Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 102/05
PDF · 144.61 KB
No categories available
II. ÚS 102/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2005
predbežne prerokoval sťažnosť KRÁLOVOPOLSKÁ, a. s., so sídlom Křížikova 68, Brno,
Česká republika, zastúpenej advokátom JUDr. A. O., so sídlom B., Česká republika, vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 275/03 z 10.
novembra 2004 a rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 19 Cb 53/02-79 z 11. apríla
2003, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť KRÁLOVOPOLSKÁ, a. s., o d m i e t a pre nedostatok právomoci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. marca 2005
doručená sťažnosť KRÁLOVOPOLSKÁ, a. s., so sídlom Křížikova 68, Brno, Česká
republika (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpenej advokátom JUDr. A. O., so sídlom B., Česká
republika, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „Dohovor“) v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Obo 275/03 z 10. novembra 2004 a rozsudkom
Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 19 Cb 53/02-79 z 11. apríla 2003.
Zo sťažnosti vyplýva, že žalobca Královopolská strojírna Brno, a. s., sa žalobou z
29. apríla 2002 domáhal zaplatenia 1 468 700 Kč s príslušenstvom proti žalovaným I. SK
RIA, a. s., a II. KRÁLOVOPOLSKÁ RIA, a. s., organizačná zložka podniku. O žalobe
rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 19 Cb 53/02-79 z 11. apríla 2003 tak, že žalovaného
v II. rade, za ktorého označil Královopolská, a. s., Krížikova 68, Brno, zaviazal zaplatiť
1 068 308,60 Kč s 0,05 % úrokom z omeškania za každý deň omeškania a súdne trovy
98 949,20 Sk; voči žalovanému v I. rade žalobu zamietol a vo zvyšnej časti konanie
zastavil.
Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom namietal, že
nebol a nie je účastníkom konania vedeného pred krajským súdom pod sp. zn. 19 Cb 53/02,
čo potvrdzuje aj žaloba, v ktorej je ako žalovaný v II. rade označená KRÁLOVOPLSKÁ
RIA, a. s., organizačná zložka podniku, ktorá je organizačnou zložkou podniku
KRÁLOVOPOLSKÁ RIA, a. s., a nie sťažovateľa. Sťažovateľ toto svoje tvrdenie opiera
o zápis v obchodnom registri Okresného súdu v Trnave, oddiele Po, vložke 34 T, ako aj
uznesenie krajského súdu č. k. 21 Cob 115/03-139 z 31. júla 2003, v ktorom je výslovne
riešená otázka nesprávnosti zápisu týkajúca sa organizačnej zložky podniku
KRÁLOVOPOLSKÁ RIA, a. s. Na tomto základe sťažovateľ v odvolaní namietal, že súd
prvého stupňa rozhodol na nesprávnom skutkovom základe, pričom sťažovateľovi bola
nesprávnym postupom krajského súdu odňatá možnosť namietať nedostatok svojej pasívnej
legitimácie, keďže v žalobe bol ako žalovaný v II. rade označený iný subjekt, pričom
krajský súd nevydal uznesenie o zámene či pristúpení ďalšieho účastníka.
Dňa 14. januára 2005 bol sťažovateľovi doručený rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.
2 Obo 275/03 z 10. novembra 2004, ktorým najvyšší súd potvrdil rozsudok krajského súdu,
pričom v odôvodnení okrem iného uviedol, že „... Ak sú určité nepresnosti v označení
účastníka, tie zavinil účastník. Nejde o iného účastníka, kde by k zmene mohlo dôjsť len
v dôsledku zámeny účastníkov pripustenej súdom, ale nanajvýš o nepresné označenie, čo
možno napraviť v právoplatnom rozhodnutí (§ 164 OSP), ak k tomu došlo“.
Sťažovateľ poukazuje vo svojej sťažnosti na skutočnosť, že je na základe fúzie
právnym nástupcom pôvodného žalobcu Královopolská strojírna Brno, a. s., a ak by
akceptoval argumenty odvolacieho súdu, bol by sám sebe veriteľom i dlžníkom. Skutočnosť
je však podľa tvrdenia sťažovateľa iná. „Pôvodným predávajúcim bola obchodná
spoločnosť Královopolská strojírna Brno, a. s. (ktorá zanikla k 30. 9. 2003 z dôvodu
zlúčenia so sťažovateľom) a kupujúcim bol KRÁLOVOPOLSKÁ, a. s., organizačná zložka.
V obchodnom registri Okresného súdu v Trnave je v oddiele Po vložke 34 T zapísaná
organizačná zložka pôvodného zriaďovateľa KRÁLOPOPOLSKÁ, a. s., ktorá je podľa
aktuálneho zápisu v obchodnom registri od 26. 5. 1998 organizačnou zložkou inej
právnickej osoby než KRÁLOVOPOLSKÁ, a. s., a síce obchodnej spoločnosti
KRÁLOVOPOPOLSKÁ RIA, akciová spoločnosť.“.
Podľa názoru sťažovateľa krajský súd a najvyšší súd označenými rozsudkami
porušili čl. 1 ods. 1, čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 ústavy, a preto navrhuje, aby ústavný
súd vo veci jeho sťažnosti vydal nález, „ktorým vysloví, že napadnutými rozsudkami boli
porušené citované základné práva sťažovateľa a preto že sa rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. k. 2 Obo 275/03 zo dňa 10. 11. 2004 a rozsudok Krajského súdu
v Trnave č. k. 19 Cb 53/02-79 zo dňa 31. 8. 2004 zrušujú.“.
Sťažovateľ v sťažnosti tiež žiada, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť rozsudku
krajského súdu č. k. 19 Cb 53/02-79 z 31. augusta 2004 potvrdeného napadnutým
rozsudkom najvyššieho súdu.
II.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že smeruje jednak proti rozsudku krajského súdu č. k.
19 Cb 53/02-79 z 31. augusta 2004, ako aj rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obo 275/03
z 10. novembra 2004.
Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať
o ochrane základných práv a slobôd je daná vtedy, „ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhoduje iný súd“. O odvolaní proti rozsudku krajského súdu ako súdu prvého stupňa je
oprávnený rozhodnúť najvyšší súd, preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť
sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie označených základných práv sťažovateľa
rozsudkom krajského súdu č. k. 19 Cb 53/02-79 z 31. augusta 2004 odmietol pre nedostatok
svojej právomoci.
Časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie označených základných práv
rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obo 275/03 z 10. novembra 2004, ústavný súd pri
predbežnom prerokovaní taktiež odmietol pre nedostatok právomoci podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde, pretože sťažovateľ mal k dispozícii účinný prostriedok ochrany
svojich základných práv v systéme všeobecných súdov, a to dovolanie podľa § 237 ods. 1
písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, ktorý uvádza aj samotný sťažovateľ, keď vo svojej
sťažnosti tvrdí, že nesprávnym postupom krajského súdu mu bola odňatá možnosť namietať
vo veci nedostatok pasívnej legitimácie, keďže v žalobe bol ako žalovaný v II. rade
označený iný subjekt, pričom krajský súd nevydal uznesenie o zámene či pristúpení
ďalšieho účastníka. Sťažovateľ však podanie dovolania nevyužil, hoci, ho mal a mohol
využiť; táto skutočnosť vylučuje právomoc ústavného súdu, pretože táto je podľa čl. 127
ústavy subsidiárna vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa
žiadosťou o odloženie vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. apríla 2005