Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 69/05
PDF · 114.98 KB
No categories available
I. ÚS 69/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2005
predbežne prerokoval sťažnosť Tatiany Cicerovej, bytom T., a Štefana Cicera, bytom T.,
zastúpených advokátkou JUDr. M. U., B., ktorou namietali porušenie čl. 2, čl. 12, čl. 13,
čl. 20 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky postupom Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky, ako aj postupom TEXICOM Bavlnárske závody, štátny podnik v likvidácii, T.,
a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Tatiany Cicerovej a Štefana Cicera o d m i e t a pre nedostatok právomoci
Ústavného súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Podaním zo 16. marca 2005 doručeným Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej
len „ústavný súd“) 8. apríla 2005, označeným ako „Ústavná sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy
SR“ Tatiana Cicerová, bytom T., a Štefan Cicer, bytom T. (ďalej len „sťažovatelia“),
zastúpení advokátkou JUDr. M. U., B., namietali porušenie čl. 2, čl. 12, čl. 13, čl. 20 a čl. 46
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ako aj postupom TEXICOM Bavlnárske
závody, štátny podnik v likvidácii, T. (ďalej len „štátny podnik“).
Sťažovatelia požadujú, aby ústavný súd vyslovil „šikanózne uplatňovanie práva“
voči nim zo strany ministerstva a štátneho podniku, ako aj porušenie „práva na pokojné
užívanie vlastníctva“ zo strany oboch inštitúcii. Požadujú tiež primerané finančné
zadosťučinenie od ministerstva vo výške 4 000 000 Sk.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia dohodou z 27. decembra 1991 nadobudli od
štátneho podniku nehnuteľný majetok v rámci reštitúcie. Neskôr sa štátny podnik v súdnom
konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín (ďalej len „okresný súd“) pod
sp. zn. 13 C 156/92 úspešne domohol vyslovenia čiastočnej neplatnosti reštitučnej dohody,
následkom čoho sťažovatelia časť reštituovaného majetku štátnemu podniku vrátili. V roku
1994 podal štátny podnik okresnému súdu ďalšiu žalobu o vyslovenie neplatnosti zvyšnej
časti reštitučnej zmluvy. Spor pretrvával až do roku 2000 a štátny podnik ho prehral.
Z rovnakých dôvodov ako v roku 1994 podal štátny podnik ďalšiu žalobu o určenie
vlastníckeho práva v novembri 2004 spojenú so žiadosťou o vydanie predbežného
opatrenia. Pre nedostatky podania, ktoré neboli ani dodatočne odstránené, bola táto žaloba
odmietnutá. Dňa 26. januára 2005 podal štátny podnik znova žalobu o určenie vlastníckeho
práva voči sťažovateľom, pričom toto konanie prebieha na okresnom súde pod
sp. zn. 13 C 18/2005 a nie je dosiaľ ukončené.
Sťažovatelia vnímajú postup štátneho podniku ako „šikanózny“. Ustavičné
podávanie nových žalôb za situácie, keď už pred viac ako 10 rokmi zmluvnou cestou
legitímne nadobudli vlastnícke právo, vnímajú ako šikanovanie a porušenie práva pokojne
užívať majetok. Sťažovatelia sú už v pokročilom veku, a preto takýto postup je pre nich
celkom neprijateľný. Podľa názoru sťažovateľov štátny podnik koná podľa pokynov
ministerstva, ktoré je preto za neúnosný stav takisto zodpovedné.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu proti porušeniu základných práv
a slobôd v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak o ochrane
týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Treba uviesť, že v danom prípade je jednoznačne v právomoci všeobecných súdov
poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľov. Ak sú sťažovatelia toho
názoru, že postup štátneho podniku, resp. ministerstva je vo vzťahu voči ním „šikanózny“,
resp. nezákonný, ochranu im musí poskytnúť všeobecný súd. Je v právomoci všeobecného
súdu neúplné podania štátneho podniku zákonným postupom odmietnuť, prípadne pri
podaniach, o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté, konanie zastaviť atď. Nie je však
možné štátnemu podniku zabrániť v tom, aby sa obrátil na súd.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. apríla 2005