Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 258/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. októbra 2005

predbežne prerokoval sťažnosť záujmového združenia (...) C., so sídlom Ž., zastúpeného

advokátom Mgr. R. G., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa a základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky písomnou odpoveďou Okresného súdu Žilina z 3. júna 2005 na jeho žiadosť

o doručenie uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť záujmového združenia (...) C. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 8. augusta 2005

doručená sťažnosť záujmového združenia (...) C. (ďalej len „sťažovateľ”), ktorou namietal

porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa .

Z obsahu podania vyplynulo, že smeruje proti písomnej odpovedi Okresného súdu

Žilina (ďalej len „okresný súd”) z 3. júna 2005, ktorou nevyhovel žiadosti sťažovateľa

o doručenie rozhodnutia Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd”) sp. zn.

z 24. júla 2003, ktorým odmietol odvolanie sťažovateľa ako účastníka konania

vedeného na okresnom súde pod sp. zn. . Podľa sťažovateľa okresný súd

(a súčasne aj odvolací súd) „v predmetnom občianskom súdnom konaní formálne nekonal

so sťažovateľom ako účastníkom konania, hoci zákonom ustanoveným spôsobom preukázal

svoje právne a procesné nástupníctvo v konaní a nedoručoval mu zásielky s riadnym

označením názvom sťažovateľa ako účastníka konania a na súdu známu adresu sťažovateľa,

určenú na doručovanie písomností”.

Porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

vidí sťažovateľ v tom, že „Postupom súdu mu bolo znemožnené ďalej riadne,

zákonom ustanoveným procesným postupom pokračovať v začatom občianskom súdnom

konaní, s cieľom rýchleho a hospodárneho dosiahnutia odstránenia právnej neistoty o

predmete sporu účastníkov prostredníctvom meritórneho rozhodnutia súdu”. Sťažovateľ

ďalej tvrdí, že okresný súd „nesprávnym postupom najmä pri doručovaní súdnych

písomností spôsobil, že rozhodnutie odvolacieho súdu, vyhlásené dňa 24. 07. 2003, nebolo

do dňa podania tejto sťažnosti sťažovateľovi ako účastníkovi konania riadne doručené, čím

boli spôsobené neopodstatnené, dva roky trvajúce prieťahy v občianskom súdnom konaní”.

Dvojročnou nečinnosťou okresný súd porušil podľa sťažovateľa jeho základné právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v zmysle a ) v spojení

s príslušnými ustanoveniami

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „”) jeho sťažnosť

predbežne prerokoval a prijal ju na ďalšie konanie a v tomto konaní vyhovel jeho sťažnosti

vyslovením nálezu:

„Okresný súd v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. porušil právo

sťažovateľa na súdnu ochranu a inú právnu ochranu

- domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde podľa , nevyhovením žiadosti

sťažovateľa ako účastníka konania zo dňa 16. 05. 2005 o doručenie uznesenia Krajského

súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 24. 07. 2003, písomnou odpoveďou Okresného

súdu v Žiline zo dňa 03. 06. 2005;

- aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky;

Okresnému súdu v Žiline prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

ďalej konal riadnym doručením uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn.

zo dňa 24. 07. 2003 sťažovateľovi ako účastníkovi konania.

Priznáva primerané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi, ktorého právo bolo

porušené, v sume 30.000,- Sk.

Okresnému súdu v Žiline ukladá zaplatiť sumu finančného zadosťučinenia 30.000,-

Sk sťažovateľovi v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

Okresnému súdu v Žiline ukladá zaplatiť v rovnakej lehote sťažovateľovi na účet jeho

právneho zástupcu trovy konania vo výške vyčíslenej právnym zástupcom sťažovateľa pred

vyhlásením rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.”

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený rozhodovať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí, pričom

posudzuje, či má predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa

. Podľa citovaného ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namietal porušenie základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu podľa , ústavný súd odmietol pre nedostatok

svojej právomoci.

Podľa „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde…”

Porušenie citovaného základného práva vidí sťažovateľ v zamietnutí jeho žiadosti

o doručenie rozhodnutia krajského súdu sp. zn. z 24. júla 2003 okresným

súdom. Vo svojej žiadosti doručenej okresnému súdu 19. mája 2005 sťažovateľ uvádza,

že pretože mu „nebolo rozhodnutie odvolacieho súdu riadne doručené na jeho - súdu

známu na základe pripojeného písomného oznámenia navrhovateľa zo dňa 20. 10. 1998 -

adresu na doručovanie písomností, nemohli byť splnené podmienky náhradného

doručovania podľa ust. a konanie nemohlo byť právoplatne skončené, ako

navrhovateľovi bolo na jeho dopyt oznámené”. Okresný súd tejto žiadosti sťažovateľa

nevyhovel z dôvodov, ktoré uvádza vo svojej odpovedi doručenej právnemu zástupcovi

sťažovateľa 7. júna 2005: „Uvedené rozhodnutie však navrhovateľovi bolo doručované, ale

tento si ho v odbernej lehote nevyzdvihol (oznámenie poštového doručovateľa na č. l. 138

spisu). Z uvedeného dôvodu, preto mohlo byť následne rozhodnutie správoplatnené. Okrem

toho sa dňa 30. 3. 2005 na tunajší súd dostavil konateľ navrhovateľa RNDr. J. S. - prezident

spoločnosti, ktorému bolo doručené uvedené rozhodnutie, čo potvrdil vlastnoručným

podpisom na č. l. 142 spisu.”

Ústavný súd z obsahu spisu zistil, že sťažovateľ bol účastníkom konania vedeného

na okresnom súde pod sp. zn. . Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom

z 11. decembra 2000. Po neúspešnom pokuse doručiť sťažovateľovi predmetný rozsudok

11. apríla 2003 bola zásielka po opakovanom pokuse o doručenie uložená na pošte

14. apríla 2003. Sťažovateľ si ju vyzdvihol prostredníctvom prezidenta združenia RNDr. J.

S. 15. apríla 2003, čo je potvrdené jeho podpisom na doručenke obálky. Rozsudok

okresného súdu nadobudol právoplatnosť 6. mája 2003. Proti tomuto rozsudku podal

13. mája 2003 sťažovateľ odvolanie, ktoré bolo uznesením odvolacieho súdu sp. zn.

z 24. júla 2003 odmietnuté ako oneskorene podané. Rozhodnutie o odvolaní

bolo sťažovateľovi neúspešne doručované na adresu jeho sídla 8. októbra 2003 a opakovane

9. októbra 2003 a následne bolo 9. októbra 2003 uložené na pošte. Pretože si adresát

v odbernej lehote zásielku nevyzdvihol, bola táto vrátená späť okresnému súdu 29. októbra

2003. Po uplynutí lehoty na náhradné doručenie nadobudlo uznesenie krajského súdu

14. októbra 2003 právoplatnosť.

Z predloženého spisu ďalej vyplýva, že zástupca sťažovateľa sa 30. marca 2005

osobne dostavil na okresný súd a žiadal o doručenie uznesenia krajského súdu, o čom bol

vyhotovený úradný záznam. Zo záznamu vyplýva prevzatie rozhodnutia zástupcom

sťažovateľa. Právny zástupca sťažovateľa podaním z 19. mája 2005 žiadal opätovne

okresný súd o doručenie rozhodnutia krajského súdu. Odpoveďou, ktorou súd nevyhovel

tejto žiadosti, doručenou právnemu zástupcovi sťažovateľa 7. júna 2005 došlo podľa

sťažovateľa k porušeniu ním označeného základného práva.

Ústavný súd preskúmal podanie s priloženými listinnými dôkazmi, ako aj príslušný

spis a skonštatoval, že prevzatie rozhodnutia krajského súdu zástupcom sťažovateľa

30. marca 2005 predstavuje úkon, ktorý preňho zakladal možnosť postupovať ďalej

v ochrane svojich záujmov v konaní na všeobecnom súde. Zástupca sťažovateľa sa týmto

mohol oboznámiť so skutočnosťami, ktoré podľa neho spôsobili porušenie jeho práv,

a rozhodnúť o svojom prípadnom ďalšom procesnom postupe. Odmietnutie opätovného

doručenia požadovaného rozhodnutia podľa názoru ústavného súdu nepredstavovalo taký

zásah všeobecného súdu, ktorý by sám osebe znemožnil sťažovateľovi účinne vystupovať

v konaní pred všeobecnými súdmi. Preto ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti

pre nedostatok svojej právomoci.

2. Tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namietal porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ústavný súd

odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné

považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, , ).

Podľa prvej vety „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov…”

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa súdnej alebo inej právnej ochrany. K porušeniu označeného práva nemôže

dôjsť v prípade, ak súd nepokračuje v konaní, ktoré považuje za právoplatne skončené.

Ako už bolo uvedené, konanie vedené pred všeobecnými súdmi (okresným súdom

a krajským súdom) bolo právoplatne skončené a rozhodnutie krajského súdu bolo

sťažovateľovi doručené náhradnou formou doručenia uložením na pošte 9. októbra 2003

a kópiu právoplatného rozhodnutia si osobne prevzal na okresnom súde 30. marca 2005,

kedy sa najneskôr definitívne dozvedel o výsledku konania pred krajským súdom.

Sťažovateľ si teda uplatnil ochranu ústavnosti v čase, keď porušenie označeného

práva už nemohlo nastať.

Okrem toho mohol ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietnuť aj pre jej

oneskorenosť, pretože od 30. marca 2005, keď sťažovateľ prevzal fotokópiu právoplatného

uznesenia krajského súdu, do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu (8. august 2005)

uplynula lehota určená pre tento druh konania ( ).

Pretože ústavný súd odmietol sťažnosť v celom rozsahu, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2005