Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 38/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. februára 2006

predbežne prerokoval sťažnosť J. D. a A. D., obaja bytom J., zastúpených advokátkou

JUDr. Ľ. R., K., pre namietané porušenie ich základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu zaručeného v a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. D. a A. D. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. februára

2006 doručená sťažnosť J. D. a A. D. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie

ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Stará Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že je proti nim vedené na okresnom súde „... pod sp. zn.

(...) trestné konanie vo veci porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom

podľa § 238 ods. 1, 2 Tr. zák., ako aj proti sťažovateľke A. D. vo veci trestného činu

porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, 2 Tr. zák. a trestného činu ublíženia

na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. Obžaloba bola podaná 3. 5. 2005 Okresnou

prokuratúrou v S.“.

Vo svojej sťažnosti ďalej sťažovatelia uviedli, „... ešte v rámci prípravného konania

dňa 15. 5. 2005 podali podnet na preskúmanie zákonnosti postupu Okresnej prokuratúry

v S. z dôvodov, že v prípravnom konaní bolo vedené vyšetrovanie len v neprospech

obvinených. Najmä však už v prípravnom konaní sa opis skutkového deja rôznil

u samotných poškodených, a ďalej nebolo riadne zistené, či obvinení skutočne porušili

domovú slobodu poškodených vstupom na ich dvor, nakoľko viac ráz uviedli, že pás dvora,

na ktorý vstupovali, vlastnícky patrí obvineným.

Krajská prokuratúra v P. listom sp. zn. vyhodnotila podnet

sťažovateľov už za bezpredmetný, nakoľko bol podaný oneskorene – po podaní obžaloby.

Ďalej upriamila pozornosť sťažovateľov na postup súdu podľa § 185 a nasl. zák.

č. , o trestnom konaní pred súdom , ktorým je predbežné prejednanie

obžaloby.

Sťažovatelia sa domnievajú, že konanie vo veci sa začalo otvorením hlavného

pojednávania dňa 1. 6. 2005, a teda že v označenej trestnej veci súd vynechal procesný

postup podľa 12. hlavy , ktorým je predbežné prejednanie obžaloby“.

V nadväznosti na uvedené sťažovatelia zastávajú názor, „... že Okresný súd v Starej

Ľubovni vôbec nepostupoval spôsobom, aký ustanovuje , respektíve

sa odchýlil od jeho znenia natoľko, že úplne poprel ich účel a význam.

Týmto postupom Okresný súd v Starej Ľubovni odňal sťažovateľom právo na súdnu

ochranu podľa SR, pričom porušil aj dohovoru“.

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd

po predbežnom prerokovaní prijal ich sťažnosť na ďalšie konanie a vo veci samej rozhodol

týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľov J. D. a A. D. na súdnu ochranu upravené v článku 46

ods. 1 a dohovoru v konaní vedenom na Okresnom súde

v Starej Ľubovni pod sp. zn. bolo porušené.

Ústavný súd vracia vec. sp. zn. vedenú na Okresnom súde v Starej Ľubovni

do štádia pred predbežným prejednaním obžaloby.“

II.

Podľa ustanovenia ústavný súd začne konanie o návrhu

fyzických osôb alebo právnických osôb v prípadoch ustanovených v čl. 127 a čl. 127a

.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľov a ich právnej zástupkyne.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ústavný súd návrh odmietne,

ak dospeje k názoru, že je tu ktorýkoľvek z dôvodov opodstatňujúci jeho odmietnutie,

a spravidla neskúma aj ďalšie dôvody umožňujúce odmietnuť návrh. Pre odmietnutie

návrhu teda postačuje existencia čo i len jediného z dôvodov uvedených v § 25 ods. 2

.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zistil, že prijatiu návrhu na konanie

bráni dôvod ustanovený v , a to nedostatok právomoci

ústavného súdu na jeho prerokovanie.

Ochrana základných práv a slobôd v konaní o ústavnej sťažnosti podľa

vychádza z princípu subsidiarity (arg. ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd). Ochranu základným právam a slobodám poskytujú predovšetkým všeobecné súdy.

Právomoc ústavného súdu na konanie o porušení základného práva alebo slobody je daná

iba vtedy, ak ochranu neposkytujú všeobecné súdy (napr. , ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu,

má právo obhajovať sa osobne alebo za pomoci obhajcu podľa vlastného výberu, alebo

pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby mu bol poskytnutý bezplatne, ak to

záujmy spravodlivosti vyžadujú.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu,

má právo vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie

a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok ako svedkov proti sebe.

Podľa prvej vety vo veciach,

v ktorých bola podaná obžaloba na okresný súd pred dňom účinnosti tohto zákona, okresný

súd vykoná konanie podľa doterajších predpisov. Podľa § 564 citovaného zákona nadobúda

tento zákon účinnosť 1. januára 2006.

Z obsahu sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že obžaloba v trestnej veci

sťažovateľov bola podaná 3. mája 2005.

Sťažovatelia v konaní pred ústavným súdom namietali, že k zásahu do ich

označených práv malo dôjsť v dôsledku toho, že okresný súd v ich trestnej veci nariadil

po podaní obžaloby hlavné pojednávanie bez toho, aby podanú obžalobu najskôr predbežne

prejednal podľa a nasl. o trestnom konaní súdnom (Trestný

poriadok) platného a účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „“).

V dôsledku toho okresný súd podľa sťažovateľov „... vynechal procesný postup

podľa 12. hlavy , ktorým je predbežné prejednanie obžaloby“.

V uvedenom pochybení okresného súdu vidia sťažovatelia porušenie ich základného

práva podľa a práva podľa dohovoru.

Podľa prvej vety ak tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú

orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti; musia trestné veci prejednávať

čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené .

Podľa prvej vety orgány činné v trestnom konaní postupujú tak,

aby bol náležite zistený skutkový stav, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.

S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj

okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy, nečakajúc

na návrhy strán.

Podľa orgánmi činnými v trestnom konaní sa rozumejú súd,

prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán.

Podľa pokiaľ z povahy veci nevyplýva niečo iné, rozumie sa

obvineným aj obžalovaný a odsúdený.

Podľa obvinený má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam,

ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, nie je však povinný vypovedať. Môže

uvádzať okolnosti a dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti

a opravné prostriedky... Všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné vždy

obvineného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie

(ods. 3 citovaného ustanovenia).

Podľa obžalobu podanú na súde preskúma predseda senátu

a podľa jej obsahu alebo podľa obsahu spisu posúdi, či ju treba predbežne prejednať

na zasadnutí senátu alebo či môže nariadiť o nej hlavné pojednávanie.

Podľa a predseda senátu nariadi predbežne prejednanie

obžaloby, ak vec má byť postúpená podľa § 171 ods. 1 a ak sú tu okolnosti odôvodňujúce

zastavenie trestného stíhania podľa § 172 ods. 1 alebo 3 alebo jeho prerušenie podľa § 173

ods. 1 písm. a) až e) alebo 2 alebo podľa § 224 ods. 6 alebo 7 alebo okolnosti odôvodňujúce

podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa § 307, alebo schválenie zmieru podľa

§ 309.

Podľa a predseda senátu nariadi predbežné prejednanie

obžaloby, ak je toho názoru, že prípravné konanie nebolo vykonané podľa zákona, najmä

že v ňom boli porušené predpisy zabezpečujúce právo obhajoby, alebo že vec nie je

v potrebnom rozsahu objasnená z hľadísk, ktoré súd potrebuje pre svoje rozhodnutie.

Zo sťažnosti a jej príloh, ako aj z informácie okresného súdu poskytnutej ústavnému

súdu na jeho vyžiadanie vyplýva, že trestná vec sťažovateľov v čase podania sťažnosti

ústavnému súdu stále prebieha a ku dňu predbežného prerokovania ich sťažnosti sa

nachádza v štádiu trestného konania pred súdom prvého stupňa, ktorý v nej dosiaľ meritórne

nerozhodol. Ostatné hlavné pojednávanie sa uskutočnilo 17. februára 2006 a bolo odročené

na 29. marec 2006.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti poskytuje ústavnú

ochranu podľa rozhodovaním o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb len za podmienky, že o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej vety súdy (všeobecné) rozhodujú

v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach.

Ústavný súd neskúmal opodstatnenosť tvrdení sťažovateľov, pretože aj v prípade,

že by sa s nimi stotožnil, existujú možnosti nápravy v ďalšom priebehu súdneho konania.

Ústavný súd vo veci sp. zn. okrem iného vyslovil: „Trestné konanie je

totiž od svojho začiatku až po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania

jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov

činných v tomto konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po

jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv

a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu. (...)

Závisí samozrejme od konkrétnych okolností toho-ktorého prípadu a práv, ktorých

porušenie sa namieta, či možno pravidlo uvedené v predošlom odseku aplikovať. Ak to

relevantné skutočnosti vyžadujú, námietky porušenia práv a slobôd treba totiž zo strany

ústavného súdu posúdiť aj v priebehu trestného konania (ochrana ústavnosti vyžaduje napr.

posúdenie namietaného porušenia práva na osobnú slobodu podľa , prípadne aj

práva na obhajobu podľa v súvislosti s právoplatným rozhodnutím súdu

o väzbe a konaním, ktoré mu predchádzalo).“

Ústavný súd v súvislosti s tým poznamenáva, že ústavné súdnictvo a jeho právomoc

v individuálnych veciach sú v Slovenskej republike konštituované predovšetkým

na princípe prieskumu právoplatne skončených vecí a v nadväznosti na vyvodené závery

takéhoto prieskumu, prípadne aj kasácie právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej moci,

avšak iba za predpokladu, že protiústavnosť už nie je možné napraviť iným spôsobom, teda

predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi z príslušných procesných noriem

upravujúcich príslušné konanie. Právomoc ústavného súdu smeruje voči právoplatným

rozhodnutiam orgánov verejnej moci a právomoc prípadného preskúmania ich „iného

zásahu“ predstavuje iba nevyhnutú výnimku, pri ktorej však podmienka nemožnosti

nápravy protiústavnosti iným spôsobom musí byť tiež bezpodmienečne zachovaná.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovatelia sa ochrany svojich základných práv, porušenie

ktorých namietajú v konaní pred ústavným súdom, môžu využitím oprávnení, ktoré im

priznáva ustanovenie a v spojení s a , domáhať priamo

v trestnom konaní pred okresným súdom a v prípade neakceptovania aj prostredníctvom

odvolania pred súdom odvolacím.

V danom štádiu trestného konania v trestnej veci sťažovateľov je to teda v prvom

rade všeobecný súd, ktorý bude oprávnený a povinný rozhodnúť o ochrane ich základných

práv a slobôd, a preto nie je daná právomoc ústavného súdu v tejto veci konať. Skutočnosti,

ktoré uviedli sťažovatelia v sťažnosti, neumožňujú vyvodiť taký záver, že by nimi

namietané porušenie označených základných práv a slobôd nebolo možné odstrániť pred

všeobecným súdom.

Nevyužitie uvedených možností ochrany namietaného porušenia práv sťažovateľov

nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy,

ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala už inú možnosť účinnej ochrany svojich

práv ( ). Za daných okolností však neexistuje ústavný dôvod, aby

ústavný súd vstupoval v tejto fáze prebiehajúceho trestného konania v trestnej veci

sťažovateľov do právomoci všeobecných súdov.

S poukazom na uvedené dôvody ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 prvej vety

o odmietnutí sťažnosti pre nedostatok svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. februára 2006