Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 105/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2005

predbežne prerokoval sťažnosť Svetozára Boora, bytom M., zastúpeného advokátom

JUDr. T. Š., Advokátska kancelária, K., ktorou namietal porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Trenčíne odboru skráteného vyšetrovania Oddelenia skráteného

vyšetrovania Nové Mesto nad Váhom, pracoviska Myjava vo veci vedenej pod sp. zn.

ČVS: ORP-1025/5-OSV-TN-04 (pôvodne sp. zn. ČVS: ORP-178/MY-2003), a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Svetozára Boora o d m i e t a pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. januára

2005 (doplnená na základe výzvy ústavného súdu 18. februára 2005) doručená sťažnosť

Svetozára Boora, bytom M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. T. Š.,

Advokátska kancelária, K., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne odboru skráteného vyšetrovania Oddelenia

skráteného vyšetrovania Nové Mesto nad Váhom, pracoviska Myjava (ďalej len „odbor

skráteného vyšetrovania“) vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-1025/5-OSV-TN-04

(pôvodne sp. zn. ČVS: ORP-178/MY-2003).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že v októbri 2003 podal na Obvodnom

oddelení Policajného zboru v Myjave (ďalej len „obvodné oddelenie“) trestné oznámenie

pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania podľa § 206 ods. 1 Trestného

zákona, trestný čin neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 249 ods. 1 Trestného

zákona a trestný čin poškodzovania cudzích práv podľa § 209 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona. Sťažovateľ ďalej uviedol, že k tejto veci bol policajným orgánom vypočutý, pričom

za možného páchateľa týchto trestných činov označil konkrétnu osobu. Z uvedeného

dôvodu si preto nevie vysvetliť, prečo toto trestné konanie prebieha dlhšiu dobu.

Vzhľadom na to, že od začatia trestného stíhania v tejto veci, ktoré bolo začaté

uznesením policajného orgánu obvodného oddelenia sp. zn. ČVS: ORP-178/MY-2003

zo 7. decembra 2003, uplynula dlhšia doba, podal sťažovateľ odboru skráteného

vyšetrovania 12. februára 2004 žiadosť o podanie správy, na ktorú nedostal odpoveď,

a preto sa sťažovateľ so svojimi sťažnosťami na nečinnosť policajného orgánu zo 6. júla

2004, 22. augusta 2004 a 17. septembra 2004 obrátil na Okresnú prokuratúru Nové Mesto

nad Váhom (ďalej len „okresná prokuratúra“). Na tieto sťažnosti reagoval prokurátor

okresnej prokuratúry listom zo 6. októbra 2004 s tým, že prieťahy v konaní uznal za

opodstatnené a vykonal opatrenia smerujúce k urýchlenému ukončeniu veci.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 27. septembra 2004 podal sťažnosť pre

nečinnosť v predmetnej trestnej veci Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky,

ktoré túto sťažnosť zaslalo na priame vybavenie Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), ale podľa vyjadrenia sťažovateľa na túto

sťažnosť nikto nereagoval. Vzhľadom na túto skutočnosť sťažovateľ 29. októbra 2004 podal

priamo generálnej prokuratúre sťažnosť na nečinnosť, odkiaľ mu prišla odpoveď, že jeho

sťažnosť bola odstúpená na priame vybavenie Krajskej prokuratúre v Trenčíne. Následne

na to podal sťažovateľ 3. novembra 2004 a 6. decembra 2004 okresnej prokuratúre ďalšie

dve sťažnosti na nečinnosť policajného orgánu v danej trestnej veci, no aj napriek tomu

trestné konanie nie je dosiaľ ukončené a podľa vyjadrenia sťažovateľa nedošlo ani

k vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe.

Sťažovateľ v závere uviedol, že v rámci predmetného trestného konania

je poškodenou stranou a dôvod, pre ktorý podal trestné oznámenie, a obava z toho plynúca

je podľa jeho názoru opodstatnená. Podľa sťažovateľa policajný orgán veľmi liknavo

zhromažďoval dôkazy o vlastníctve jeho vecí, a preto podľa jeho názoru je daná dôvodná

obava, že tieto veci pravdepodobne už ani neexistujú.

Na základe už uvedených skutočností sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd

v danej veci rozhodol nálezom, v ktorom by konštatoval:

„Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor zrýchleného vyšetrovania Nové Mesto

nad Váhom, pracovisko Myjava porušil v konaní vedenom pod sp. zn. ORP

TN-04 základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov,

chránené SR.

Ústavný súd ukladá odporcovi, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške

100.000,- Sk, ktoré je povinný odporca uhradiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi právo na náhradu trov konania, ktoré je odporca

povinný uhradiť na účet JUDr. T. Š. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu, vo výške

určenej pri skončení veci.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov (...).

Z obsahu sťažnosti a hlavne jej petitu ústavný súd zistil, že sťažovateľ namietal

jedine postup policajného orgánu odboru skráteného vyšetrovania. Nenamietal však postup

okresnej prokuratúry, ktorá vykonávala dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom

konaní a postup ktorej po vyčerpaní účinných právnych prostriedkov na ochranu základného

práva podľa by bol ústavným súdom preskúmateľný.

Podľa ustanovenia je ústavný súd viazaný

návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že orgánom štátu, ktorý

má zabezpečiť ochranu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v rámci prípravného konania postupom či už vyšetrovateľa alebo policajného orgánu,

je prokurátor. Ustanovenie výslovne stanovuje

oprávnenia prokurátora v tomto štádiu trestného konania, ktoré možno efektívne uplatniť

aj za účelom ochrany základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa . Ústavný súd konštatuje, že na zjednanie nápravy

pri porušení základného práva podľa postupom policajného orgánu

odboru skráteného vyšetrovania bol príslušný okresný prokurátor (v prípade jeho nečinnosti

nadriadený prokurátor až po generálneho prokurátora Slovenskej republiky), a preto

sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Pokiaľ sa sťažovateľ domnieva, že postupom policajného orgánu odboru skráteného

vyšetrovania boli porušené jeho základné práva a slobody alebo že mu vznikla škoda,

má možnosť ochrany svojich práv prostriedkami, ktoré mu poskytuje zákon

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“).

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu štát zodpovedá

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup

sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa odseku 2 citovaného

ustanovenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,

komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu ak príslušný orgán

(v sťažovateľovom prípade Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) neuspokojí nárok

na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže

sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Ústavný súd konštatuje, že ani v tejto časti nie je daná právomoc ústavného súdu,

pretože sťažovateľ nevyčerpal prostriedky, a to ani súdnej ochrany, ktoré mu zákon účinne

poskytuje na ochranu jeho základných práv a slobôd.

Podľa ústavného súdu, pokiaľ sťažovateľ použil v sťažnosti termín „odbor

zrýchleného vyšetrovania“, ide o odbor skráteného vyšetrovania, čo vyplýva z celkového

obsahu sťažnosti a z trestného spisu. Preto ústavný súd nepovažoval za potrebné odstrániť

tento nedostatok zo strany sťažovateľa zaslaním výzvy na odstránenie nedostatkov podania.

Vzhľadom na uvedené rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, z tohto dôvodu sa žiadosťou

sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2005