Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 114/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. mája 2005

predbežne prerokoval sťažnosť M. T. a D. T., obaja bytom T., zastúpených advokátkou

Mgr. V. H., L., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. T. a D. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla 2005

doručená sťažnosť M. T. a D. T., obaja bytom T. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených

advokátkou Mgr. V. H., L., ktorá bola označená ako „Sťažnosť na porušenie základných

práv a slobôd podľa článku 127 “. Z jej obsahu vyplynulo, že

sťažovatelia namietajú porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti k namietanému porušeniu

uviedli:

«... Toto právo sťažovateľov bolo porušené postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v konaní o prejednaní dovolania podaného sťažovateľmi ako navrhovateľmi proti

právoplatnému Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. zo dňa 27. 12.

2003, cestou Okresného súdu v Lučenci dňa 09. 05. 2003.

Konanie na Najvyššom súde SR o podanom dovolaní sa vedie pod spisovou značkou

.

Porušenie základného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov vidia

sťažovatelia v skutočnosti, že odo dňa podania dovolania - 09. 05. 2003 voči nim najvyšší

súd neurobil žiaden úkon a najmä, že vo veci do dnešného dňa nerozhodol a tak neposkytol

nimi tvrdenému právu ochranu.

Stav právnej neistoty sťažovateľov do dnešného dňa trvá. (...)

Sťažovatelia sa domáhali nápravy svojím podaním... zo dňa 06. 07. 2004,

označeným ako „Sťažnosť podľa “ adresovaným

predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Najvyšší súd ich sťažnosť „vybavil“ listom zo dňa 21. 10. 2004, ktorý bol

advokátskej kancelárii doručený dňa 25. 10. 2004, v ktorom im oznámil, že predpokladaný

termín prejednania a rozhodnutia označenej veci je apríl roku 2005.

Napriek oznámenému predpokladanému termínu do dňa vyhotovenia tejto sťažnosti

najvyšší súd so sťažovateľmi nekonal.»

Na základe uvedenej argumentácie sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd prijal ich

sťažnosť na ďalšie konanie a po jej prijatí vyslovil, že

«právo sťažovateľa uvedené v článku 48 ods. 2 prvá veta „Každý má právo, aby sa

jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.“ .. bolo postupom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky vo veci prejednávania dovolania pod č. konania

porušené.

Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 15 000,- Sk.

Ústavný súd prikazuje podľa písmeno a)

v platnom znení, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v primeranej lehote rozhodol.

Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania na odmene advokáta vo výške

5 302,- Sk, za dva úkony právnej služby podľa § 11 ods. 2 a režijný paušál podľa § 16

vyhlášky č. »

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc,

sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo

sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže

ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd

odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

V súvislosti s odmietnutím sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd

uvádza, že o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť podľa konštantnej judikatúry

ústavného súdu vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh možno preto považovať ten, pri ktorého

predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie

().

Podľa svojej ustálenej judikatúry ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu

na konanie bez zbytočných prieťahov len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase,

keď k porušeniu tohto práva došlo alebo jeho porušenie v tomto čase ešte trvalo

(, , , ).

Sťažovatelia v podaní doručenom ústavnému súdu 29. apríla 2005 uviedli, že

najvyšší súd v ich označenej veci od podania dovolania nerozhodol a že „stav právnej

neistoty sťažovateľov do dnešného dňa trvá“. Ústavný súd pritom zistil, že najvyšší súd

v namietanom konaní o dovolaní sťažovateľov vo veci sp. zn. rozhodol

rozsudkom z 31. marca 2005 (expedovaným 3. mája 2005) o zrušení rozsudku Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 20. februára 2003 sp. zn. a vec vrátil tomuto súdu na

ďalšie konanie. Tým odstránil aj stav právnej neistoty sťažovateľov vo vzťahu

k namietanému konaniu, o čom právna zástupkyňa sťažovateľov mohla a mala vedieť už

v čase podania sťažnosti ústavnému súdu. Tento termín presne zodpovedá tomu, čo uviedla

kancelária predsedu najvyššieho súdu v odpovedi na sťažnosť sťažovateľov z júla 2004.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľov podľa § 25

ods. 2 odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. mája 2005