Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 185/05
PDF · 174.12 KB
No categories available
IV. ÚS 185/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júla 2005
predbežne prerokoval sťažnosť M. G, bytom K, zastúpeného advokátom JUDr. J. M., K.,
ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu
v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 431/01 a postupom Krajského súdu
v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cb 45/03, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť M. G o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2005
doručená sťažnosť M. G. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Košiciach
v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 431/01 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej
len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cb 45/03.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že podal 4. mája 2001 Krajskému súdu
v Košiciach žalobu proti piatim žalovaným, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 13 740 Sk
s prísl. Po doručení žaloby podala zákonná sudkyňa „... návrh na vylúčenie z pojednávania
a rozhodovania v danej veci, o ktorom rozhodol Najvyšší súd uznesením dňa 15. 6. 2001.
Následne sa sťažovateľ dozvedel z oznámenia zo dňa 14. 3. 2003, teda s odstupom dvoch
rokov a jedného mesiaca od podania žaloby, že Krajský súd v Košiciach postúpil žalobný
návrh Krajskému súdu v Bratislave ako súdu miestne príslušnému. V zmysle ust. § 15 ods. 1
OSP len čo sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne
predsedovi súdu. V konaní môže urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. V zmysle
ust. § 105 ods. 1, 2 OSP súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať vo veci samej
(...). Ak súd, na ktorý sa účastník obrátil, je toho názoru, že nie je miestne príslušný,
neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí od tom účastníkov.
V zmysle uvedeného je zrejmé, že Krajský súd nepostupoval v súlade s príslušnými
ustanoveniami OSP tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. V prvom rade sa zákonná
sudkyňa zbytočne nechala vylúčiť z prejednávania veci, nakoľko vec mohla aj bez svojho
vylúčenia postúpiť súdu miestne príslušnému. V druhom rade od podania žalobného návrhu
do postúpenia veci súdu miestne príslušnému uplynuli dva roky. Krajský súd v Bratislave
do dnešného dňa vo veci nerozhodol, ani nevytýčil pojednávanie“.
Z takto opísaného skutkového stavu vyvodzuje sťažovateľ porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupmi oboch označených všeobecných súdov.
Sťažovateľ sa zmieňuje aj o tom, že 5. júna 2005 podal sťažnosť na prieťahy
v konaní predsedovi krajského súdu, v ktorej okrem opísania prieťahov poukázal aj na to,
že v jeho právnej veci sa dosiaľ vôbec meritórne nekonalo. Do doručenia sťažnosti
ústavnému súdu sťažovateľ nedostal na svoju sťažnosť z 5. júna 2005 odpoveď.
Vo svojej sťažnosti sťažovateľ požiadal aj o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 40 000 Sk, čo odôvodnil tým, že „V danom prípade bol súd 4 roky
a jeden mesiac nečinný. Finančné zadosťučinenie žiadame od roku 2001 vo výške 10 000,-
Sk a za každý ďalší rok á 10 000,- Sk. Spolu 40 000,- Sk, ktoré zodpovedá judikatúre
Európskeho súdu“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhol, aby
ústavný súd nálezom rozhodol, že:
„Základné právo sťažovateľa M. G. na prerokovanie a rozhodnutie vo veci bez
zbytočných prieťahov upravené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní
vedenom na Krajskom súde v Košiciach v spojení s konaním pred Krajským súdom
v Bratislave sp. zn. 5 Cb 431/01 bolo porušené.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
1. Pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 431/01, ústavný
súd na základe obsahu sťažnosti, pripojených príloh a informácie poskytnutej krajským
súdom konštatuje, že konanie pred Krajským súdom v Košiciach skončilo postúpením veci
bez rozhodnutia 14. marca 2003. Spis Krajského súdu v Košiciach bol doručený krajskému
súdu ako súdu miestne príslušnému 7. mája 2003.
Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné prieťahy v konaní
pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení
alebo inom zásahu dozvedieť. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2
Sťažovateľ vedel už v roku 2003 o tom, že konanie pred Krajským súdom
v Košiciach skončilo postúpením veci krajskému súdu. Sťažnosť proti Krajskému súdu
v Košiciach však doručil osobne do podateľne ústavného súdu až 16. júna 2005. Preto
sťažnosť v tejto časti bolo treba odmietnuť ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
2. Čo sa týka tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti postupu krajského súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 Cb 45/03, ústavný súd predovšetkým poukazuje na ustanovenie
§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého nie je sťažnosť prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17
ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov
Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich
(zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov platného do 31. marca 2005
a od 1. apríla 2005 podľa ustanovenia § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) sa zásadne
považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia
so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez
zbytočných prieťahov (napr. m. m. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).
Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom
konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje
za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116
ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].
Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania
sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní (...)“. V zmysle prvej
vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť,
je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. Napokon podľa tretieho
odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti
zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie
nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám
dôsledky“.
V nadväznosti na to ústavný súd poukazuje na to, že podľa citovaného ustanovenia
zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ namieta prieťahy v konaní konkrétneho súdu,
je povinný preukázať využitie právnych prostriedkov nápravy na ochranu základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj pre sťažnosťou napadnuté konanie pred krajským
súdom.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa na prieťahy z 5. júna
2005 adresovaná predsedovi krajského bola podaná na poštovú prepravu 7. júna 2005.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o súdoch musí byť sťažnosť vybavená do 30 dní odo dňa
jej doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie. Sťažovateľ v danom prípade bez toho,
aby vyčkal na uplynutie zákonnej lehoty na vybavenie sťažnosti, doručil deviaty deň po jej
odoslaní ústavnému súdu sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že sťažovateľova
sťažnosť na prieťahy v konaní z 5. júna 2005 nemôže byť v okolnostiach prípadu
považovaná za účinný prostriedok nápravy voči prieťahom v konaní a jej podanie
sťažovateľom sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, aké by
inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda krajského súdu dostal primeranú
(rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej
(m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 65/05).
Sťažovateľ taktiež nepreukázal ani netvrdil, že uvedenú podmienku nesplnil
z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom existenciu takýchto dôvodov nemožno
vyvodiť ani z obsahu sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
S poukazom na citované ustanovenie § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný
súd konštatuje, že sťažnosť v časti smerujúcej proti krajskému súdu je potrebné odmietnuť
pre nesplnenie tejto podmienky konania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa k uzneseniu pripája odlišné stanovisko
sudcu Juraja Babjaka týkajúce sa odôvodnenia tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. júla 2005