Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 137/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. mája 2005

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Š. L., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Šaľa

z 1. decembra 2003 č. k. -23 a uznesením Krajského súdu v Nitre z 29. októbra

2004 č. k. -48, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Š. L., ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Okresného súdu Šaľa z 1. decembra 2003 č. k. -23 a uznesením Krajského súdu

v Nitre z 29. októbra 2004 č. k. -48, o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. januára

2005 doručená sťažnosť JUDr. Š. L., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Šaľa (ďalej len „okresný súd“) z 1. decembra

2003 č. k. -23 a uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“)

z 29. októbra 2004 č. k. -48.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 4. novembra 2003 okresnému súdu

návrh na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu - znaleckého posudku č. 4/98. Neplatnosti

predmetného znaleckého posudku sa dovolával z toho dôvodu, že podľa jeho názoru nebol

určitý a zrozumiteľný. Okrem toho ako dôvod neplatnosti uvádzal to, že uvedený znalecký

posudok počas jeho platnosti môže ktokoľvek použiť proti jeho osobe.

Sťažovateľ tvrdí, že súd (neuviedol, ktorý) porušil jeho základné právo podľa čl. 46

ods. 1 a právo podľa dohovoru. Ďalej uvádza, že „súdy porušili“ jeho

„ústavné a ľudské práva tým, že vo veci nekonali“, a žiadal, aby ústavný súd rozhodol

o zrušení uznesenia okresného súdu č. k. -23 z 1. decembra 2003 a uznesenie

krajského súdu č. k. -48 z 29. októbra 2004 a prikázal vo veci konať. Zároveň

žiadal, aby mu bola priznaná „nemajetková ujma“ vo výške 100 000 Sk.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom...

Z obsahu sťažnosti a z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn.

a krajského súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že sťažovateľ žalobou

o vyslovenie neplatnosti znaleckého posudku z 24. októbra 2003 žiadal, aby okresný súd

rozhodol, že znalecký posudok č. 4/98 zo 17. decembra 1998 vypracovaný znalcom

Ing. W. W. nie je právne použiteľný na právne úkony. Znalecký posudok bol vypracovaný

v rámci trestného konania vedeného proti sťažovateľovi. O prijatí znalca do trestného

konania ako znalca z odboru chémie, odvetvia chemická technológia, rozhodol krajský súd

a znalecký posudok bol použitý ako dôkaz v trestnom konaní vo veci vedenej proti

sťažovateľovi krajským súdom pod sp. zn. . Krajský súd tento dôkaz prebral na

hlavnom pojednávaní, prihliadol naň a spolu s ďalšími dôkazmi ho v zmysle zásady

voľného hodnotenia dôkazov zhodnotil.

Okresný súd uznesením č. k. -23 z 1. decembra 2003 zastavil konanie

a svoje uznesenie odôvodnil tým, že v danom prípade neboli splnené podmienky na

občianske súdne konanie. Krajský súd ako odvolací súd uznesením č. k. -48

z 29. októbra 2004 potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne

a postup okresného súdu, ktorým podľa

konanie zastavil, hodnotil ako správny.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právo alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto

možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, ).

Podľa názoru ústavného súdu zastavenie konania okresným súdom v danom prípade

nemožno považovať za porušenie . Okresný súd svoje uznesenie okrem

iného odôvodnil tým, že preskúmanie dôkazov realizovaných v trestnom konaní, prebratých

v trestnom konaní a v trestnom konaní aj zhodnotených (s následným meritórnym

rozhodnutím) nepatrí do právomoci súdu v občianskom súdnom konaní. Nie sú splnené

podmienky na občianske súdne konanie a súd preto konanie zastavil. Okrem toho okresný

súd v odôvodnení uviedol, že preskúmavanie právoplatných rozhodnutí súdov v trestnom

konaní sa realizujú formou mimoriadnych opravných prostriedkov a podnet v tomto smere

môže podať navrhovateľ generálnemu prokurátorovi alebo ministrovi spravodlivosti.

Odôvodnenie uznesenia č. k. -23 z 1. decembra 2003 predstavuje dostatočný

základ pre jeho výrok, lebo okresný súd vysvetlil, na základe akého skutkového stavu

a právnych úvah rozhodol. Z uznesenia okresného súdu je podľa názoru ústavného súdu

zjavné, že tento nemohol konať, pretože v danom prípade neboli splnené podmienky na

občianske súdne konanie. Toto právo sťažovateľa by mohlo byť za určitých podmienok

porušené nečinnosťou okresného súdu, a to keby sa okresný súd jeho návrhom na

vyslovenie neplatnosti znaleckého posudku bez náležitých dôvodov vôbec nezaoberal,

ale nie tým, že v súlade s príslušnými ustanoveniami (

a § 104 ods. 1) konanie zastavil. Ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu nemožno

stotožňovať s úspechom účastníka v konaní. To znamená, že pokiaľ účastník konania

nedosiahne želaný výsledok, neznamená to porušenie tohto jeho základného práva.

Ústavný súd sa stotožňuje so stanoviskom okresného súdu, že v občianskom súdnom

konaní nie je možné preskúmavať dôkazy z trestného konania. Pre podporu tohto stanoviska

možno uviesť skutočnosť, že v trestnom konaní sa uplatňuje prísnejšie hodnotenie dôkazov

ako v konaní civilnom.

Ústavný súd vychádzajúc zo skutkových okolností, ktoré vyplynuli z predložených

uznesení okresného súdu a krajského súdu, z právnych východísk a záverov, odmietol

sťažnosť sťažovateľa podľa ako zjavne neopodstatnenú

v celom rozsahu namietaného porušenia jeho základných ústavných práv, t. j. aj v rozsahu

tvrdení o porušení práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ako okresným súdom, tak aj krajským

súdom. Z toho dôvodu ústavný súd už nerozhodoval ani o návrhu sťažovateľa, ktorým sa

domáhal zrušenia uvedených uznesení okresného súdu a krajského súdu a prikázania

vo veci konať.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. mája 2005