Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 59/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí v senátu 7. apríla 2005

predbežne prerokoval sťažnosť Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s., Partizánska

cesta 5, Banská Bystrica, zastúpenej advokátom JUDr. J. L., B. B., ktorou namietala

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -31, EX 128/2002

z 8. júna 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s., Banská Bystrica,

Partizánska cesta 5, o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. augusta

2004 doručená sťažnosť Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s., Partizánska

cesta 5, Banská Bystrica (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“)

č. k. -31, EX 128/2002 z 28. júna 2004.

Sťažovateľka porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu vidí v tom, že

okresný súd zastavil súdnu exekúciu vedenú pred súdnym exekútorom Bc. T. B. pod sp. zn.

EX 128/2002 v celom rozsahu napriek tomu, že exekučný príkaz (príkaz na vykonanie

exekúcie) bol vydaný na exekúciu prikázaním inej peňažnej pohľadávky (pohľadávka

povinného voči zdravotnej poisťovni na náhradu nákladov spojených s poskytnutím a

zabezpečením zdravotnej starostlivosti), ktorá nepatrí k veciam a pohľadávkam vylúčeným

zo súdnej exekúcie

o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej

zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych

zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

ktorý ustanovuje:

(1) Z exekúcií a výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov je vylúčené splatné

poistné a poistné, ktoré sa stane splatným až v budúcnosti, poplatok z omeškania, poplatok

za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pokuty s výnimkou pohľadávok na poistnom podľa

§ 59.

(2) Z exekúcií a výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov sú vylúčené aj

a) finančné prostriedky zdravotných poisťovní podľa § 50 až 52, ktoré sú určené na

úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, na úhradu platieb za služby súvisiace

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a na úhradu služieb súvisiacich so zabezpečovaním

zdravotnej starostlivosti o poistencov,

b) finančné prostriedky na účtoch zdravotníckych zariadení, ktoré sú určené na

poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej

starostlivosti a služieb súvisiacich so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti,

c) majetok zdravotných poisťovní, ak je obstaraný z prostriedkov poistného,

z poplatku z omeškania, z pokút a z poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti,

d) majetok zdravotníckych zariadení, ak je obstaraný z prostriedkov poistného,

a majetok určený na poskytovanie zdravotnej starostlivosti,

e) lieky a zdravotnícke pomôcky.

(3) Exekúciu alebo výkon rozhodnutia, ktoré sa začali podľa osobitných predpisov,

súd zastaví, ak exekúcia alebo výkon rozhodnutia postihujú majetok podľa odseku 2.

Podľa názoru sťažovateľky postihnutie inej peňažnej pohľadávky povinného než

takej, ktorá je uvedená v citovanom , mala viesť

okresný súd k zastaveniu exekúcie len sčasti, tak ako mu to ukladá § 57 ods. 3 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Okresný súd však podľa názoru sťažovateľky

zastavil exekúciu v celom rozsahu.

II.

Z rovnopisu uznesenia okresného súdu č. k. -31, EX 128/2002 z 28. júna

2004 ústavný súd zistil, že výrok tohto uznesenia znie:

„Súd exekúciu vedenú pred súdnym exekútorom Bc. T. B. so sídlom Exekútorského

úradu v B. B., vedenú pod jeho č. k. EX 128/2002 zastavuje“.

V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol:

„(...) Dňa 23. 6. 2004 podal povinný na tunajší súd návrh na povolenie odkladu

exekúcie a následné jej zastavenie, kde ako dôvod poukázal na novelu

Zb. zákonov o zdravotnom poistení.

Dňom 15. júna 2004 nadobudol účinnosť Zbierky zákonov, ktorý

mení a dopĺňa o zdravotnom poistení, konkrétne paragrafové znenie

54a v odstavci 2 pod písmenami a až e.

Podľa odstavca 3 § 54a exekúciu alebo výkon rozhodnutia, ktoré sa začali podľa

osobitných predpisov, súd zastaví, ak exekúcia alebo výkon rozhodnutia postihujú majetok

podľa odstavca 2.

Osobitným predpisom v danom prípade je aj exekučný poriadok (

zbierky). Podľa týchto osobitných predpisov je teda z exekúcie a výkonu rozhodnutia

vylúčené:

- finančné prostriedky zdravotných poisťovní podľa § 50 až 52, ktoré sú určené na

úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, na úhradu platieb za služby súvisiace

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a na úhradu služieb súvisiacich

so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti o poistencov,

- finančné prostriedky na účtoch zdravotných zariadení (), ktoré sú

určené na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich so zabezpečovaním zdravotnej

starostlivosti,

- majetok zdravotných poisťovní ak je obstaraný z prostriedkov poistného, z poplatku

z omeškania, z pokút a z poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti,

- majetok zdravotných zariadení, ak je obstaraný z prostriedkov poistného, a majetok

určený na poskytovanie zdravotnej starostlivosti

- lieky a zdravotnícke pomôcky ()

Ako je vyššie konštatované, povinný podal návrh na odklad exekúcie a jej následné

zastavenie, ale v danom prípade súd toto jeho písomné podanie považoval za podnet

pretože je toho názoru, že ak sú splnené podmienky §-u 54a ods. 2, dochádza podľa ods. 3

k zastaveniu exekúcie alebo výkonu rozhodnutia priamo zo zákona a teda netreba podľa

názoru súdu podať návrh na zastavenie exekúcie.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd preto považoval za potrebné

rozhodnúť v zmysle § 58 ods. 1 a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku.

Zároveň súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal od oprávneného

nakoľko podľa názoru súdu oprávnený procesne nezavinil že by malo dôjsť k zastaveniu

exekúcie, nakoľko k jej samotnému zastaveniu došlo zo zákona teda legislatívnou úpravou,

ktorú oprávnený nemohol a ani nemôže ovplyvniť.“

Z predložených listín ústavný súd zistil aj to, že v exekučnej veci

sp. zn. EX 128/2002 boli vydané upovedomenie o začatí exekúcie, upovedomenie o spôsobe

vykonania exekúcie, ako aj exekučný príkaz.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu

bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na

ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne

neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní

odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje najprv za potrebné

uviesť, že nie je zásadne oprávnený ani povinný preskúmavať a posudzovať skutkové

zistenia a právne názory všeobecných súdov, ktoré pri výklade a uplatňovaní obyčajných

zákonov vytvorili skutkový a právny základ ich rozhodnutí.

Ústavnou kompetenciou ústavného súdu je v prípadoch napadnutia rozhodnutí

(opatrení alebo iných zásahov) všeobecných súdov, proti ktorým nie je prípustný opravný

prostriedok, kontrola zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie právnych noriem

a postupu, ktorý im predchádzal, s , prípadne s medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Preskúmanie rozhodnutia všeobecného súdu

v konaní pred ústavným súdom má opodstatnenie len v prípade, ak v konaní, ktoré mu

predchádzalo alebo napadnutým rozhodnutím (opatrením alebo iným zásahom), došlo

k porušeniu základného práva alebo základnej slobody.

Skutkový stav a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany

ústavného súdu vtedy, ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné

a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (napríklad

). Ak nie sú splnené tieto predpoklady na preskúmanie rozhodnutí všeobecných

súdov, ústavný súd nemôže dospieť k záveru o vecnej spojitosti medzi základnými právami

alebo slobodami, ktorých porušenie sa namieta, a napádaným rozhodnutím všeobecných

súdov. V takom prípade ústavný súd považuje sťažnosti za zjavne neopodstatnené podľa

. Zjavná neopodstatnenosť teda znamená, že už pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd nezistí žiadnu reálnu možnosť porušenia

základného práva alebo základnej slobody napadnutým rozhodnutím, opatrením alebo iným

zásahom, prípadne postupmi, ktoré im predchádzali v konaní pred orgánmi verejnej moci,

osobitne v konaní pred všeobecnými súdmi ().

Ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn. dospel k záveru: „Nútený

výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je

súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky. Všeobecné súdy musia dbať na to, aby zabezpečili taký prístup k súdnej ochrane

v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný. Zastavenie súdnej exekúcie všeobecným

súdom bez preukázania takýchto okolností spôsobuje porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa “.

IV.

Výrok každého rozhodnutia všeobecného súdu konajúceho v civilnom procese

vrátane núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí vyjadruje záväzný a zásadne

nezmeniteľný názor súdu na predmet jeho rozhodovania. Výrok súdneho rozhodnutia však

nemožno vnímať oddelene od odôvodnenia súdneho rozhodnutia, a to najmä v prípadoch,

v ktorých je s určitosťou preukázané, z akých skutkových a právnych dôvodov bol prijatý

výrok rozhodnutia, pričom tieto skutkové a právne dôvody sú jedinými dôvodmi na

vynesenie výroku (obdobne napr. , ).

Z výroku napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd zastavil exekúciu vedenú

pod sp. zn. EX 128/2002, avšak z dôvodov tohto uznesenia je zjavné, že k zastaveniu došlo

len v rozsahu

Okresný súd vychádzajúc z doslovného textu výroku napadnutého uznesenia

v konfrontácii s obsahom dôvodov tohto rozhodnutia zastavil exekúciu len na majetok

povinného uvedený v citovanom Účinky tohto

uznesenia preto nie je možné vzťahovať na iný majetok povinného než ten, ktorý bol týmto

ustanovením výslovne vylúčený z núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Opačný

záver nemá oporu v odôvodnení napadnutého uznesenia. Tento postup okresného súdu je

v súlade s , pretože k dátumu vynesenia napadnutého uznesenia bolo

ustanovenie platnou súčasťou slovenského právneho

poriadku, a preto bolo povinnosťou okresného súdu v rozsahu a spôsobom vyplývajúcim

z označeného ustanovenia rozhodnúť.

Takýmto rozhodnutím však nie je možné porušiť základné právo na súdnu ochranu

podľa . Nemôže existovať žiadna príčinná súvislosť medzi týmto

základným právom a tým, že okresný súd použil pri rozhodovaní platné ustanovenie

osobitného zákona upravujúceho vylúčenie majetku z núteného výkonu súdnych a iných

rozhodnutí, ak pri tomto použití nedošlo k popretiu zmyslu a účelu použitej právnej normy.

K takému použitiu právnej normy podľa názoru ústavného súdu ani nemohlo dôjsť, pretože

okresný súd svoju argumentáciu obmedzil len na citovanie § 54a ods. 2 zákona

č. bez toho, aby výkladom menil, dopĺňal, rozširoval alebo zužoval jeho

znenie.

Z toho vyplýva, že sťažnosť proti napadnutému uzneseniu okresného súdu je zjavne

neopodstatnená ( ). Obsah tohto uznesenia nebráni tomu,

aby sa uplatnilo a realizovalo základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu v súdnej

exekúcii podľa vo vzťahu k majetku, ktorý nie je zahrnutý do

ods. 2 Potvrdzuje to aj vydanie upovedomenia o začatí exekúcie,

ktorého účinky sa vzťahujú na celý majetok povinného, nielen na taký majetok, ktorý podľa

Exekučného poriadku alebo osobitných predpisov je vylúčený zo súdnej exekúcie.

V tejto spojitosti ústavný súd pripomína, že ak by sťažnosť nebola zjavne

neopodstatnená, potom by bolo potrebné je odmietnuť pre neprípustnosť vyplývajúcu z § 53

ods. 1 , podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľka

nevyčerpala opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu

jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľka

oprávnená podľa osobitných predpisov ( ). Takýmto

iným právnym prostriedkom je možnosť opakovaného návrhu na vykonanie exekúcie alebo

návrhu na výkon rozhodnutia podľa VI. časti vo vzťahu

k majetku povinného, ktorý nie je podľa Exekučného poriadku alebo osobitných predpisov

vylúčený zo súdnej exekúcie. K tomu treba dodať, že napadnuté uznesenie práve kvôli

obsahu jeho odôvodnenia nevytvára prekážku veci rozsúdenej a nebráni takému novému

návrhu na nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí, ak budú splnené zákonné predpoklady

na prípustnosť a dôvodnosť takého návrhu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú

s poukazom aj na neprípustnosť takejto sťažnosti so zreteľom na osobitnosti súdnej

exekúcie ako subsystému núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. apríla 2005