Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 185/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júla 2005

predbežne prerokoval sťažnosť M. G, bytom K, zastúpeného advokátom JUDr. J. M., K.,

ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Krajského súdu

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. G o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2005

doručená sťažnosť M. G. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Krajského súdu v Košiciach

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že podal 4. mája 2001 Krajskému súdu

v Košiciach žalobu proti piatim žalovaným, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 13 740 Sk

s prísl. Po doručení žaloby podala zákonná sudkyňa „... návrh na vylúčenie z pojednávania

a rozhodovania v danej veci, o ktorom rozhodol Najvyšší súd uznesením dňa 15. 6. 2001.

Následne sa sťažovateľ dozvedel z oznámenia zo dňa 14. 3. 2003, teda s odstupom dvoch

rokov a jedného mesiaca od podania žaloby, že Krajský súd v Košiciach postúpil žalobný

návrh Krajskému súdu v Bratislave ako súdu miestne príslušnému. V zmysle ust. § 15 ods. 1

len čo sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne

predsedovi súdu. V konaní môže urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. V zmysle

ust. , súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať vo veci samej

(...). Ak súd, na ktorý sa účastník obrátil, je toho názoru, že nie je miestne príslušný,

neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí od tom účastníkov.

V zmysle uvedeného je zrejmé, že Krajský súd nepostupoval v súlade s príslušnými

ustanoveniami tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. V prvom rade sa zákonná

sudkyňa zbytočne nechala vylúčiť z prejednávania veci, nakoľko vec mohla aj bez svojho

vylúčenia postúpiť súdu miestne príslušnému. V druhom rade od podania žalobného návrhu

do postúpenia veci súdu miestne príslušnému uplynuli dva roky. Krajský súd v Bratislave

do dnešného dňa vo veci nerozhodol, ani nevytýčil pojednávanie“.

Z takto opísaného skutkového stavu vyvodzuje sťažovateľ porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupmi oboch označených všeobecných súdov.

Sťažovateľ sa zmieňuje aj o tom, že 5. júna 2005 podal sťažnosť na prieťahy

v konaní predsedovi krajského súdu, v ktorej okrem opísania prieťahov poukázal aj na to,

že v jeho právnej veci sa dosiaľ vôbec meritórne nekonalo. Do doručenia sťažnosti

ústavnému súdu sťažovateľ nedostal na svoju sťažnosť z 5. júna 2005 odpoveď.

Vo svojej sťažnosti sťažovateľ požiadal aj o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia vo výške 40 000 Sk, čo odôvodnil tým, že „V danom prípade bol súd 4 roky

a jeden mesiac nečinný. Finančné zadosťučinenie žiadame od roku 2001 vo výške 10 000,-

Sk a za každý ďalší rok á 10 000,- Sk. Spolu 40 000,- Sk, ktoré zodpovedá judikatúre

Európskeho súdu“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhol, aby

ústavný súd nálezom rozhodol, že:

„Základné právo sťažovateľa M. G. na prerokovanie a rozhodnutie vo veci bez

zbytočných prieťahov upravené v článku 48 ods. 2 v konaní

vedenom na Krajskom súde v Košiciach v spojení s konaním pred Krajským súdom

v Bratislave sp. zn. bolo porušené.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

1. Pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. , ústavný

súd na základe obsahu sťažnosti, pripojených príloh a informácie poskytnutej krajským

súdom konštatuje, že konanie pred Krajským súdom v Košiciach skončilo postúpením veci

bez rozhodnutia 14. marca 2003. Spis Krajského súdu v Košiciach bol doručený krajskému

súdu ako súdu miestne príslušnému 7. mája 2003.

Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné prieťahy v konaní

pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení

alebo inom zásahu dozvedieť. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2

).

Sťažovateľ vedel už v roku 2003 o tom, že konanie pred Krajským súdom

v Košiciach skončilo postúpením veci krajskému súdu. Sťažnosť proti Krajskému súdu

v Košiciach však doručil osobne do podateľne ústavného súdu až 16. júna 2005. Preto

sťažnosť v tejto časti bolo treba odmietnuť ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

2. Čo sa týka tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti postupu krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , ústavný súd predovšetkým poukazuje na ustanovenie

, podľa ktorého nie je sťažnosť prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17

ods. 1 o sídlach a obvodoch súdov

Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich

(zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov platného do 31. marca 2005

a od 1. apríla 2005 podľa ustanovenia a

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) sa zásadne

považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia

so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez

zbytočných prieťahov (napr. m. m. , ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje

za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania

sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní (...)“. V zmysle prvej

vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť,

je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. Napokon podľa tretieho

odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti

zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie

nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám

dôsledky“.

V nadväznosti na to ústavný súd poukazuje na to, že podľa citovaného ustanovenia

ak sťažovateľ namieta prieťahy v konaní konkrétneho súdu,

je povinný preukázať využitie právnych prostriedkov nápravy na ochranu základného práva

podľa , čo platí aj pre sťažnosťou napadnuté konanie pred krajským

súdom.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa na prieťahy z 5. júna

2005 adresovaná predsedovi krajského bola podaná na poštovú prepravu 7. júna 2005.

Podľa § 65 ods. 1 zákona o súdoch musí byť sťažnosť vybavená do 30 dní odo dňa

jej doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie. Sťažovateľ v danom prípade bez toho,

aby vyčkal na uplynutie zákonnej lehoty na vybavenie sťažnosti, doručil deviaty deň po jej

odoslaní ústavnému súdu sťažnosť podľa .

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že sťažovateľova

sťažnosť na prieťahy v konaní z 5. júna 2005 nemôže byť v okolnostiach prípadu

považovaná za účinný prostriedok nápravy voči prieťahom v konaní a jej podanie

sťažovateľom sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, aké by

inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda krajského súdu dostal primeranú

(rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej

(m. m. , ).

Sťažovateľ taktiež nepreukázal ani netvrdil, že uvedenú podmienku nesplnil

z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom existenciu takýchto dôvodov nemožno

vyvodiť ani z obsahu sťažnosti ( ).

S poukazom na citované ustanovenie ústavný

súd konštatuje, že sťažnosť v časti smerujúcej proti krajskému súdu je potrebné odmietnuť

pre nesplnenie tejto podmienky konania ( ).

Podľa sa k uzneseniu pripája odlišné stanovisko

sudcu Juraja Babjaka týkajúce sa odôvodnenia tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2005