Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 217/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. februára 2006

v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Alexandra

Bröstla prerokoval sťažnosť M. H.- R., bytom B., zastúpenej advokátkou JUDr. Z. M., B.,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. H. – R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. H. – R. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie 30 000 Sk (slovom

tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť

do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy

právneho zastúpenia 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na účet

advokátky JUDr. Z. M., B.

5. Okresný súd Bratislava I je p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho

zastúpenia vo výške 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na účet

Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky do dvoch mesiacov od doručenia tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca 2005

doručená sťažnosť M. H. – R., bytom B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. . Ústavný súd uznesením z 28. septembra 2005 prijal

sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:

„Dňa 2. 8. 2000 som podala návrh o rozvod manželstva na Okresný súd Bratislava I

(...). Okresný súd svojím rozsudkom zo dňa 8. 3. 2001 manželstvo rozviedol s tým, že

maloletú dcéru M. zveril na čas po rozvode do výchovy a opatery matke, a otca zaviazal

prispievať na jej výživu sumou 1.300.- Sk mesačne. (...)

Voči tomuto rozsudku sa odporca dňa 10. 04. 2001 odvolal s tým, že stanovená výška

výživného je preňho veľká a zo svojho príjmu ho nebude v stanovenej výške môcť hradiť.

(...)

K tomuto odvolaniu som podala vyjadrenie dňa 12. 06. 2001. (...)

Nakoľko sa vo veci od tejto doby nič nekonalo podala som dňa 14. 02. 2002 sťažnosť

pre nečinnosť súdu. (...)

Na moju sťažnosť som dostala odpoveď od pani predsedníčky Krajského súdu s tým,

že sťažnosť po preštudovaní jednotlivými členmi senátu bola určená na prejednanie na

neverejnom zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo dňa 5. 03. 2002 s tým, že odvolací senát

napadnutý rozsudok v časti určenia výšky výživného zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie

späť Okresnému súdu Bratislava I. (...)

Od tohto času sa vo veci určenia výšky výživného doposiaľ nekonalo a dodnes nie je

od doby podania žiadosti o rozvod t. j. od 2. 08. 2000 do 30. 03. 2005 za dobu 4 rokov

a 8 mesiacov určená výška výživného a za túto dobu som od odporcu neobdržala žiadny

finančný ale ani iný prostriedok na zabezpečenie jej výživy.

Dňa 28. 02. 2005 som podala na Okresný súd Bratislava I sťažnosť na prieťahy

v konaní o určenie výživného na maloleté dieťa moju dcéru M. spolu so žiadosťou

a návrhom na vydanie predbežného opatrenia na platenie výživného v mesačnej výške

3 500.- Sk. (príloha č. 7) Doposiaľ sa však v tejto veci opätovne nič nekoná.

Tým, že Okresný súd Bratislava I doposiaľ za dobu 4 rokov a 8 mesiacov nedokázal

určiť výšku výživného odporcovi v dôsledku zbytočných prieťahov v súdnom konaní vyvolal

u mňa dlhodobý stav právnej neistoty, ktorý i napriek využitiu dostupných právnych

prostriedkov nápravy naďalej pretrváva, lebo vo veci sa znovu nekoná. Tento stav mi

spôsobuje vážne problémy pri zabezpečovaní riadnej výchovy mojej maloletej dcéry

a narúša citové a sociálne vzťahy v rodine.“

Sťažovateľka okrem vyslovenia porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vo svojej sťažnosti požaduje, aby ústavný

súd uložil okresnému súdu povinnosť zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie

200 000 Sk.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa čl. 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu spisu

okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že sťažovateľka podala 2. augusta

2000 okresnému súdu návrh vo veci rozvodu manželstva a úpravy pomerov k maloletému

dieťaťu.

Sťažovateľka 7. septembra 2000 a 18. októbra 2000 osobitnými podaniami upravila

návrh na začatie konania. Okresný súd 6. februára 2001 vyzval otca maloletej

na zdokladovanie príjmu, zároveň vyzval Okresný úrad Bratislava I, odbor sociálnych vecí,

na podanie správy o pomeroch maloletej. Dňa 7. februára 2001 okresný súd uznesením

ustanovil maloletej opatrovníka.

Okresný súd rozsudkom 8. marca 2001 manželstvo účastníkov konania rozviedol,

maloletú zveril do výchovy a opatery sťažovateľky a otca maloletej zaviazal prispievať na

výživu maloletej.

Proti rozsudku z 8. marca 2001 vo výroku o určení výživného podal otec maloletej

odvolanie, spis bol odvolaciemu súdu predložený 13. júla 2001. Krajský súd v Bratislave

5. marca 2002 uznesením č. k. -42 zrušil rozhodnutie v napadnutej časti

a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Spis bol okresnému súdu vrátený

23. apríla 2002.

Okresný súd 2. augusta 2002 vyzval sťažovateľku na predloženie potvrdenia o jej

príjme a zároveň vyzval Sociálnu poisťovňu na predloženie správy.

Pojednávanie 10. júna 2003 bolo za neúčasti účastníkov konania odročené na

11. september 2003.

Z dôvodu čerpania dovolenky zákonného sudcu bolo pojednávanie 11. septembra

odročené na 13. november 2003. Pojednávanie 13. novembra 2003 bolo z dôvodu neúčasti

účastníkov odročené na 18. marec 2004.

Z dôvodu účasti zákonného sudcu na školení, resp. odbornej stáži boli pojednávania

18. marca 2004 a 25. mája 2004 odročené bez meritórneho prejednania veci.

Otec maloletej 28. apríla 2004 predložil okresnému súdu návrh na zverenie maloletej

do jeho výchovy a opatery.

Sťažovateľka 28. februára 2005 podala okresnému súdu návrh na nariadenie

predbežného opatrenia.

Pojednávanie 19. apríla 2005 bolo pre neúčasť sťažovateľky odročené na 7. jún 2005.

II.

Podľa prvej vety „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každá osoba má právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote, čo je zásadne to isté právo, ktoré pre účastníka konania zaručuje čl. 48

ods. 2 .

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu. V posudzovanom prípade ide o spor, v ktorom je otázka nastolenia právnej istoty

účastníkov spojená s právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu, predovšetkým

s rozsudkom alebo procesne rovnakým spôsobom, napríklad s uznesením o schválení

súdneho zmieru.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva

podľa , resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd podľa svojej stabilizovanej judikatúry skúma so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu podľa a) právnej a faktickej zložitosti veci, ktorá sa skúma

aj so zreteľom na povahu veci a o čo v nej účastníkovi konania (sťažovateľovi) ide,

b) správania účastníka konania a c) spôsobu, akým v konaní postupoval súd.

a) Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho

spisu okresného súdu zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. išlo pôvodne

o rozvod manželstva a úpravu práv rodičov k maloletému dieťaťu po rozvode. V konaniach

o zániku manželstva nemožno hovoriť ani o faktickej zložitosti veci, hoci pri rozhodovaní

súdu o úprave práv rodičov k maloletému dieťaťu po rozvode ide spravidla o posúdenie

skutočností, ktoré si vyžadujú odborné znalosti, a preto vyvstáva potreba ustanovenia

súdneho znalca podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel

k záveru, že pred okresným súdom išlo o konanie, ktoré nemožno považovať ani za právne

a ani za fakticky zložité, takže pri jeho sústredenom postupe bolo možné rozhodnúť bez

zbytočných prieťahov. Na právnu ani faktickú zložitosť veci napokon nepoukázal ani

okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 2021/05 z 29. apríla 2005.

b) Zo skutkových zistení ústavného súdu vyplýva, že k spomaľovaniu postupu

okresného súdu, a tým aj k prieťahom v konaní prispelo aj správanie sťažovateľky.

K predĺženiu konania prispela do istej miery opakovaná neúčasť sťažovateľky

na viacerých pojednávaniach, ako aj skutočnosť, že sťažovateľka neoznámila okresnému

súdu zmenu adresy svojho trvalého pobytu.

c) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil označené konanie,

bol postup okresného súdu.

Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu v predmetnej veci konštatuje, že

okresný súd bol nečinný:

 od 18. októbra 2000 (sťažovateľka upravila návrh na začatie konania) do 2. februára

2001 (nariadenie termínu pojednávania na 8. marec 2001);

 od 23. apríla 2002 (dátum vrátenia spisu okresnému súdu Krajským súdom

v Bratislave) do 2. augusta 2002 (výzva sťažovateľke na predloženie listinného

dôkazu);

 od 12. septembra 2002 (dátum predloženia listinného dôkazu Sociálnou poisťovňou)

do 25. apríla 2003 (nariadenie termínu pojednávania na 10. jún 2003);

 od 25. mája 2004 (pojednávanie) do 4. marca 2005 (výzva Sociálnej poisťovni

a sťažovateľke),

t. j. spolu takmer 22 mesiacov. Ústavný súd nezistil, že by v týchto obdobiach existovali

procesné prekážky jeho postupu, ktoré by okresnému súdu bránili vykonať úkony smerujúce

k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania.

Ústavný súd neakceptoval stanovisko okresného súdu, v ktorom argumentuje

množstvom „vecí vybavovaných v oddelení 11 C a s ohľadom na skutočnosť, že vo veci

konali doposiaľ traja zákonní sudcovia“. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, nemôže byť dôvodom

na porušovanie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Tieto

príčiny nezbavujú všeobecný súd zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné

prieťahy v súdnom konaní.

Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré ani po viac ako

piatich rokoch nie je právoplatne skončené, a nečinnosťou okresného súdu v zistenej dĺžke

bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

prikázal v zmysle okresnému súdu, aby

vo veci sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, napriek tomu, že to

sťažovateľka výslovne nežiadala. Ústavný súd však považoval taký príkaz okresnému súdu

za úkon nevyhnutný na to, aby sa v ďalšom konaní už nevyskytovali zbytočné prieťahy.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia vo výške 200 000 Sk s ohľadom „na naliehavosť veci ako i pre mimoriadne

dlhú a bezdôvodnú nečinnosť súdu a v dôsledku nedostatku prostriedkov na živobytie

a v neposlednom rade aj pretrvávajúceho stavu existenčnej neistoty mojej a maloletej

dcéry“.

Zistenú nečinnosť a neefektívnu činnosť okresného súdu, ako aj súčasný stav

konania vo veci, ktorá je veľmi citlivá a vyžaduje osobitnú starostlivosť súdu, nemožno

podľa názoru ústavného súdu ničím ospravedlniť. Preto ústavný súd priznal sťažovateľke

finančné zadosťučinenie 30 000 Sk ako dovŕšenie ochrany porušeného základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri

rozhodovaní o výške finančného zadosťučinenia zohľadnil predovšetkým konkrétne

okolnosti a povahu prípadu vrátane pozície sťažovateľky sprevádzanej pocitom zvýšenej

neistoty, utrpenia a krivdy, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti.

Ústavný súd podľa rozhodol o úhrade trov

konania úspešnej sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred

ústavným súdom advokátkou, a priznal sťažovateľke úhradu trov konania 5 302 Sk za dva

úkony právnej služby, ktoré považoval za účelne vynaložené trovy konania pred ústavným

súdom, spolu s režijným paušálom za tieto úkony (vyhláška Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb).

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľky ( v spojení s ).