Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 70/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2005

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. P., CSc., bytom N. Z., vo veci namietaného

porušenia základných práv zaručených v a v Slovenskej

republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -79 z 5. marca 2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. P., CSc. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna

2003 doručená sťažnosť Ing. M. P., CSc., bytom N. Z. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým

namietal porušenie jeho základného práva na „spravodlivú súdnu ochranu“ podľa čl. 46

ods. 1 a (ďalej len „“) a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej aj

„krajský súd“) č. k. -79 z 5. marca 2003 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie“).

1. 1. Zo sťažnosti a k nej priložených písomností vyplýva, že sťažovateľ podal

23. októbra 2002 odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -61 z 26. augusta 2002, ktorým okresný súd uložil

sťažovateľovi (žalovanému v konaní pred všeobecnými súdmi) povinnosť zaplatiť

žalobcovi 1 800 Sk s 18 % úrokom z omeškania od 31. marca 2000 do zaplatenia.

1. 2. Krajský súd o tomto odvolaní sťažovateľa viedol konanie pod sp. zn.

. Dňa 5. marca 2003 sťažovateľ na pojednávaní pred krajským súdom doplnil

svoje odvolanie o dôvody týkajúce sa nesprávnosti výroku o výške úrokov z omeškania

a poukázal na to, že diskontná sadzba v rozhodnom období sa viackrát menila smerom

nadol. Dňa 17. apríla 2003 bol sťažovateľovi doručený rozsudok krajského súdu č. k.

-79 z 5. marca 2003, ktorým krajský súd napadnuté rozhodnutie okresného

súdu potvrdil. Podľa názoru sťažovateľa z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že krajský

súd dôkaz o výške diskontnej sadzby vyhlásenej Národnou bankou Slovenska ani sám, ani

prostredníctvom okresného súdu nevykonal.

Porušenie svojich práv vidí sťažovateľ v tom, že „Krajský súd v Nitre v záujme

zistenia skutkového stavu ohľadne výšky úrokov z omeškania

a) ani nezistil rozpor medzi výškou úrokov z omeškania priznaných rozsudkom

Okresného súdu Nové Zámky a jej skutočnou výškou na základe diskontnej sadzby

vyhlásenej Národnou bankou Slovenskej republiky a príslušného zákonného ustanovenia

(úroky z omeškania medzi účastníkmi dohodnuté neboli) bez návrhu na vykonanie dôkazu,

to zn. na základe vlastnej skúsenosti, ani

b) na podnet sťažovateľa na pojednávaní dňa 5. 3. 2003 nevykonal tento jediný dôkaz

v prospech sťažovateľa buď sám alebo prostredníctvom Okresného súdu Nové Zámky (na

základe zrušenia rozsudku a vrátenia veci na ďalšie prejednanie a rozhodnutie),

čím porušil právo sťažovateľa jednak na spravodlivú súdnu ochranu podľa

relevantnej časti (Každý sa môže domáhať svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde) a (Každý

má právo, aby sa jeho vec prerokovala), jednak na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Každý má právo na to, aby

jeho záležitosť bola prejednaná nezávislým a nestranným súdom.)“.

1. 3. Na základe uvedených podstatných skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný

súd vydal tento nález:

„1. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. –79 (-79)

zo dňa 5. 3. 2003 bolo porušené právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

.

2. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. –79 (-79)

zo dňa 5. 3. 2003 bolo porušené právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2

.

3. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. –79 (-79)

zo dňa 5. 3. 2003 bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

vo výške 50 000 Sk.“

2. Proti rozsudku krajského súdu č. k. -79 z 5. marca 2003 podal

sťažovateľ 19. mája 2003 dovolanie, v ktorom namietal, že „súdy nedostatočne zistili

skutkový stav veci a nesprávne rozhodli. Poukazoval na to, že tak ako bol označený nemá

pasívnu legitimáciu v konaní, pokiaľ jeho označenie opravil súd, voči tomuto v označení

opraveného účastníka konanie ani nebolo začaté. Ďalej namietal, že žalobný návrh neznel

na zaplatenie 1 800 Sk a nie je ani pravdou, že úroky z omeškania sú v súlade s ust. § 369

ods. 1 a § 502 ods. 1 Obch. zák. (...).“

Vzhľadom na to, že o jeho dovolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) do podania jeho ústavnej sťažnosti nerozhodol, sťažovateľ uviedol, že

predmetnú sťažnosť podáva v záujme zachovania dvojmesačnej lehoty pre prípad, že by

najvyšší súd dovolanie odmietol z dôvodu, že nie je prípustné, a zároveň navrhol, aby

ústavný súd vyčkal na rozhodnutie najvyššieho súdu a aby v závislosti od jeho výsledku

pokračoval v konaní o jeho sťažnosti.

3. Na výzvu ústavného súdu, aby sťažovateľ odstránil nedostatky svojho podania,

najmä aby k svojej ústavnej sťažnosti pripojil splnomocnenie na zastupovanie advokátom

pred ústavným súdom, sťažovateľ reagoval tak, že 5. augusta 2004 požiadal ústavný súd

o ustanovenie právneho zástupcu v tomto konaní pred ústavným súdom, pretože je toho

názoru, že: „u mňa ako účastníkovi konania pred ústavným súdom sú predpoklady, aby som

bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov v zmysle “

4. Najvyšší súd uznesením z 27. septembra 2004 sp. zn. Obdo 64/03 (ktoré bolo

ústavnému súdu doručené ako súčasť spisu okresného súdu sp. zn. . apríla

2005) dovolanie sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k.

79 z 5. marca 2003 odmietol, pretože „dospel k záveru, že dovolanie nespĺňa náležitosti

uvedené v “, podľa ktorého „dovolateľ musí byť zastúpený advokátom

alebo komerčným právnikom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho

zamestnanec (člen), ktorý za neho koná“, Z odôvodnenia rozhodnutia najvyššieho súdu,

ktorým bolo dovolanie sťažovateľa odmietnuté ďalej vyplýva, že: „V danej veci dovolanie

podal a podpísal sám žalovaný Ing. M. P. CSc., súdom bol preto žalovaný vyzvaný, aby

v lehote do 15 dní od doručenia výzvy tento nedostatok odstránil a oznámil súdu, kto ho

bude v dovolacom konaní zastupovať. Žalovaný síce na výzvu súdu reagoval a podaním

z 13. 6. 2003 súdu oznámil, že na zastupovanie v dovolacom konaní poveruje jeho

zamestnankyňu Bc. É. P., právničku, avšak žiaden dôkaz o splnení výzvy súdu v dovolacom

konaní nepreukázal, keďže dovolanie podal sám a z poverenia nevyplýva, že Bc. É. P. má

vysokoškolské právnické vzdelanie a ani to, že poverenie na zastupovanie prijíma, čím vadu

podania neodstránil. Nie je povinnosťou súdu dovolateľa opätovne vyzývať na odstránenie

vád podania. Zákon pri podaní mimoriadneho opravného prostriedku vyžaduje účinnosť

kvalifikovanej osoby (právneho zástupcu), ktorý vie posúdiť, aké záležitosti má takéto

podanie mať. Dovolací súd preto konštatoval, že dovolateľ v zákonnej lehote kvalifikované

dovolanie nepodal a keďže pre tento nedostatok nemožno v konaní pokračovať, dovolací

súd podľa dovolanie odmietol.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo (...) prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý

rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. (...)

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv sťažovateľa

zaručených v a v a v dohovoru rozsudkom

Krajského súdu v Nitre č. k. -79 z 5. marca 2003.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ak zákon podmieňuje prípustnosť sťažnosti vyčerpaním opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi na ochranu jeho

práva, tak o to viac je podmienkou prípustnosti sťažnosti uplatňovanie práva, ktorého

porušenie sťažovateľ namieta, riadnym zákonom predpísaným spôsobom ().

Podľa (ďalej len „OSP“) možno

dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak (...) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom (...).

V danom prípade sťažovateľ podľa mal v úmysle vyčerpať účinný

a jemu dostupný právny prostriedok nápravy, pretože proti napadnutému rozhodnutiu sa

dovolaním obrátil na najvyšší súd. Ústavný súd poznamenáva, že námietky uvedené

v dovolaní sťažovateľa (pozri 2. bod I. časti tohto uznesenia) z hľadiska označených

článkov a dohovoru sa svojou povahou týkajú dovolacieho dôvodu uvedeného

v , ktorý možno uplatniť voči každému rozhodnutiu odvolacieho súdu.

S ohľadom na judikatúru najvyššieho súdu nie je možné ospravedlniť nevyužitie tohto

opravného prostriedku (napr. ).

Sťažovateľ však v rámci dovolacieho konania neuplatňoval svoje právo zákonom

predpísaným spôsobom, pretože jeho dovolanie nespĺňalo náležitosti uvedené v § 241 ods. 1

. Uplatňovanie jeho práva v okolnostiach prípadu predpokladalo ustanovenie právneho

zástupcu (advokáta alebo komerčného právnika) pre sťažovateľa v dovolacom konaní.

Sťažovateľ si však právne relevantným spôsobom právneho zástupcu v dovolacom konaní

neustanovil, a preto najvyšší súd rozhodol, že „dovolateľ v zákonnej lehote kvalifikované

dovolanie nepodal a keďže pre tento nedostatok nemožno v konaní pokračovať, dovolací

súd podľa dovolanie odmietol.“

Ústavný súd konštatuje, že ak sťažovateľ proti rozsudku krajského súdu č. k.

-79 z 5. marca 2003 „kvalifikované dovolanie nepodal“, v danom prípade

nevyužil tie právne prostriedky, ktoré mu zákon poskytuje na ochranu jeho označených

základných práv.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľa nie je

prípustná pre nevyčerpanie dostupných a účinných právnych prostriedkov ochrany

základných práv a slobôd, a rozhodol o nej podľa tak,

ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2005