Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 154/05
PDF · 155.25 KB
No categories available
III. ÚS 154/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júna 2005
predbežne prerokoval sťažnosť M. Š., bytom N., Ľ. Š., bytom R., a V. V., bytom R., ktorou
namietajú porušenie ich základného práva podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky
postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 105/04, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť M. Š., Ľ. Š. a V. V. pre namietané porušenie ich základného práva podľa
čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Michalovce v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 C 105/04 o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2005
doručená sťažnosť M. Š., bytom N., Ľ. Š., bytom R., a V. V., bytom R. (ďalej aj
„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie ich základného práva podľa čl. 20 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce
(ďalej aj „okresný súd“) pod sp. zn. 6 C 105/04.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že 9. decembra 1998 podal Dr. M. Ch., K., ako žalobca
(ďalej len „žalobca“) Okresnému súdu Rožňava žalobu smerujúcu proti manželovi
sťažovateľky M. Š. o zaplatenie sumy vo výške 177 500 Sk z titulu nesplnenia povinnosti
zo zmluvy o peňažnej pôžičke z 25. marca 1996, ktorej neoddeliteľnou súčasťou bola aj
záložná zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľný majetok uzavretá v ten istý deň.
Predmetnou žalobou vedenou na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 12 C 1615/98 žalobca
podľa sťažovateľov „(...) obišiel zmienku o záložnej zmluve a žalobou si uplatňoval úrok
z omeškania vo výške 17 % ročne (...)“. Okresný súd Rožňava v tejto veci rozhodol
rozhodnutím č. k. 12 C 1615/98-49 z 8. novembra 1999 v spojení s rozhodnutím Krajského
súdu v Košiciach č. k. 12 Co 217/00-134 z 10. apríla 2001. Na Okresnom súde Rožňava
však dosiaľ v uvedenej veci prebieha konanie o návrhu manžela sťažovateľky M. Š. na
obnovu konania podanom 13. mája 2001.
V súvislosti s vymáhaním svojej pohľadávky podal žalobca proti sťažovateľom
ďalšiu žalobu o neúčinnosť dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, ako aj darovacej zmluvy, ktorou sťažovateľka M. Š. previedla na svoje deti
sťažovateľa Ľ. Š. a sťažovateľku V. V. jej nehnuteľnosti (rodinný dom a stavbu prevádzky
píly bez hnuteľných vecí), ktorá bola na Okresnom súde Rožňava vedená pod sp. zn.
V priebehu konania vedeného na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 8 C 843/01 sa
sťažovateľka M. Š. obrátila so sťažnosťou na Úrad geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad“) o podanie vysvetlenia ohľadom poskytnutia údajov
evidovaných v katastri nehnuteľností Okresnému súdu Rožňava. Úrad na jej sťažnosť
odpovedal stanoviskom zo 4. júna 2004, z ktorého podľa názoru sťažovateľov vyplýva, že
Okresný súd Rožňava porušil príslušné ustanovenia zákona tým, že poskytol vyžiadané
listiny žalobcovi, ktorý ich podľa nich „zneužil“ na podanie žaloby. Úrad ďalej
v predmetnom stanovisku v súvislosti so zápisom informatívnej poznámky na listoch
vlastníctva č. 652 a č. 684 vedených Správou katastra R. na návrh žalobcu poukázal na
ustanovenie § 39 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Zb.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) a nariadil uskutočniť
výmaz týchto poznámok (výmaz bol realizovaný na základe rozhodnutia Správy katastra R.
č. X 24/04 z 3. augusta 2004).
Sťažovateľka M. Š. voči postupu sudkyne Okresného súdu Rožňava v predmetnej
veci JUDr. E. K. podala podnet na začatie disciplinárneho konania Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky, ktorý ho odstúpil listom zo 14. októbra 2003 Ministerstvu
spravodlivosti Slovenskej republiky.
Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 11 Nc 23/04-120 z 31. marca 2004
rozhodol, že všetci sudcovia Okresného súdu Rožňava sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 8 C 843/01 a súčasne predmetnú vec
prikázal Okresnému súdu Michalovce, na ktorom bola následne zaevidovaná pod sp. zn.
6 C 105/04. Sťažovateľka M. Š. podaním z 11. júna 2004 okresnému súdu navrhla, „aby
vyslovil neplatnosť žaloby sp. zn. 8 C 843/01“.
Podaním z 18. júla 2004 podala sťažovateľka M. Š. návrh na vylúčenie zákonnej
sudkyne Mgr. M. Ch. z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci podľa § 14 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku, čo však podľa nej „nebolo súdom rešpektované, čím bolo
porušené naše právo (právo sťažovateľov), čo sa prejavilo v ďalšom postupe vo veci“.
Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 13 NcC 68/04-153 z 12. augusta 2004 rozhodol, že
sudkyňa Mgr. M. Ch. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci.
Žalobca 27. júla 2004 doručil okresnému súdu podanie, na základe ktorého vo veci
konajúca sudkyňa vydala uznesenie č. k. 6 C 105/04-181 z 24. marca 2005, ktorým
pripustila zmenu návrhu na vydanie predbežného opatrenia v znení podania žalobcu
z 27. júla 2004 a návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietla. Uvedeným uznesením
podľa sťažovateľov vo veci konajúca sudkyňa „aktivovala žaloby podané žalobcom ešte
pred Okresným súdom Rožňava so všetkými dôkazmi o porušených zákonoch a ich
dôsledkoch. Voči Uzneseniu vo výroku o poučení sa v podstate veci už nebolo možné
odvolať, čo je prejavom určitého násilného konania voči našim právam (právam
sťažovateľov)“.
Podľa názoru sťažovateľov sa žalobca podaním žaloby o vymáhanie pohľadávky
z 9. decembra 1998, v ktorej „obišiel záložnú zmluvu“, vzdal práva z nej vyplývajúceho zo
špekulatívnych dôvodov, a síce preto, že si chcel uplatniť v rámci žaloby príslušenstvo
pohľadávky – 17 % úrok z omeškania až do úplného splatenia dlhu. Podľa sťažovateľov sa
v dôsledku tohto konania žalobcu stala záložná zmluva podľa § 151g Občianskeho
zákonníka neplatnou, pričom zodpovednosť za neplatnosť tohto právneho úkonu by mal
podľa nich v celom rozsahu znášať žalobca. Okresný súd sa však podľa nich v rozsudku
č. k. 12 C 1615/98-49 z 8. novembra 1999 „nevysporiadal s platnosťou“ zmluvy o peňažnej
pôžičke, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou záložnej zmluvy.
Po zvýšení dlžnej sumy o úroky z omeškania, ktoré boli žalobcovi priznané
rozsudkom č. k. 12 C 1615/98-48 z 8. novembra 1999, sa žalobca uspokojenia svojej
pohľadávky domáhal „nezákonnou cestou“, pri ktorej bolo podľa sťažovateľov zo strany
Okresného súdu Rožňava porušené ustanovenie § 10 katastrálneho zákona a okresným
súdom § 39 katastrálneho zákona a § 14 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Žalobcom podanú žalobu vedenú na okresnom súde pod sp. zn. 6 C 105/04
vzhľadom na vyššie uvedené dôvody považujú sťažovatelia za neplatnú, pretože nemá
podľa nich oporu v zákone.
V závere svojej sťažnosti sťažovatelia uviedli:
„Pretože Okresný súd v Michalovciach svojím postupom, proti ktorému sa už
nemožno obhajovať ohrozuje majetok detí vo výške 1,343.490,- - S,
navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby na základe predloženej
ústavnej sťažnosti, ktorou namietam porušenie základných ľudských práv a slobôd podľa
Čl. 20 Druhého oddielu Ústavy SR túto preskúmal skôr, akoby nadobudli účinky takéhoto
postupu všeobecného súdu smerujúce proti našim právam.“
II.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom
na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku
rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom,
čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a text uvedený mimo petitu pokladá za
súčasť odôvodnenia, ktoré nemôže doplniť petit.
Ochrana vlastníckeho práva patrí podľa čl. 142 ods. 1 ústavy do rozhodovacej
právomoci všeobecných súdov, ktoré spory a iné právne veci vyplývajúce
z občianskoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú v zmysle ustanovenia § 7
Občianskeho súdneho poriadku v občianskom súdnom konaní.
Z argumentácie sťažovateľov v sťažnosti a z listín, ktoré k nej pripojil, vyplýva, že sa
ochrany svojho vlastníckeho práva pred všeobecnými súdmi domáhajú v rámci konania
vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 6 C 105/04, v ktorom majú postavenie žalovaných
a ktoré nebolo dosiaľ právoplatne skončené.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti poskytuje ústavnú
ochranu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhodovaním o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb len za podmienky, že o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia sa ochrany svojich práv môžu domáhať v občianskom súdnom konaní
vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 6 C 105/04 a v prípade nespokojnosti s rozhodnutím
uvedeného súdu aj využitím opravných prostriedkov v zmysle ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku. Ústavný súd preto na prerokovanie sťažnosti sťažovateľov nemá
právomoc.
Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol o sťažnosti sťažovateľov podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnutím pre nedostatok právomoci ústavného súdu
na jej prerokovanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júna 2005