Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 161/05
PDF · 166.46 KB
No categories available
IV. ÚS 161/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júna 2005
predbežne prerokoval sťažnosť mesta M., zastúpeného primátorom Ing. Š. Z., M., právne
zastúpeného advokátkou Mgr. A. S., M., ktorou namietal porušenie svojho základného
práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 648/00 a jeho
uzneseniami zo 14. decembra 2001 a zo 14. januára 2004 a postupom Krajského súdu
v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Co 262/02 a jeho uznesením
zo 17. októbra 2002 a v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co 169/04 a jeho uznesením
z 25. júna 2004, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť mesta M. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. apríla 005
doručená sťažnosť mesta M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice - okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 14 C 648/00 a jeho uzneseniami zo 14. decembra 2001
a zo 14. januára 2004 a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Co 262/02 a jeho uznesením zo 17. októbra 2002
a v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co 169/04 a jeho uznesením z 25. júna 2004.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že okresný súd rozsudkom sp. zn. 14 C 309/99
zo 17. decembra 1999 zamietol žalobu sťažovateľa o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, proti ktorému podal sťažovateľ odvolanie. O odvolaní rozhodol krajský súd
rozsudkom sp. zn. 12 Co 113/00 z 23. mája 2000 tak, že potvrdil rozsudok okresného súdu.
Dňa 14. septembra 2000 podal sťažovateľ návrh na obnovu konania vedeného
na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 648/00, o ktorom rozhodol okresný súd uznesením
zo 14. decembra 2001 tak, že ho zamietol. Proti predmetnému uzneseniu podal
sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 12 Co 262/02
zo 17. októbra 2002 tak, že zrušil uznesenie okresného súdu zo 14. decembra 2001 a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.
Uznesením zo 14. januára 2004 okresný súd návrh sťažovateľa na obnovu konania
opäť zamietol a po odvolaní sa sťažovateľa proti predmetnému uzneseniu krajský súd
uznesením sp. zn. 17 Co 169/04 z 25. júna 2004 predmetné uznesenie okresného súdu
potvrdil.
Sťažovateľ podal proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 17 Co 169/04 z 25. júna
2004 generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)
podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Z poverenia generálneho prokurátora Krajská
prokuratúra v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) listom sp. zn. Kc 2114/04
z 22. februára 2005 sťažovateľovi oznámila, že podnet z dôvodu nesplnenia základnej
podmienky konania (nepreukázanie existencie dôkazu, ktorý účastník nemohol bez svojej
viny použiť alebo vykonať v pôvodnom konaní) odložila.
Sťažovateľ v sťažnosti ďalej okrem iného uvádza: „Odporcovia podali proti našej
žalobe protinávrh o zaplatenie sumy 419.550,- Sk s prísl. z dôvodu, že sa Mesto M. podľa
ich názoru bezdôvodne obohatilo na ich úkor tým, že za sporný pozemok, parc. č. 556
kat. úz. M., vyberalo miestny poplatok za užívanie verejného priestranstva, hoci táto
parcela nikdy nepatrila do vlastníctva Mesta M. Okresný súd Košice - okolie tento
protinávrh vylúčil na samostatné konanie a dňa 19. 10. 2004 rozsudkom č. k.: 14 C/68/00
zaviazal Mesto M. na zaplatenie sumy 120.626,- Sk s prísl.“
Ďalej sťažovateľ uvádza: „Postupom a rozhodnutiami okresného súdu a krajského
súdu, ktoré sa nezaoberali dôsledným vykonávaním všetkých navrhovaných dôkazov, bolo
porušené zákonným spôsobom nadobudnuté vlastnícke právo navrhovateľa. Navrhovateľ
bol rozhodnutiami súdu nezákonne a protiústavne zbavený vlastníctva a zaviazaný zaplatiť
sumu 120.626,- Sk s prísl.“
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal toto rozhodnutie:
„Uznesenia Okresného súdu Košice - okolie č. k.: 14 C/648/00, o zamietnutí návrhu
na povolenie obnovy konania zo dňa 14. 12. 2001 a 14. 01. 2004 a naň nadväzujúce
rozhodnutia Krajského súdu, č. k.: 12 Co/262/02 zo dňa 17. 10. 2002 a č. k.: 17 Co/169/04
zo dňa 25. 06. 2004 zrušuje.
Rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, č. k.: 14 C/309/99, zo dňa 17. 12. 1999,
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach o odvolaní, č. k.: 12 Co/113/00, zo dňa 23. 05. 2000,
zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, č. k.: 14 C/68/00, zo dňa 19. 10. 2004,
zrušuje.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania na Ústavnom súde.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané
náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy ktoré
nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže
ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Predmetom sťažnosti sťažovateľa je tvrdenie o porušení jeho základného práva
vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 14 C 648/00 a jeho uzneseniami zo 14. decembra 2001 a zo 14. januára 2004
a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Co 262/02 a jeho uznesením
zo 17. októbra 2002 a v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co 169/04 a jeho uznesením
z 25. júna 2004.
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3
Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh zistil, že:
- uznesenie okresného súdu sp. zn. 14 C 648/00 zo 14. decembra 2001, ktorým bol
okresným súdom zamietnutý návrh na obnovu konania, bolo doručené sťažovateľovi
20. decembra 2001, uznesenie krajského súdu sp. zn. 12 Co 262/02 zo 17. októbra 2002,
ktorým bolo zrušené predmetné uznesenie okresného súdu, bolo doručené sťažovateľovi
v marci 2003;
- uznesenie okresného súdu zo 14. januára 2004, ktorým okresný súd návrh na obnovu
konania opätovne zamietol, a uznesenie krajského súdu sp. zn. 17 Co 169/04 z 25. júna
2004, ktorým krajský súd uznesenie okresného súdu zo 14. januára 2004 potvrdil, nadobudli
právoplatnosť 22. júla 2004;
- rozsudok okresného súdu sp. zn. 14 C 68/00 z 19. októbra 2004 nadobudol právoplatnosť
7. januára 2005.
Z uvedeného vyplýva, že od 7. januára 2005, keď nadobudlo právoplatnosť posledné
sťažovateľom namietané rozhodnutie, do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu,
t. j. 21. apríla 2005, uplynula lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť
sťažovateľa o porušení základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy označenými
rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu odmieta ako podanú oneskorene.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, i keď to sťažovateľ neuvádza v petite svojej sťažnosti,
že sťažovateľ namietal porušenie označeného základného práva aj odložením jeho podnetu
na podanie mimoriadneho dovolania krajskou prokuratúrou, ktorá na základe poverenia
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vec odložila. Ústavný súd v tejto súvislosti
uvádza, že na vyhovenie podnetu na podanie mimoriadneho dovolania nie je právny nárok,
t. j. právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na
jeho akceptovanie a generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť.
Aj vo svojej rozhodovacej činnosti už ústavný súd vyslovil, že oprávnenie na podanie
mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna
ochrana (I. ÚS 19/01, II. ÚS 176/03). Z toho dôvodu generálny prokurátor nemôže
odložením podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, t. j. jeho neakceptovaním,
spôsobiť porušenie základných práv sťažovateľa (napr. II. ÚS 14/04).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júna 2005