Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 116/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. mája 2005

predbežne prerokoval sťažnosť J. B., bytom L., zastúpeného advokátom JUDr. I. B., L.,

ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. Z-2-29 Cb 7/92 a postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. apríla 2005

doručená sťažnosť J. B., bytom L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Z-2-29 Cb 7/92 a postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Okrem vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa sťažovateľ požadoval priznať mu primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk a úhradu trov konania.

Z príloh pripojených k sťažnosti ústavný súd zistil, že konanie pred krajským súdom

skončilo rozsudkom zo 14. marca 2003 a konanie pred najvyšším súdom skončilo

vyhlásením rozsudku 9. marca 2005. Konanie v spore sťažovateľa právoplatne skončilo

doručením rozsudku najvyššieho súdu 15. apríla 2005.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo

sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné prieťahy v konaní

pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení

alebo inom zásahu dozvedieť. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2

).

Iným zásahom sú aj tvrdené zbytočné prieťahy v postupe krajského súdu. Tie však

skončili vynesením rozsudku 14. marca 2003, ktorý bol v napadnutej časti potvrdený

najvyšším súdom ako odvolacím súdom, takže sa vec krajskému súdu po vynesení tohto

rozsudku už nevrátila na ďalšie konanie. Preto je sťažnosť proti krajskému súdu podaná

oneskorene a z toho dôvodu bola ústavným súdom odmietnutá (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Ústavný súd podľa svojej stabilnej a prevažujúcej judikatúry považuje sťažnosť

v konaní, v ktorom sa namietajú zbytočné prieťahy v postupe všeobecného súdu, za zjavne

neopodstatnenú, ak sťažnosť bola ústavnému súdu doručená po právoplatnom skončení

veci. Právoplatnosťou konečných rozhodnutí všeobecných súdov bola podľa názoru

ústavného súdu odstránená právna neistota účastníka konania. Súčasne zaniklo aj konanie

(postup) všeobecného súdu, v ktorom dochádzalo k zbytočným prieťahom, ktoré by bolo

spôsobilým predmetom skúmania v konaní podľa .

Celé konanie v spore sťažovateľa právoplatne skončilo 15. apríla 2005 a sťažnosť

bola ústavnému súdu doručená 26. apríla 2005. V sťažnosti nie je uvedené, prečo sa

sťažovateľ, zastúpený advokátom, domnieva, že sťažnosť je podaná včas, resp. prečo je

podaná až po právoplatnom skončení sporu. Preto je jeho sťažnosť proti najvyššiemu súdu

zjavne neopodstatnená a musela byť odmietnutá už po jej predbežnom prerokovaní.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody

sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou

sa sťažovateľ domáhal jeho priznania, nezaoberal.