Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 102/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2005

predbežne prerokoval sťažnosť KRÁLOVOPOLSKÁ, a. s., so sídlom Křížikova 68, Brno,

Česká republika, zastúpenej advokátom JUDr. A. O., so sídlom B., Česká republika, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s Slovenskej

republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 10.

novembra 2004 a rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -79 z 11. apríla

2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť KRÁLOVOPOLSKÁ, a. s., o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. marca 2005

doručená sťažnosť KRÁLOVOPOLSKÁ, a. s., so sídlom Křížikova 68, Brno, Česká

republika (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpenej advokátom JUDr. A. O., so sídlom B., Česká

republika, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „Dohovor“) v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 10. novembra 2004 a rozsudkom

Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. -79 z 11. apríla 2003.

Zo sťažnosti vyplýva, že žalobca Královopolská strojírna Brno, a. s., sa žalobou z

29. apríla 2002 domáhal zaplatenia 1 468 700 Kč s príslušenstvom proti žalovaným I. SK

RIA, a. s., a II. KRÁLOVOPOLSKÁ RIA, a. s., organizačná zložka podniku. O žalobe

rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. -79 z 11. apríla 2003 tak, že žalovaného

v II. rade, za ktorého označil Královopolská, a. s., Krížikova 68, Brno, zaviazal zaplatiť

1 068 308,60 Kč s 0,05 % úrokom z omeškania za každý deň omeškania a súdne trovy

98 949,20 Sk; voči žalovanému v I. rade žalobu zamietol a vo zvyšnej časti konanie

zastavil.

Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom namietal, že

nebol a nie je účastníkom konania vedeného pred krajským súdom pod sp. zn. ,

čo potvrdzuje aj žaloba, v ktorej je ako žalovaný v II. rade označená KRÁLOVOPLSKÁ

RIA, a. s., organizačná zložka podniku, ktorá je organizačnou zložkou podniku

KRÁLOVOPOLSKÁ RIA, a. s., a nie sťažovateľa. Sťažovateľ toto svoje tvrdenie opiera

o zápis v obchodnom registri Okresného súdu v Trnave, oddiele Po, vložke 34 T, ako aj

uznesenie krajského súdu č. k. -139 z 31. júla 2003, v ktorom je výslovne

riešená otázka nesprávnosti zápisu týkajúca sa organizačnej zložky podniku

KRÁLOVOPOLSKÁ RIA, a. s. Na tomto základe sťažovateľ v odvolaní namietal, že súd

prvého stupňa rozhodol na nesprávnom skutkovom základe, pričom sťažovateľovi bola

nesprávnym postupom krajského súdu odňatá možnosť namietať nedostatok svojej pasívnej

legitimácie, keďže v žalobe bol ako žalovaný v II. rade označený iný subjekt, pričom

krajský súd nevydal uznesenie o zámene či pristúpení ďalšieho účastníka.

Dňa 14. januára 2005 bol sťažovateľovi doručený rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.

z 10. novembra 2004, ktorým najvyšší súd potvrdil rozsudok krajského súdu,

pričom v odôvodnení okrem iného uviedol, že „... Ak sú určité nepresnosti v označení

účastníka, tie zavinil účastník. Nejde o iného účastníka, kde by k zmene mohlo dôjsť len

v dôsledku zámeny účastníkov pripustenej súdom, ale nanajvýš o nepresné označenie, čo

možno napraviť v právoplatnom rozhodnutí ( ), ak k tomu došlo“.

Sťažovateľ poukazuje vo svojej sťažnosti na skutočnosť, že je na základe fúzie

právnym nástupcom pôvodného žalobcu Královopolská strojírna Brno, a. s., a ak by

akceptoval argumenty odvolacieho súdu, bol by sám sebe veriteľom i dlžníkom. Skutočnosť

je však podľa tvrdenia sťažovateľa iná. „Pôvodným predávajúcim bola obchodná

spoločnosť Královopolská strojírna Brno, a. s. (ktorá zanikla k 30. 9. 2003 z dôvodu

zlúčenia so sťažovateľom) a kupujúcim bol KRÁLOVOPOLSKÁ, a. s., organizačná zložka.

V obchodnom registri Okresného súdu v Trnave je v oddiele Po vložke 34 T zapísaná

organizačná zložka pôvodného zriaďovateľa KRÁLOPOPOLSKÁ, a. s., ktorá je podľa

aktuálneho zápisu v obchodnom registri od 26. 5. 1998 organizačnou zložkou inej

právnickej osoby než KRÁLOVOPOLSKÁ, a. s., a síce obchodnej spoločnosti

KRÁLOVOPOPOLSKÁ RIA, akciová spoločnosť.“.

Podľa názoru sťažovateľa krajský súd a najvyšší súd označenými rozsudkami

porušili , a , a preto navrhuje, aby ústavný

súd vo veci jeho sťažnosti vydal nález, „ktorým vysloví, že napadnutými rozsudkami boli

porušené citované základné práva sťažovateľa a preto že sa rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č. k. zo dňa 10. 11. 2004 a rozsudok Krajského súdu

v Trnave č. k. -79 zo dňa 31. 8. 2004 zrušujú.“.

Sťažovateľ v sťažnosti tiež žiada, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť rozsudku

krajského súdu č. k. -79 z 31. augusta 2004 potvrdeného napadnutým

rozsudkom najvyššieho súdu.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že smeruje jednak proti rozsudku krajského súdu č. k.

-79 z 31. augusta 2004, ako aj rozsudku najvyššieho súdu sp. zn.

z 10. novembra 2004.

Z citovaného vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o ochrane základných práv a slobôd je daná vtedy, „ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd“. O odvolaní proti rozsudku krajského súdu ako súdu prvého stupňa je

oprávnený rozhodnúť najvyšší súd, preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie označených základných práv sťažovateľa

rozsudkom krajského súdu č. k. -79 z 31. augusta 2004 odmietol pre nedostatok

svojej právomoci.

Časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie označených základných práv

rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. z 10. novembra 2004, ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní taktiež odmietol pre nedostatok právomoci podľa § 25 ods. 2

, pretože sťažovateľ mal k dispozícii účinný prostriedok ochrany

svojich základných práv v systéme všeobecných súdov, a to dovolanie podľa § 237 ods. 1

písm. f) , ktorý uvádza aj samotný sťažovateľ, keď vo svojej

sťažnosti tvrdí, že nesprávnym postupom krajského súdu mu bola odňatá možnosť namietať

vo veci nedostatok pasívnej legitimácie, keďže v žalobe bol ako žalovaný v II. rade

označený iný subjekt, pričom krajský súd nevydal uznesenie o zámene či pristúpení

ďalšieho účastníka. Sťažovateľ však podanie dovolania nevyužil, hoci, ho mal a mohol

využiť; táto skutočnosť vylučuje právomoc ústavného súdu, pretože táto je podľa čl. 127

subsidiárna vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa

žiadosťou o odloženie vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2005