Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 154/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júna 2005

predbežne prerokoval sťažnosť M. Š., bytom N., Ľ. Š., bytom R., a V. V., bytom R., ktorou

namietajú porušenie ich základného práva podľa

postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Š., Ľ. Š. a V. V. pre namietané porušenie ich základného práva podľa

postupom Okresného súdu Michalovce v konaní

vedenom pod sp. zn. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2005

doručená sťažnosť M. Š., bytom N., Ľ. Š., bytom R., a V. V., bytom R. (ďalej aj

„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie ich základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce

(ďalej aj „okresný súd“) pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že 9. decembra 1998 podal Dr. M. Ch., K., ako žalobca

(ďalej len „žalobca“) Okresnému súdu Rožňava žalobu smerujúcu proti manželovi

sťažovateľky M. Š. o zaplatenie sumy vo výške 177 500 Sk z titulu nesplnenia povinnosti

zo zmluvy o peňažnej pôžičke z 25. marca 1996, ktorej neoddeliteľnou súčasťou bola aj

záložná zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľný majetok uzavretá v ten istý deň.

Predmetnou žalobou vedenou na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. žalobca

podľa sťažovateľov „(...) obišiel zmienku o záložnej zmluve a žalobou si uplatňoval úrok

z omeškania vo výške 17 % ročne (...)“. Okresný súd Rožňava v tejto veci rozhodol

rozhodnutím č. k. -49 z 8. novembra 1999 v spojení s rozhodnutím Krajského

súdu v Košiciach č. k. -134 z 10. apríla 2001. Na Okresnom súde Rožňava

však dosiaľ v uvedenej veci prebieha konanie o návrhu manžela sťažovateľky M. Š. na

obnovu konania podanom 13. mája 2001.

V súvislosti s vymáhaním svojej pohľadávky podal žalobca proti sťažovateľom

ďalšiu žalobu o neúčinnosť dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, ako aj darovacej zmluvy, ktorou sťažovateľka M. Š. previedla na svoje deti

sťažovateľa Ľ. Š. a sťažovateľku V. V. jej nehnuteľnosti (rodinný dom a stavbu prevádzky

píly bez hnuteľných vecí), ktorá bola na Okresnom súde Rožňava vedená pod sp. zn.

.

V priebehu konania vedeného na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. sa

sťažovateľka M. Š. obrátila so sťažnosťou na Úrad geodézie, kartografie a katastra

Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad“) o podanie vysvetlenia ohľadom poskytnutia údajov

evidovaných v katastri nehnuteľností Okresnému súdu Rožňava. Úrad na jej sťažnosť

odpovedal stanoviskom zo 4. júna 2004, z ktorého podľa názoru sťažovateľov vyplýva, že

Okresný súd Rožňava porušil príslušné ustanovenia zákona tým, že poskytol vyžiadané

listiny žalobcovi, ktorý ich podľa nich „zneužil“ na podanie žaloby. Úrad ďalej

v predmetnom stanovisku v súvislosti so zápisom informatívnej poznámky na listoch

vlastníctva č. 652 a č. 684 vedených Správou katastra R. na návrh žalobcu poukázal na

ustanovenie

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny

zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) a nariadil uskutočniť

výmaz týchto poznámok (výmaz bol realizovaný na základe rozhodnutia Správy katastra R.

č. X 24/04 z 3. augusta 2004).

Sťažovateľka M. Š. voči postupu sudkyne Okresného súdu Rožňava v predmetnej

veci JUDr. E. K. podala podnet na začatie disciplinárneho konania Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky, ktorý ho odstúpil listom zo 14. októbra 2003 Ministerstvu

spravodlivosti Slovenskej republiky.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. -120 z 31. marca 2004

rozhodol, že všetci sudcovia Okresného súdu Rožňava sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. a súčasne predmetnú vec

prikázal Okresnému súdu Michalovce, na ktorom bola následne zaevidovaná pod sp. zn.

. Sťažovateľka M. Š. podaním z 11. júna 2004 okresnému súdu navrhla, „aby

vyslovil neplatnosť žaloby sp. zn. “.

Podaním z 18. júla 2004 podala sťažovateľka M. Š. návrh na vylúčenie zákonnej

sudkyne Mgr. M. Ch. z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci podľa § 14 ods. 1

, čo však podľa nej „nebolo súdom rešpektované, čím bolo

porušené naše právo (právo sťažovateľov), čo sa prejavilo v ďalšom postupe vo veci“.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. -153 z 12. augusta 2004 rozhodol, že

sudkyňa Mgr. M. Ch. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci.

Žalobca 27. júla 2004 doručil okresnému súdu podanie, na základe ktorého vo veci

konajúca sudkyňa vydala uznesenie č. k. -181 z 24. marca 2005, ktorým

pripustila zmenu návrhu na vydanie predbežného opatrenia v znení podania žalobcu

z 27. júla 2004 a návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietla. Uvedeným uznesením

podľa sťažovateľov vo veci konajúca sudkyňa „aktivovala žaloby podané žalobcom ešte

pred Okresným súdom Rožňava so všetkými dôkazmi o porušených zákonoch a ich

dôsledkoch. Voči Uzneseniu vo výroku o poučení sa v podstate veci už nebolo možné

odvolať, čo je prejavom určitého násilného konania voči našim právam (právam

sťažovateľov)“.

Podľa názoru sťažovateľov sa žalobca podaním žaloby o vymáhanie pohľadávky

z 9. decembra 1998, v ktorej „obišiel záložnú zmluvu“, vzdal práva z nej vyplývajúceho zo

špekulatívnych dôvodov, a síce preto, že si chcel uplatniť v rámci žaloby príslušenstvo

pohľadávky – 17 % úrok z omeškania až do úplného splatenia dlhu. Podľa sťažovateľov sa

v dôsledku tohto konania žalobcu stala záložná zmluva podľa § 151g Občianskeho

zákonníka neplatnou, pričom zodpovednosť za neplatnosť tohto právneho úkonu by mal

podľa nich v celom rozsahu znášať žalobca. Okresný súd sa však podľa nich v rozsudku

č. k. -49 z 8. novembra 1999 „nevysporiadal s platnosťou“ zmluvy o peňažnej

pôžičke, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou záložnej zmluvy.

Po zvýšení dlžnej sumy o úroky z omeškania, ktoré boli žalobcovi priznané

rozsudkom č. k. -48 z 8. novembra 1999, sa žalobca uspokojenia svojej

pohľadávky domáhal „nezákonnou cestou“, pri ktorej bolo podľa sťažovateľov zo strany

Okresného súdu Rožňava porušené ustanovenie § 10 katastrálneho zákona a okresným

súdom katastrálneho zákona a .

Žalobcom podanú žalobu vedenú na okresnom súde pod sp. zn.

vzhľadom na vyššie uvedené dôvody považujú sťažovatelia za neplatnú, pretože nemá

podľa nich oporu v zákone.

V závere svojej sťažnosti sťažovatelia uviedli:

„Pretože Okresný súd v Michalovciach svojím postupom, proti ktorému sa už

nemožno obhajovať ohrozuje majetok detí vo výške 1,343.490,- - S,

navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby na základe predloženej

ústavnej sťažnosti, ktorou namietam porušenie základných ľudských práv a slobôd podľa

Čl. 20 Druhého oddielu SR túto preskúmal skôr, akoby nadobudli účinky takéhoto

postupu všeobecného súdu smerujúce proti našim právam.“

II.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd je podľa viazaný návrhom

na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku

rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom,

čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a text uvedený mimo petitu pokladá za

súčasť odôvodnenia, ktoré nemôže doplniť petit.

Ochrana vlastníckeho práva patrí podľa do rozhodovacej

právomoci všeobecných súdov, ktoré spory a iné právne veci vyplývajúce

z občianskoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú v zmysle ustanovenia § 7

v občianskom súdnom konaní.

Z argumentácie sťažovateľov v sťažnosti a z listín, ktoré k nej pripojil, vyplýva, že sa

ochrany svojho vlastníckeho práva pred všeobecnými súdmi domáhajú v rámci konania

vedeného na okresnom súde pod sp. zn. , v ktorom majú postavenie žalovaných

a ktoré nebolo dosiaľ právoplatne skončené.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti poskytuje ústavnú

ochranu podľa rozhodovaním o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb len za podmienky, že o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa ochrany svojich práv môžu domáhať v občianskom súdnom konaní

vedenom na okresnom súde pod sp. zn. a v prípade nespokojnosti s rozhodnutím

uvedeného súdu aj využitím opravných prostriedkov v zmysle ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku. Ústavný súd preto na prerokovanie sťažnosti sťažovateľov nemá

právomoc.

Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol o sťažnosti sťažovateľov podľa

odmietnutím pre nedostatok právomoci ústavného súdu

na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2005