Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 98/05
PDF · 124.4 KB
No categories available
II. ÚS 98/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2005
predbežne prerokoval sťažnosť R. U., toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby
Žilina, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca a jeho uznesením č. k. Tp 31/04-4
zo 17. mája 2004, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť R. U. o d m i e t a z dôvodu, že bola podaná oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2005
doručená sťažnosť R. U., toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Žilina (ďalej
len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 2
a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca
(ďalej len „okresný súd“) a jeho uznesením č. k. Tp 31/04-4 zo 17. mája 2004, ktorým bola
zamietnutá jeho žiadosť o prepustenie z väzby.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 18. marca 2004 okresnému súdu žiadosť
o prepustenie z väzby. Okresný súd rozhodol o tejto žiadosti uznesením č. k. Tp 31/04-4
zo 17. mája 2004. Sťažovateľ namieta neprimeranú dĺžku, v ktorej okresný súd o jeho
žiadosti rozhodoval, a poukazuje tiež na to, že uznesenie mu bolo doručené až po uplynutí
viac ako jedného mesiaca od rozhodnutia. Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ
sťažnosť, o ktorej rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.
1 Tpo 150/04 z 20. júla 2004 tak, že ju zamietol. Uznesenie odvolacieho súdu bolo
sťažovateľovi doručené 12. augusta 2004.
Sťažovateľ viacerými sťažnosťami na prieťahy v konaní adresovanými okresnému
súdu, krajskému súdu, ako aj Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky namietal
neprimeranú dĺžku konania v jeho väzobnej veci. Z priložených odpovedí podpredsedu
okresného súdu a podpredsedu krajského súdu vyplýva, že orgány štátnej správy súdov
vyhodnotili sťažnosti sťažovateľa ako neopodstatnené.
Sťažovateľ „považuje dĺžku rozhodovania o jeho žiadosti o prepustenie z väzby
Okresným súdom v Čadci za neústavnú a nezákonnú“ a z toho vyvodzuje, že postupom
a napadnutým uznesením okresného súdu boli porušené jeho základné práva podľa čl. 17
ods. 2 a 5 ústavy, argumentujúc predovšetkým § 72 ods. 2 Trestného poriadku, podľa
ktorého musí súd vo väzobných veciach „neodkladne rozhodnúť“.
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti vydal tento nález:
«1. Právo sťažovateľa R. U. uvedené v čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy bolo porušené
neprimeranou dĺžkou rozhodovania o jeho žiadosti o prepustenie z väzby Okresným súdom
v Čadci, uznesením číslo Tp 31/04 – 4 zo dňa 17. 5. 2004.
2. Sťažovateľovi sa priznáva v zmysle čl. 127 ods. 3 ústavy primerané finančné
zadosťučinenie v spojení s § 56 ods. 4 a § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ako náhrada
nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch vo výške 100 000, - Sk, slovom stotisíc
slovenských korún, ktorú sťažovateľ nepochybne utrpel v pocite nespravodlivosti a právnej
neistoty z dôvodu zdĺhavého konania o jeho žiadosti o prepustenie z väzby.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Okresnému súdu v Čadci vyplatiť
požadované finančné zadosťučinenie ako nemajetkovú ujmu sťažovateľovi R. U. do dvoch
mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky.
4. Okresný súd v Čadci je povinný uhradiť trovy konania na účet obhajcu v zmysle
„žiadosti“ ustanoveného ústavným súdom Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.»
Osobitnou žiadosťou priloženou k sťažnosti sťažovateľ požiadal o ustanovenie
právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.
II.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Zo sťažnosti vyplýva, že okresný súd o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby
rozhodol uznesením zo 17. mája 2004, pričom odvolací súd sťažnosť sťažovateľa proti
tomuto uzneseniu zamietol uznesením z 20. júla 2004. Podľa § 140 ods. 1 písm. cc)
Trestného poriadku je uznesenie súdu právoplatné dňom, keď bola podaná sťažnosť
zamietnutá. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená
po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, a preto ju ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní uznesením odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
z dôvodu, že bola podaná oneskorene.
Nad rámec tohto odôvodnenia považoval ústavný súd za potrebné uviesť, že
podávanie sťažností na prieťahy v súdnom konaní orgánom štátnej správy súdov nemá
vplyv na plynutie lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. apríla 2005