Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 186/05
PDF · 156.76 KB
No categories available
IV. ÚS 186/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júla 2005
predbežne prerokoval sťažnosť J. M., t. č. vo výkone väzby, ktorou namieta porušenie
svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
postupom a uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 1 T 185/02 z 18. septembra 2003
v spojení s postupom a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2 To 499/03 zo
17. decembra 2003 pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť J. M. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júna 2005
doručená sťažnosť J. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich
základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) postupom a uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)
sp. zn. 1 T 185/02 z 18. septembra 2003 v spojení s postupom a uznesením Krajského súdu
v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 To 499/03 zo 17. decembra 2003 pri rozhodovaní
o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 26. mája 2003.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný na základe vyšetrovateľom
vzneseného obvinenia z 12. marca 2002 a 10. apríla 2002. Nadväzne na to bol rozhodnutím
okresného súdu sp. zn. 28 Tp 44/02 z 15. marca 2002 vzatý do väzby podľa § 68 ods. 1
Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) z dôvodov uvedených v § 67 ods. 1 písm. b) a c)
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „Okresný prokurátor v Ž. dňa 21. 5. 2002 pod
číslom 1 Pv 232/02 podal na sťažovateľa obžalobu na Okresný súd v Žiline pre trestný čin
týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a pre trestný čin
vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. Sťažovateľ J. M. podal 26. 5. 2003
podľa § 72 ods. 2 Tr. por. na Okresný súd v Žiline žiadosť o prepustenie z väzby na
slobodu, v ktorej žiadal, aby väzba bola nahradená písomným sľubom alebo zárukou podľa
§ 73 ods. 1 písm. a) a b) Tr. por. Dňa 24. 7. 2003 prebehlo hlavné pojednávanie v trestnej
veci sťažovateľa na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 1 T 185/02. Na tomto pojednávaní
sa sťažovateľ snažil podaním námietok zaujatosti podľa ustanovení § 30 ods. 1 Tr. por.
donútiť senát Okresného súdu v Žiline rozhodujúci v jeho trestnej veci rozhodnúť
o predmetnej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, podanej dňa 26. 5. 2003 písomne
sťažovateľom.
Dňa 18. 9. 2003 rozhodol senát Okresného súdu v Žiline v trestnej veci sťažovateľa
sp. zn. 1 T 185/02 o sťažovateľovej žiadosti o prepustenie z väzby, podanej dňa 26. 5. 2003
tak, že ho podľa § 72 ods. 2 Tr. por. prepúšťa z väzby na slobodu a väzbu nahrádza prijatím
písomného sľubu podľa § 73 ods. 1 písm. b) Tr. por. Dňa 17. 12. 2003 rozhodol senát
Krajského súdu v Žiline o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry v Ž. proti uzneseniu
Okresného súdu v Žiline zo dňa 18. 9. 2003, sp. zn. 1 T 185/02, ktorým Okresný súd v Žiline
prepustil sťažovateľa z väzby na slobodu podľa § 72 ods. 2 Tr. por. prijatím písomného
sľubu sťažovateľa podľa § 73 ods. 1 písm. b) Tr. por., pričom sťažnosť prokurátora podľa
§ 148 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol ako nedôvodnú uznesením zo dňa 17. 12. 2003,
sp. zn. 2 To 499/03. Dňa 17. 12. 2003 bol sťažovateľ prepustený z väzby na slobodu.
Uznesením zo dňa 9. 6. 2004, sp. zn. 2 To 1976/04 rozhodol senát Krajského súdu
v Žiline o odvolaní obžalovaného J. M. proti rozsudku Okresného súdu v Žiline č. k.
1 T 185/02-527 zo dňa 11. 3. 004 tak, že podľa § 258 ods. 1 písm. a), c) Tr. por. napadnutý
rozsudok zrušuje a podľa § 260 Tr. por. vec vracia prokurátorovi na došetrenie.
Dňa 21. 3. 2005 podal sťažovateľ predsedovi Okresného súdu v Žiline sťažnosť
v zmysle ustanovení zákona č. 80/1992 Zb. o štátnej správe súdov v znení neskorších
predpisov, v ktorej namietal prieťahy v konaní pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie
z väzby na slobodu podanej dňa 26. 5. 2003 v jeho trestnej veci. V tejto sťažnosti
poukazoval na nečinnosť súdu pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby
na slobodu, prieťahy v konaní s tým, že súd porušil jeho základné ľudské práva a slobody
garantované mu Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv.
Okresný súd v Žiline v zastúpení predsedom Okresného súdu Žilina JUDr. P. H.
upovedomením zo dňa 19. 4. 2005 sp. zn. Spr. 2019/05 sa vyjadril k sťažovateľovej
sťažnosti zo dňa 21. 3. 2005 tak, že zo strany Okresného súdu v Žiline neboli porušené
základné predpisy a zákony“.
Sťažovateľ sa ďalej zmieňuje o opakovaných sťažnostiach, ktoré podal predsedovi
krajského súdu a v prevažnej miere sa taktiež týkali prieťahov v konaní v jeho trestnej veci.
Na tieto sťažnosti predseda krajského súdu sťažovateľovi neodpovedal.
Na základe uvedeného sťažovateľ nadobudol presvedčenie, že označené všeobecné
súdy v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu
z 26. mája 2003 porušili jeho základné práva, a preto sa obrátil so sťažnosťou na ústavný
súd a domáha sa tohto rozhodnutia:
„1. Základné právo sťažovateľa J. M. zakotvené v čl. 17 ods. 1 a ods. 2 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené konaním, rozhodnutím Okresného súdu
v Žiline zo dňa 18. 9. 2003 sp. zn. 1 T 185/02 (uznesenie);
2. Základné právo sťažovateľa J. M. zakotvené v čl. 17 ods. 1 a ods. 2 a čl. 28 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené konaním, rozhodnutím Krajského súdu v Žiline
zo dňa 17. 12. 2003 sp. zn. 2 To 499/03 (uznesenie);
3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi J. M. právo na
primerané finančné zadosťučinenie podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v sume
200 000,- Sk slovom dvestotisíc korún slovenských, ktoré sú povinné vyplatiť Okresný
a Krajský súd v Žiline v týchto dieloch sťažovateľovi:
Okresný súd v Žiline vyplatí sťažovateľovi J. M. sumu 120 000,- Sk slovom
stodvadsasťtisíc korún slovenských a Krajský súd v Žiline vyplatí sťažovateľovi J. M. sumu
80 000,- Sk slovom osemdesiattisíc korún slovenských do dvoch mesiacov od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.“
Sťažovateľ požiadal aj o ustanovenie právneho zástupcu v konaní o jeho sťažnosti
pred ústavným súdom poukazujúc na to, že v čase podania sťažnosti sa nachádza vo väzbe
a nemá žiaden majetok ani príjem.
II.
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí podľa § 25
ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Skúmal pritom, či má na jej prerokovanie
právomoc, či sťažnosť má náležitosti podľa § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, či nie je
neprípustná, podaná niekým zjavne neoprávneným alebo oneskorene, ako aj to, či nie je
zjavne neopodstatnená. Jedným z dôvodov na odmietnutie sťažnosti v rámci predbežného
prerokovania je podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj jej oneskorené podanie.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu. Podľa stabilnej judikatúry ústavného súde nemožno sťažnosť
podľa čl. 127 ústavy považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany
ústavnosti. Jednou zo zákonných podmienok pre prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej
podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, teda v lehote dvoch
mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti (napr. I. ÚS 22/02, III. ÚS 310/04).
Okresný súd rozhodol 18. septembra 2003 o žiadosti sťažovateľa o prepustenie
z väzby na slobodu z 26. mája 2003 uznesením sp. zn. 1 T 185/02 tak, že ho podľa § 72
ods. 2 Tr. por. prepustil z väzby na slobodu s tým, že zároveň podľa § 73 ods. 1 písm. b)
Tr. por. jeho väzbu nahradil prijatím písomného sľubu z 23. mája 2003. Proti tomuto
uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor Okresnej
prokuratúry v Ž. (ďalej len „okresný prokurátor“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého
rozhodnutia a ponechania sťažovateľa naďalej vo väzbe, odvolávajúc sa na jeho duševný
stav (podľa vyšetrenia znalcami). Krajský súd rozhodol o sťažnosti okresného prokurátora
uznesením sp. zn. 1 To 499/03 zo 17. decembra 2003, ktorým jeho sťažnosť zamietol.
V zmysle ustanovenia § 140 ods. 1 písm. a) Tr. por. uznesenie je právoplatné
a vykonateľné, ak zákon proti nemu nepripúšťa sťažnosť.
V okolnostiach tohto prípadu od 17. decembra 2003, keď krajský súd zamietol
sťažnosť okresného prokurátora a uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť,
do 16. júna 2005, keď bola sťažnosť sťažovateľa ústavnému súdu odovzdaná na poštovú
prepravu, uplynulo dlhšie časové obdobie ako uvedená zákonná dvojmesačná lehota.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. júla 2005