Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 70/05
PDF · 175.18 KB
No categories available
I. ÚS 70/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 70/05-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2005
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. P., CSc., bytom N. Z., vo veci namietaného
porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 15 Cob 267/2002-79 z 5. marca 2003 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. M. P., CSc. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna
2003 doručená sťažnosť Ing. M. P., CSc., bytom N. Z. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým
namietal porušenie jeho základného práva na „spravodlivú súdnu ochranu“ podľa čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej aj
„krajský súd“) č. k. 15 Cob 267/2002-79 z 5. marca 2003 (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutie“).
1. 1. Zo sťažnosti a k nej priložených písomností vyplýva, že sťažovateľ podal
23. októbra 2002 odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len
„okresný súd“) č. k. 15 Cb 276/01-61 z 26. augusta 2002, ktorým okresný súd uložil
sťažovateľovi (žalovanému v konaní pred všeobecnými súdmi) povinnosť zaplatiť
žalobcovi 1 800 Sk s 18 % úrokom z omeškania od 31. marca 2000 do zaplatenia.
1. 2. Krajský súd o tomto odvolaní sťažovateľa viedol konanie pod sp. zn.
15 Cob 267/02. Dňa 5. marca 2003 sťažovateľ na pojednávaní pred krajským súdom doplnil
svoje odvolanie o dôvody týkajúce sa nesprávnosti výroku o výške úrokov z omeškania
a poukázal na to, že diskontná sadzba v rozhodnom období sa viackrát menila smerom
nadol. Dňa 17. apríla 2003 bol sťažovateľovi doručený rozsudok krajského súdu č. k.
15 Cob 267/2002-79 z 5. marca 2003, ktorým krajský súd napadnuté rozhodnutie okresného
súdu potvrdil. Podľa názoru sťažovateľa z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že krajský
súd dôkaz o výške diskontnej sadzby vyhlásenej Národnou bankou Slovenska ani sám, ani
prostredníctvom okresného súdu nevykonal.
Porušenie svojich práv vidí sťažovateľ v tom, že „Krajský súd v Nitre v záujme
zistenia skutkového stavu ohľadne výšky úrokov z omeškania
a) ani nezistil rozpor medzi výškou úrokov z omeškania priznaných rozsudkom
Okresného súdu Nové Zámky a jej skutočnou výškou na základe diskontnej sadzby
vyhlásenej Národnou bankou Slovenskej republiky a príslušného zákonného ustanovenia
(úroky z omeškania medzi účastníkmi dohodnuté neboli) bez návrhu na vykonanie dôkazu,
to zn. na základe vlastnej skúsenosti, ani
b) na podnet sťažovateľa na pojednávaní dňa 5. 3. 2003 nevykonal tento jediný dôkaz
v prospech sťažovateľa buď sám alebo prostredníctvom Okresného súdu Nové Zámky (na
základe zrušenia rozsudku a vrátenia veci na ďalšie prejednanie a rozhodnutie),
čím porušil právo sťažovateľa jednak na spravodlivú súdnu ochranu podľa
relevantnej časti čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (Každý sa môže domáhať svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde) a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (Každý
má právo, aby sa jeho vec prerokovala), jednak na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola prejednaná nezávislým a nestranným súdom.)“.
1. 3. Na základe uvedených podstatných skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný
súd vydal tento nález:
„1. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 15 Cob 267/2002–79 (15 Cb 276/01-79)
zo dňa 5. 3. 2003 bolo porušené právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
2. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 15 Cob 267/2002–79 (15 Cb 276/01-79)
zo dňa 5. 3. 2003 bolo porušené právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2
3. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 15 Cob 267/2002–79 (15 Cb 276/01-79)
zo dňa 5. 3. 2003 bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie
vo výške 50 000 Sk.“
2. Proti rozsudku krajského súdu č. k. 15 Cob 267/2002-79 z 5. marca 2003 podal
sťažovateľ 19. mája 2003 dovolanie, v ktorom namietal, že „súdy nedostatočne zistili
skutkový stav veci a nesprávne rozhodli. Poukazoval na to, že tak ako bol označený nemá
pasívnu legitimáciu v konaní, pokiaľ jeho označenie opravil súd, voči tomuto v označení
opraveného účastníka konanie ani nebolo začaté. Ďalej namietal, že žalobný návrh neznel
na zaplatenie 1 800 Sk a nie je ani pravdou, že úroky z omeškania sú v súlade s ust. § 369
ods. 1 a § 502 ods. 1 Obch. zák. (...).“
Vzhľadom na to, že o jeho dovolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“) do podania jeho ústavnej sťažnosti nerozhodol, sťažovateľ uviedol, že
predmetnú sťažnosť podáva v záujme zachovania dvojmesačnej lehoty pre prípad, že by
najvyšší súd dovolanie odmietol z dôvodu, že nie je prípustné, a zároveň navrhol, aby
ústavný súd vyčkal na rozhodnutie najvyššieho súdu a aby v závislosti od jeho výsledku
pokračoval v konaní o jeho sťažnosti.
3. Na výzvu ústavného súdu, aby sťažovateľ odstránil nedostatky svojho podania,
najmä aby k svojej ústavnej sťažnosti pripojil splnomocnenie na zastupovanie advokátom
pred ústavným súdom, sťažovateľ reagoval tak, že 5. augusta 2004 požiadal ústavný súd
o ustanovenie právneho zástupcu v tomto konaní pred ústavným súdom, pretože je toho
názoru, že: „u mňa ako účastníkovi konania pred ústavným súdom sú predpoklady, aby som
bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O. s. p.“
4. Najvyšší súd uznesením z 27. septembra 2004 sp. zn. Obdo 64/03 (ktoré bolo
ústavnému súdu doručené ako súčasť spisu okresného súdu sp. zn. 15 Cb 276/01 15. apríla
2005) dovolanie sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15 Cob 267/2002-
79 z 5. marca 2003 odmietol, pretože „dospel k záveru, že dovolanie nespĺňa náležitosti
uvedené v § 241 ods. 1 O. s. p.“, podľa ktorého „dovolateľ musí byť zastúpený advokátom
alebo komerčným právnikom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho
zamestnanec (člen), ktorý za neho koná“, Z odôvodnenia rozhodnutia najvyššieho súdu,
ktorým bolo dovolanie sťažovateľa odmietnuté ďalej vyplýva, že: „V danej veci dovolanie
podal a podpísal sám žalovaný Ing. M. P. CSc., súdom bol preto žalovaný vyzvaný, aby
v lehote do 15 dní od doručenia výzvy tento nedostatok odstránil a oznámil súdu, kto ho
bude v dovolacom konaní zastupovať. Žalovaný síce na výzvu súdu reagoval a podaním
z 13. 6. 2003 súdu oznámil, že na zastupovanie v dovolacom konaní poveruje jeho
zamestnankyňu Bc. É. P., právničku, avšak žiaden dôkaz o splnení výzvy súdu v dovolacom
konaní nepreukázal, keďže dovolanie podal sám a z poverenia nevyplýva, že Bc. É. P. má
vysokoškolské právnické vzdelanie a ani to, že poverenie na zastupovanie prijíma, čím vadu
podania neodstránil. Nie je povinnosťou súdu dovolateľa opätovne vyzývať na odstránenie
vád podania. Zákon pri podaní mimoriadneho opravného prostriedku vyžaduje účinnosť
kvalifikovanej osoby (právneho zástupcu), ktorý vie posúdiť, aké záležitosti má takéto
podanie mať. Dovolací súd preto konštatoval, že dovolateľ v zákonnej lehote kvalifikované
dovolanie nepodal a keďže pre tento nedostatok nemožno v konaní pokračovať, dovolací
súd podľa § 43 ods. 2 O. s. p. dovolanie odmietol.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo (...) prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý
rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. (...)
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv sťažovateľa
zaručených v čl. 46 ods. 1 a v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom
Krajského súdu v Nitre č. k. 15 Cob 267/2002-79 z 5. marca 2003.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ak zákon podmieňuje prípustnosť sťažnosti vyčerpaním opravných prostriedkov
alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi na ochranu jeho
práva, tak o to viac je podmienkou prípustnosti sťažnosti uplatňovanie práva, ktorého
porušenie sťažovateľ namieta, riadnym zákonom predpísaným spôsobom (III. ÚS 1/04).
Podľa § 236 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) možno
dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 237 písm. f) OSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak (...) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom (...).
V danom prípade sťažovateľ podľa § 236 ods. 1 OSP mal v úmysle vyčerpať účinný
a jemu dostupný právny prostriedok nápravy, pretože proti napadnutému rozhodnutiu sa
dovolaním obrátil na najvyšší súd. Ústavný súd poznamenáva, že námietky uvedené
v dovolaní sťažovateľa (pozri 2. bod I. časti tohto uznesenia) z hľadiska označených
článkov ústavy a dohovoru sa svojou povahou týkajú dovolacieho dôvodu uvedeného
v § 237 písm. f) OSP, ktorý možno uplatniť voči každému rozhodnutiu odvolacieho súdu.
S ohľadom na judikatúru najvyššieho súdu nie je možné ospravedlniť nevyužitie tohto
opravného prostriedku (napr. 4 Cdo 11/98).
Sťažovateľ však v rámci dovolacieho konania neuplatňoval svoje právo zákonom
predpísaným spôsobom, pretože jeho dovolanie nespĺňalo náležitosti uvedené v § 241 ods. 1
OSP. Uplatňovanie jeho práva v okolnostiach prípadu predpokladalo ustanovenie právneho
zástupcu (advokáta alebo komerčného právnika) pre sťažovateľa v dovolacom konaní.
Sťažovateľ si však právne relevantným spôsobom právneho zástupcu v dovolacom konaní
neustanovil, a preto najvyšší súd rozhodol, že „dovolateľ v zákonnej lehote kvalifikované
dovolanie nepodal a keďže pre tento nedostatok nemožno v konaní pokračovať, dovolací
súd podľa § 43 ods. 2 O. s. p. dovolanie odmietol.“
Ústavný súd konštatuje, že ak sťažovateľ proti rozsudku krajského súdu č. k.
15 Cob 267/2002-79 z 5. marca 2003 „kvalifikované dovolanie nepodal“, v danom prípade
nevyužil tie právne prostriedky, ktoré mu zákon poskytuje na ochranu jeho označených
základných práv.
Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľa nie je
prípustná pre nevyčerpanie dostupných a účinných právnych prostriedkov ochrany
základných práv a slobôd, a rozhodol o nej podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak,
ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. apríla 2005