Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 105/05
PDF · 147.79 KB
No categories available
III. ÚS 105/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2005
predbežne prerokoval sťažnosť Svetozára Boora, bytom M., zastúpeného advokátom
JUDr. T. Š., Advokátska kancelária, K., ktorou namietal porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Trenčíne odboru skráteného vyšetrovania Oddelenia skráteného
vyšetrovania Nové Mesto nad Váhom, pracoviska Myjava vo veci vedenej pod sp. zn.
ČVS: ORP-1025/5-OSV-TN-04 (pôvodne sp. zn. ČVS: ORP-178/MY-2003), a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Svetozára Boora o d m i e t a pre nedostatok právomoci na jej
prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. januára
2005 (doplnená na základe výzvy ústavného súdu 18. februára 2005) doručená sťažnosť
Svetozára Boora, bytom M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. T. Š.,
Advokátska kancelária, K., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne odboru skráteného vyšetrovania Oddelenia
skráteného vyšetrovania Nové Mesto nad Váhom, pracoviska Myjava (ďalej len „odbor
skráteného vyšetrovania“) vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-1025/5-OSV-TN-04
(pôvodne sp. zn. ČVS: ORP-178/MY-2003).
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že v októbri 2003 podal na Obvodnom
oddelení Policajného zboru v Myjave (ďalej len „obvodné oddelenie“) trestné oznámenie
pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania podľa § 206 ods. 1 Trestného
zákona, trestný čin neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 249 ods. 1 Trestného
zákona a trestný čin poškodzovania cudzích práv podľa § 209 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona. Sťažovateľ ďalej uviedol, že k tejto veci bol policajným orgánom vypočutý, pričom
za možného páchateľa týchto trestných činov označil konkrétnu osobu. Z uvedeného
dôvodu si preto nevie vysvetliť, prečo toto trestné konanie prebieha dlhšiu dobu.
Vzhľadom na to, že od začatia trestného stíhania v tejto veci, ktoré bolo začaté
uznesením policajného orgánu obvodného oddelenia sp. zn. ČVS: ORP-178/MY-2003
zo 7. decembra 2003, uplynula dlhšia doba, podal sťažovateľ odboru skráteného
vyšetrovania 12. februára 2004 žiadosť o podanie správy, na ktorú nedostal odpoveď,
a preto sa sťažovateľ so svojimi sťažnosťami na nečinnosť policajného orgánu zo 6. júla
2004, 22. augusta 2004 a 17. septembra 2004 obrátil na Okresnú prokuratúru Nové Mesto
nad Váhom (ďalej len „okresná prokuratúra“). Na tieto sťažnosti reagoval prokurátor
okresnej prokuratúry listom zo 6. októbra 2004 s tým, že prieťahy v konaní uznal za
opodstatnené a vykonal opatrenia smerujúce k urýchlenému ukončeniu veci.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 27. septembra 2004 podal sťažnosť pre
nečinnosť v predmetnej trestnej veci Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky,
ktoré túto sťažnosť zaslalo na priame vybavenie Generálnej prokuratúre Slovenskej
republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), ale podľa vyjadrenia sťažovateľa na túto
sťažnosť nikto nereagoval. Vzhľadom na túto skutočnosť sťažovateľ 29. októbra 2004 podal
priamo generálnej prokuratúre sťažnosť na nečinnosť, odkiaľ mu prišla odpoveď, že jeho
sťažnosť bola odstúpená na priame vybavenie Krajskej prokuratúre v Trenčíne. Následne
na to podal sťažovateľ 3. novembra 2004 a 6. decembra 2004 okresnej prokuratúre ďalšie
dve sťažnosti na nečinnosť policajného orgánu v danej trestnej veci, no aj napriek tomu
trestné konanie nie je dosiaľ ukončené a podľa vyjadrenia sťažovateľa nedošlo ani
k vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe.
Sťažovateľ v závere uviedol, že v rámci predmetného trestného konania
je poškodenou stranou a dôvod, pre ktorý podal trestné oznámenie, a obava z toho plynúca
je podľa jeho názoru opodstatnená. Podľa sťažovateľa policajný orgán veľmi liknavo
zhromažďoval dôkazy o vlastníctve jeho vecí, a preto podľa jeho názoru je daná dôvodná
obava, že tieto veci pravdepodobne už ani neexistujú.
Na základe už uvedených skutočností sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd
v danej veci rozhodol nálezom, v ktorom by konštatoval:
„Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor zrýchleného vyšetrovania Nové Mesto
nad Váhom, pracovisko Myjava porušil v konaní vedenom pod sp. zn. ORP 1025/5-OSV-
TN-04 základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov,
chránené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
Ústavný súd ukladá odporcovi, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške
100.000,- Sk, ktoré je povinný odporca uhradiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
Ústavný súd priznáva sťažovateľovi právo na náhradu trov konania, ktoré je odporca
povinný uhradiť na účet JUDr. T. Š. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu, vo výške
určenej pri skončení veci.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal
ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov (...).
Z obsahu sťažnosti a hlavne jej petitu ústavný súd zistil, že sťažovateľ namietal
jedine postup policajného orgánu odboru skráteného vyšetrovania. Nenamietal však postup
okresnej prokuratúry, ktorá vykonávala dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom
konaní a postup ktorej po vyčerpaní účinných právnych prostriedkov na ochranu základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy by bol ústavným súdom preskúmateľný.
Podľa ustanovenia § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný
návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že orgánom štátu, ktorý
má zabezpečiť ochranu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v rámci prípravného konania postupom či už vyšetrovateľa alebo policajného orgánu,
je prokurátor. Ustanovenie § 174 ods. 2 Trestného poriadku výslovne stanovuje
oprávnenia prokurátora v tomto štádiu trestného konania, ktoré možno efektívne uplatniť
aj za účelom ochrany základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd konštatuje, že na zjednanie nápravy
pri porušení základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom policajného orgánu
odboru skráteného vyšetrovania bol príslušný okresný prokurátor (v prípade jeho nečinnosti
nadriadený prokurátor až po generálneho prokurátora Slovenskej republiky), a preto
sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
Pokiaľ sa sťažovateľ domnieva, že postupom policajného orgánu odboru skráteného
vyšetrovania boli porušené jeho základné práva a slobody alebo že mu vznikla škoda,
má možnosť ochrany svojich práv prostriedkami, ktoré mu poskytuje zákon
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“).
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa odseku 2 citovaného
ustanovenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu ak príslušný orgán
(v sťažovateľovom prípade Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Ústavný súd konštatuje, že ani v tejto časti nie je daná právomoc ústavného súdu,
pretože sťažovateľ nevyčerpal prostriedky, a to ani súdnej ochrany, ktoré mu zákon účinne
poskytuje na ochranu jeho základných práv a slobôd.
Podľa ústavného súdu, pokiaľ sťažovateľ použil v sťažnosti termín „odbor
zrýchleného vyšetrovania“, ide o odbor skráteného vyšetrovania, čo vyplýva z celkového
obsahu sťažnosti a z trestného spisu. Preto ústavný súd nepovažoval za potrebné odstrániť
tento nedostatok zo strany sťažovateľa zaslaním výzvy na odstránenie nedostatkov podania.
Vzhľadom na uvedené rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, z tohto dôvodu sa žiadosťou
sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. apríla 2005