Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 230/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. októbra 2005

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. K., trvale bytom Švajčiarsko, Ing. I. K., trvale bytom

T., a MVDr. E. S., trvale bytom K., zastúpených advokátom JUDr. M. B., so sídlom B.,

namietajúcu porušenie ich základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. V. K., Ing. I. K. a MVDr. E. S. o d m i e t a pre zjavnú

neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. septembra

2005 doručená sťažnosť Ing. V. K., trvale bytom Švajčiarsko (ďalej len „sťažovateľ

v prvom rade“), Ing. I. K., trvale bytom (ďalej len „sťažovateľ v druhom rade“), T,

a MVDr. E. S., trvale bytom K. (ďalej len „sťažovateľ v treťom rade“; spolu len

„sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. M. B., so sídlom B., v ktorej namietajú

porušenie svojho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Ct

22/2003.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sa návrhom podaným okresnému súdu

19. septembra 2003 domáhajú ochrany svojich práv na ochranu osobnosti a opravy

nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov proti odporcom M. Š., šéfredaktorovi denníka

S., a P. P., a. s. (ďalej len „odporcovia“). Súčasťou návrhu bol aj návrh na nariadenie

predbežného opatrenia, ktorý okresný súd uznesením č. k. -53 z 25. septembra

2003 v celom rozsahu zamietol. Okresný súd uznesením z 25. septembra 2003 vyzval

odporcov na písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania.

Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podali

sťažovatelia odvolanie 28. októbra 2003. Sťažovatelia pritom zo spisu zistili, že okresný súd

postúpil spis s podaným odvolaním Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

až 17. februára 2004, t. j. takmer štyri mesiace po podaní odvolania. Odvolací súd

uznesením z 27. februára 2004 potvrdil uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia, pričom toto rozhodnutie bolo doručené právnemu

zástupcovi sťažovateľov až 26. mája 2004.

Okresný súd 15. júla 2004 vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku.

Sťažovateľ v treťom rade súdny poplatok v určenej lehote zaplatil. Následne okresný súd

uznesením z 8. septembra 2004 zastavil konanie voči sťažovateľovi v prvom rade

a sťažovateľovi v druhom rade z dôvodu, že nezaplatili súdny poplatok, a uložil im

povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť odporcom trovy konania. Sťažovateľ v prvom

rade a sťažovateľ v druhom rade sa rozhodli nepožadovať od odporcu v druhom rade

náhradu nemajetkovej ujmy a podaním z 1. októbra 2004 zmenili návrh na začatie konania

v jeho petite a 4. októbra 2004 zaplatili v súlade so zmeneným petitom súdny poplatok,

každý 4 000 Sk. Dňa 5. októbra 2004 podali sťažovateľ v prvom rade a sťažovateľ

v druhom rade odvolanie proti uzneseniu okresného súdu o zastavení konania. Okresný súd

uznesením z 2. novembra 2004 zrušil svoje predchádzajúce uznesenie z 8. septembra 2004,

konanie o návrhu sťažovateľa v prvom rade a sťažovateľa v druhom rade na náhradu

nemajetkovej ujmy zastavil a uložil im povinnosť nahradiť odporcovi v druhom rade trovy

konania v sume 45 572 Sk.

Proti uzneseniu okresného súdu podali sťažovateľ v prvom rade a sťažovateľ

v druhom rade odvolanie 29. novembra 2004. Po zistení, že krajský súd o odvolaní

nerozhodol ani po uplynutí šiestich mesiacov od jeho podania, podal právny zástupca

sťažovateľov 30. mája 2005 podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) sťažnosť proti

porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom na

krajskom súde pod sp. zn. predsedníčke krajského súdu. Krajský súd

uznesením z 31. mája 2005 rozhodol o podanom odvolaní tak, že v časti zastavujúcej

konanie uznesenie okresného súdu potvrdil a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania

uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Následne bola právnemu

zástupcovi sťažovateľov doručená odpoveď predsedníčky krajského súdu na sťažnosť,

z ktorej vyplýva, že sťažnosť nepovažuje za dôvodnú.

Dňa 6. júna 2005 právny zástupca sťažovateľov podal sťažnosť podľa § 62 zákona

č. adresovanú predsedníčke okresného súdu. Listom z 21. júla 2005

predsedníčka okresného súdu právnemu zástupcovi sťažovateľov oznámila, že prešetrila

sťažnosť, a uviedla, že „v predmetnej veci musím bohužiaľ konštatovať prieťahy v konaní“ .

Predsedníčka okresného súdu zároveň právneho zástupcu sťažovateľov informovala o tom,

že vyzvala zákonnú sudkyňu, aby vo veci vykonala potrebné procesné úkony a konala tak,

aby vec bolo možné meritórne prejednať v čo najkratšom čase. Napriek tomu podľa

sťažovateľov súd vo veci nekoná a spôsobuje podľa ich názoru zbytočné prieťahy v konaní.

Na tomto základe sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd prijal ich sťažnosť na

ďalšie konanie a vo veci samej prijal tento nález:

Okresný súd Bratislava I v konaní vo veci ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej

ujmy a vo veci opravy nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov vedenom pod sp. zn.

porušil základné právo sťažovateľov na konanie bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na prerokovanie veci

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 prvá veta Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Bratislava I v konaní vo veci ochrany osobnosti a náhrady

nemajetkovej ujmy a vo veci opravy nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov vedenom

pod sp. zn. prikazuje konať.

Každému zo sťažovateľov priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

500.000 Sk (slovom: „päťstotisíc slovenských korún“), ktoré je Okresný súd Bratislava

I povinný vyplatiť na účty sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava I je povinný sťažovateľom zaplatiť náhradu trov právneho

zastúpenia zvýšenú o daň z pridanej hodnoty v zákonom ustanovenej výške na účet ich

právneho zástupcu JUDr. M. B., B., do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súvislosti s odmietnutím sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd

uvádza, že o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť podľa konštantnej judikatúry

ústavného súdu vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh možno preto považovať ten, pri ktorého

predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie

konanie ().

Sťažovatelia namietajú porušenie ich základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v označenom konaní, ktoré začalo 19. septembra 2003

bez toho, aby súčasne, resp. následne zaplatili súdny poplatok, na zaplatenie ktorého ich

musel okresný súd 15. júla 2004 vyzvať (napriek tomu, že boli zastúpení v tomto konaní

advokátom); z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku okresný súd uznesením

z 8. septembra 2004 vo vzťahu k sťažovateľovi v prvom rade a sťažovateľovi v druhom

rade konanie zastavil.

V súvislosti s nezaplatením súdneho poplatku sťažovateľom v prvom rade

a sťažovateľom v druhom rade ústavný súd uvádza, že v sporovom konaní je zaplatenie

súdneho poplatku vecnou podmienkou konania. Súdny poplatok je splatný podaním žaloby

a netreba čakať na výzvu konajúceho súdu. Táto skutočnosť vyplýva zo zákona Slovenskej

národnej rady č. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, a to z

ods. 1 písm. a) cit. zákona, podľa ktorého poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, a z

§ 8 cit. zákona, podľa ktorého je súdny poplatok splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

Následkom nezaplatenia súdneho poplatku podľa § 10 ods. 1 cit. zákona je výzva

konajúceho súdu na zaplatenie súdneho poplatku, obsahom ktorej je aj poučenie

o dôsledkoch jeho nezaplatenia, ktorým je zastavenie konania. V danom prípade okresný

súd vyzval žalobcov pre ich nečinnosť pri plnení svojej poplatkovej povinnosti s následným

zastavením konania.

Vec vzhľadom na využitie opravných prostriedkov sťažovateľmi (aj v súvislosti so

zastavením konania) bola od decembra 2004 do 6. júna 2005 na krajskom súde. Ústavný súd

dospel k záveru, že obdobie, ktoré sťažovatelia namietajú, nemožno považovať za obdobie,

v ktorom mohlo reálne dôjsť k zbytočným prieťahom v konaní; kým bola vec na okresnom

súde, bola tu procesná prekážka nezaplatenia súdneho poplatku zo strany sťažovateľov

a čas, keď bola vec na krajskom súde, ktorý rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu

o zastavení konania, nemožno pričítať na vrub okresnému súdu.

Vo vzťahu k sťažovateľovi v treťom rade, ktorý zaplatil súdny poplatok, ústavný súd

uvádza, že doba, ktorú namieta ako nečinnosť okresného súdu, nesignalizuje také prieťahy

v konaní, ktoré by bolo možné označiť za zbytočné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Čo sa týka namietania zbytočných prieťahov v konaní v súvislosti s rozhodovaním

o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ústavný súd uvádza, že rozhodnutie

o zamietnutí predbežného opatrenia nadobudlo právoplatnosť 26. mája 2004, t. j. v čase

doručenia sťažnosti ústavnému súdu uplynulo viac ako dva mesiace, a preto sťažnosť

sťažovateľov v časti namietajúcej zbytočné prieťahy v konaní o predbežnom opatrení

považoval ústavný súd za zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľov už pri jej

predbežnom prerokovaní podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. októbra 2005