej polovice šesťdesiatych rokov minulého storočia a opätovne sa vyhrotil v 1988, keď

vlastník nehnuteľnosti hraničiacej s nehnuteľnosťou, ktorej vlastníkom je sťažovateľ,

postavil kamenný múr, čím malo dôjsť k posunutiu hranice pozemku v neprospech

sťažovateľa. Sťažovateľ spolu so svojou manželkou podali okresnému súdu 8. júla 1991

žalobu, ktorou sa domáhali, aby rozhodol o odstránení uvedeného múru. Okresný súd

po vykonaní rozsiahleho dokazovania ich žalobu zamietol. Krajský súd na základe

odvolania žalobcov napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Sťažovateľ spochybňuje objektivitu a nestrannosť súdneho znalca, ktorý vypracoval

vo veci znalecký posudok, a vznáša výhrady voči záverom tohto znaleckého posudku

a postupu všeobecných súdov.

V súčasnosti sused sťažovateľa pokračuje v nerešpektovaní hraníc pozemku, a tým

zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd jeho prípad

dôkladne prešetril.

Osobitným podaním pripojeným k sťažnosti sťažovateľ požiadal, aby mu bol

vzhľadom na jeho zdravotný stav a nepriaznivú sociálnu situáciu v konaní pred ústavným

súdom ustanovený právny zástupca z radov advokátov.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva označenými rozhodnutiami

okresného súdu a krajského súdu. Ústavný súd zistil, že namietaný rozsudok okresného

súdu sp. zn. z 19. októbra 1992 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 15. júna 1993 nadobudli právoplatnosť 9. augusta 1993.

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti na konanie pred ústavným súdom podľa je podanie sťažnosti

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného

práva. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ( ).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že smeruje proti označeným rozsudkom okresného súdu

a krajského súdu a konaniu, ktoré predchádzalo ich vydaniu, pričom právoplatnosť týchto

rozsudkov (9. august 1993) je relevantná pre počítanie lehôt v danom prípade. Na základe

uvedeného je možné konštatovať, že v čase, keď bola ústavnému súdu doručená predmetná

sťažnosť (8. marca 2005), už uplynula dvojmesačná lehota ustanovená zákonom pre tento

druh konania pred ústavným súdom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol

podľa , tak ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na pokračujúce zásahy do jeho vlastníckeho práva

zo strany vlastníka susediaceho pozemku, resp. nehnuteľnosti, ústavný súd opierajúc sa

o svoju doterajšiu judikatúru (napr. ) poznamenáva, že sťažnosť podľa čl. 127

ods. 1 môže smerovať len proti rozhodnutiam, opatreniam alebo zásahom orgánov

verejnej moci, ktorými sú štátne orgány, orgány územnej a záujmovej samosprávy,

verejnoprávne inštitúcie, ako aj fyzické osoby a právnické osoby, ktorým zákon zveril

výkon verejnej moci, ale nie proti konaniu či úkonom fyzických osôb.

Ak sťažovateľ namieta porušovanie jeho práv v občianskoprávnom vzťahu, ústavný

súd konštatuje, že rozhodovanie o tom je v súlade s a

v právomoci všeobecných súdov (v okolnostiach prípadu

na základe žaloby o ochranu vlastníckeho práva ). Z

ods. 1 vyplýva, že právomoc ústavného súdu je založená len vtedy, ak nie je

o ochrane základných práv a slobôd, ktorých porušenie sa namieta, oprávnený rozhodovať

iný (všeobecný) súd, a preto na prerokovanie sťažnosti smerujúcej proti fyzickej osobe

nemá ústavný súd právomoc.

Ústavný súd záverom poznamenáva, že sťažnosť sťažovateľa neobsahuje

v predloženej podobe základné náležitosti návrhu ustanovené v § 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde, ale ani ďalšie obligatórne náležitosti podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona

o ústavnom súde. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti nepovažoval už ústavný súd

za potrebné vyzývať sťažovateľa na odstránenie jej nedostatkov a rovnako tak ani

rozhodovať o jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov

na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2005