Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 60/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. apríla 2005

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Petra Kohúta, B. B., zastúpeného advokátom JUDr.

J. K., Advokátska kancelária, B., ktorou namieta porušenie jeho základného práva podľa

uznesením Okresného súdu Banská Bystrica

sp. zn. , Ex 272/97 z 30. júla 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. Petra Kohúta o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. septembra

2004 doručená sťažnosť Mgr. Petra Kohúta, B. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie jeho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“) sp. zn. 1 Er

548/1997, Ex 272/97 z 30. júla 2004 v časti výroku o trovách exekúcie.

Sťažovateľ na základe poverenia okresného súdu zo 14. apríla 1997 vykonával

exekúciu na návrh oprávneného POLYMAT, a. s., B. B. (ďalej len „oprávnený“), proti

povinnému E. H. SPORO (ďalej len „povinný“), o vymoženie 1 877 Sk s príslušenstvom.

Exekúciu viedol pod sp. zn. EX 272/97.

Na základe návrhu oprávneného 7. septembra 2000 sťažovateľ podal na okresnom

súde návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.

Dňa 30. júla 2004 okresný súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil a zároveň

sťažovateľovi nepriznal náhradu trov exekúcie a proti výroku o náhrade trov exekúcie

nepripustil odvolanie. Týmto uznesením podľa sťažovateľa okresný súd „porušil zásady

občianskeho súdneho konania. Súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,

uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, dbajú pritom na to, aby

nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických

osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb (, 2, 3 )“. Podľa

sťažovateľa okresný súd nepostupoval v zmysle uvedených ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku, z čoho sťažovateľ vyvodil porušenie jeho základného práva podľa čl. 46

ods. 3 .

Sťažovateľ poukazuje na to, že „príslušný súd nepochopil postavenie exekútora

v občianskom súdnom konaní najmä tak, ako je jeho úloha definovaná v § 2 Exekučného

poriadku. (...) Z hľadiska zákona, pri výkone rozhodnutia niet žiadneho rozdielu medzi

súdom ako štátnym orgánom a exekútorom. (...)“ Poukazuje na to, že všetky úkony, ktoré

vo veci vykonal „sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (vyhl. č.

) Tieto úkony nemôže znášať súdny exekútor ako súkromná osoba. Svoju

činnosť vykonáva v tomto prípade nie z vlastnej iniciatívy, ale stále len na návrh

oprávneného a na základe príslušného poverenia súdu“.

V spojitosti s uvedeným sťažovateľ argumentuje novelizovaným znením ustanovenia

Exekučného poriadku (), ktorá otázku znášania trov

exekučného konania vyriešila lex specialis.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol tak, že: „1. došlo k porušeniu čl. 46

ods. 3 , 2. zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici a vrátil ho

na ďalšie konanie.“

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený rozhodovať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania.

Z predloženého rovnopisu napadnutého uznesenia okresného súdu bolo zistené,

že podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku uznesením sp. zn. , Ex

272/97 z 30. júla 2004 exekúciu zastavil, pretože tak navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,

a súčasne nepriznal sťažovateľovi náhradu trov konania. V poučení súd uviedol, že proti

uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Sťažovateľ tvrdí, že bolo porušené jeho základné právo podľa ,

pretože okresný súd nechránil a negarantoval toto základné právo sťažovateľa podľa

zákonného predpisu pri uplatňovaní jeho práva na priznanie náhrady trov exekúcie v rámci

núteného výkonu rozhodnutia - exekúcie (nezákonné rozhodnutie z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci s vylúčením práva riadneho opravného prostriedku).

Podľa čl. 46 ods. 3 každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym

úradným postupom. Podľa domáhať sa práva uvedeného aj v

ods. 3 možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

Okresný súd zastavením exekúcie napadnutým uznesením, v ktorom rozhodol aj

o tom, že nepriznal sťažovateľovi náhradu trov zastavenej exekúcie od oprávneného,

vykonal svoju právomoc všeobecne vyplývajúcu z a osobitne

z Exekučného poriadku.

Výkonom tejto právomoci však okresný súd ako exekučný súd nemohol v žiadnom

prípade zasiahnuť do základného práva podľa . Napadnuté uznesenie

nemá žiadnu vecnú súvislosť, teda je nezlučiteľná ratione materiae s týmto základným

právom a ani nevytvára žiadnu prekážku pre uplatnenie tohto základného práva za splnenia

predpokladov ustanovených o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Na základe uvedených záverov ústavný súd odmietol sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú už po jej predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. apríla 2005