Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 38/06
PDF · 210.29 KB
No categories available
IV. ÚS 38/06
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. februára 2006
predbežne prerokoval sťažnosť J. D. a A. D., obaja bytom J., zastúpených advokátkou
JUDr. Ľ. R., K., pre namietané porušenie ich základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 62/05 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť J. D. a A. D. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. februára
2006 doručená sťažnosť J. D. a A. D. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie
ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Stará Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 62/05.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že je proti nim vedené na okresnom súde „... pod sp. zn.
1 T 62/05 (...) trestné konanie vo veci porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom
podľa § 238 ods. 1, 2 Tr. zák., ako aj proti sťažovateľke A. D. vo veci trestného činu
porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, 2 Tr. zák. a trestného činu ublíženia
na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. Obžaloba bola podaná 3. 5. 2005 Okresnou
prokuratúrou v S.“.
Vo svojej sťažnosti ďalej sťažovatelia uviedli, „... ešte v rámci prípravného konania
dňa 15. 5. 2005 podali podnet na preskúmanie zákonnosti postupu Okresnej prokuratúry
v S. z dôvodov, že v prípravnom konaní bolo vedené vyšetrovanie len v neprospech
obvinených. Najmä však už v prípravnom konaní sa opis skutkového deja rôznil
u samotných poškodených, a ďalej nebolo riadne zistené, či obvinení skutočne porušili
domovú slobodu poškodených vstupom na ich dvor, nakoľko viac ráz uviedli, že pás dvora,
na ktorý vstupovali, vlastnícky patrí obvineným.
Krajská prokuratúra v P. listom sp. zn. 2 Kpt 436/05 vyhodnotila podnet
sťažovateľov už za bezpredmetný, nakoľko bol podaný oneskorene – po podaní obžaloby.
Ďalej upriamila pozornosť sťažovateľov na postup súdu podľa § 185 a nasl. zák.
č. 141/1961 Zb., o trestnom konaní pred súdom (Tr. por.), ktorým je predbežné prejednanie
obžaloby.
Sťažovatelia sa domnievajú, že konanie vo veci sa začalo otvorením hlavného
pojednávania dňa 1. 6. 2005, a teda že v označenej trestnej veci súd vynechal procesný
postup podľa 12. hlavy Tr. por., ktorým je predbežné prejednanie obžaloby“.
V nadväznosti na uvedené sťažovatelia zastávajú názor, „... že Okresný súd v Starej
Ľubovni vôbec nepostupoval spôsobom, aký ustanovuje zákon č. 141/1961 Zb., respektíve
sa odchýlil od jeho znenia natoľko, že úplne poprel ich účel a význam.
Týmto postupom Okresný súd v Starej Ľubovni odňal sťažovateľom právo na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, pričom porušil aj čl. 6 dohovoru“.
Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd
po predbežnom prerokovaní prijal ich sťažnosť na ďalšie konanie a vo veci samej rozhodol
týmto nálezom:
„Základné právo sťažovateľov J. D. a A. D. na súdnu ochranu upravené v článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 dohovoru v konaní vedenom na Okresnom súde
v Starej Ľubovni pod sp. zn. 1 T 62/05 bolo porušené.
Ústavný súd vracia vec. sp. zn. 1 T 62/05 vedenú na Okresnom súde v Starej Ľubovni
do štádia pred predbežným prejednaním obžaloby.“
II.
Podľa ustanovenia čl. 130 ods. 1 písm. f) ústavy ústavný súd začne konanie o návrhu
fyzických osôb alebo právnických osôb v prípadoch ustanovených v čl. 127 a čl. 127a
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľov a ich právnej zástupkyne.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ústavný súd návrh odmietne,
ak dospeje k názoru, že je tu ktorýkoľvek z dôvodov opodstatňujúci jeho odmietnutie,
a spravidla neskúma aj ďalšie dôvody umožňujúce odmietnuť návrh. Pre odmietnutie
návrhu teda postačuje existencia čo i len jediného z dôvodov uvedených v § 25 ods. 2
Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zistil, že prijatiu návrhu na konanie
bráni dôvod ustanovený v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to nedostatok právomoci
ústavného súdu na jeho prerokovanie.
Ochrana základných práv a slobôd v konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy
vychádza z princípu subsidiarity (arg. ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd). Ochranu základným právam a slobodám poskytujú predovšetkým všeobecné súdy.
Právomoc ústavného súdu na konanie o porušení základného práva alebo slobody je daná
iba vtedy, ak ochranu neposkytujú všeobecné súdy (napr. III. ÚS 32/03, I. ÚS 66/04).
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu,
má právo obhajovať sa osobne alebo za pomoci obhajcu podľa vlastného výberu, alebo
pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby mu bol poskytnutý bezplatne, ak to
záujmy spravodlivosti vyžadujú.
Podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu,
má právo vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie
a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok ako svedkov proti sebe.
Podľa § 564 ods. 3 prvej vety zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok vo veciach,
v ktorých bola podaná obžaloba na okresný súd pred dňom účinnosti tohto zákona, okresný
súd vykoná konanie podľa doterajších predpisov. Podľa § 564 citovaného zákona nadobúda
tento zákon účinnosť 1. januára 2006.
Z obsahu sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že obžaloba v trestnej veci
sťažovateľov bola podaná 3. mája 2005.
Sťažovatelia v konaní pred ústavným súdom namietali, že k zásahu do ich
označených práv malo dôjsť v dôsledku toho, že okresný súd v ich trestnej veci nariadil
po podaní obžaloby hlavné pojednávanie bez toho, aby podanú obžalobu najskôr predbežne
prejednal podľa § 185 a nasl. zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný
poriadok) platného a účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Tr. por.“).
V dôsledku toho okresný súd podľa sťažovateľov „... vynechal procesný postup
podľa 12. hlavy Tr. por., ktorým je predbežné prejednanie obžaloby“.
V uvedenom pochybení okresného súdu vidia sťažovatelia porušenie ich základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa § 2 ods. 4 prvej vety Tr. por. ak tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú
orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti; musia trestné veci prejednávať
čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou.
Podľa § 2 ods. 5 prvej vety Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak,
aby bol náležite zistený skutkový stav, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.
S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj
okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy, nečakajúc
na návrhy strán.
Podľa § 12 ods. 1 Tr. por. orgánmi činnými v trestnom konaní sa rozumejú súd,
prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán.
Podľa § 12 ods. 8 Tr. por. pokiaľ z povahy veci nevyplýva niečo iné, rozumie sa
obvineným aj obžalovaný a odsúdený.
Podľa § 33 ods. 1 Tr. por. obvinený má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam,
ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, nie je však povinný vypovedať. Môže
uvádzať okolnosti a dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti
a opravné prostriedky... Všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné vždy
obvineného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie
(ods. 3 citovaného ustanovenia).
Podľa § 185 ods. 1 Tr. por. obžalobu podanú na súde preskúma predseda senátu
a podľa jej obsahu alebo podľa obsahu spisu posúdi, či ju treba predbežne prejednať
na zasadnutí senátu alebo či môže nariadiť o nej hlavné pojednávanie.
Podľa § 186 písm. b) a c) Tr. por. predseda senátu nariadi predbežne prejednanie
obžaloby, ak vec má byť postúpená podľa § 171 ods. 1 a ak sú tu okolnosti odôvodňujúce
zastavenie trestného stíhania podľa § 172 ods. 1 alebo 3 alebo jeho prerušenie podľa § 173
ods. 1 písm. a) až e) alebo 2 alebo podľa § 224 ods. 6 alebo 7 alebo okolnosti odôvodňujúce
podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa § 307, alebo schválenie zmieru podľa
§ 309.
Podľa § 186 písm. e) a f) Tr. por. predseda senátu nariadi predbežné prejednanie
obžaloby, ak je toho názoru, že prípravné konanie nebolo vykonané podľa zákona, najmä
že v ňom boli porušené predpisy zabezpečujúce právo obhajoby, alebo že vec nie je
v potrebnom rozsahu objasnená z hľadísk, ktoré súd potrebuje pre svoje rozhodnutie.
Zo sťažnosti a jej príloh, ako aj z informácie okresného súdu poskytnutej ústavnému
súdu na jeho vyžiadanie vyplýva, že trestná vec sťažovateľov v čase podania sťažnosti
ústavnému súdu stále prebieha a ku dňu predbežného prerokovania ich sťažnosti sa
nachádza v štádiu trestného konania pred súdom prvého stupňa, ktorý v nej dosiaľ meritórne
nerozhodol. Ostatné hlavné pojednávanie sa uskutočnilo 17. februára 2006 a bolo odročené
na 29. marec 2006.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti poskytuje ústavnú
ochranu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhodovaním o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb len za podmienky, že o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 142 ods. 1 prvej vety ústavy súdy (všeobecné) rozhodujú
v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach.
Ústavný súd neskúmal opodstatnenosť tvrdení sťažovateľov, pretože aj v prípade,
že by sa s nimi stotožnil, existujú možnosti nápravy v ďalšom priebehu súdneho konania.
Ústavný súd vo veci sp. zn. III. ÚS 64/04 okrem iného vyslovil: „Trestné konanie je
totiž od svojho začiatku až po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania
jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov
činných v tomto konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po
jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv
a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu. (...)
Závisí samozrejme od konkrétnych okolností toho-ktorého prípadu a práv, ktorých
porušenie sa namieta, či možno pravidlo uvedené v predošlom odseku aplikovať. Ak to
relevantné skutočnosti vyžadujú, námietky porušenia práv a slobôd treba totiž zo strany
ústavného súdu posúdiť aj v priebehu trestného konania (ochrana ústavnosti vyžaduje napr.
posúdenie namietaného porušenia práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ústavy, prípadne aj
práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy v súvislosti s právoplatným rozhodnutím súdu
o väzbe a konaním, ktoré mu predchádzalo).“
Ústavný súd v súvislosti s tým poznamenáva, že ústavné súdnictvo a jeho právomoc
v individuálnych veciach sú v Slovenskej republike konštituované predovšetkým
na princípe prieskumu právoplatne skončených vecí a v nadväznosti na vyvodené závery
takéhoto prieskumu, prípadne aj kasácie právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej moci,
avšak iba za predpokladu, že protiústavnosť už nie je možné napraviť iným spôsobom, teda
predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi z príslušných procesných noriem
upravujúcich príslušné konanie. Právomoc ústavného súdu smeruje voči právoplatným
rozhodnutiam orgánov verejnej moci a právomoc prípadného preskúmania ich „iného
zásahu“ predstavuje iba nevyhnutú výnimku, pri ktorej však podmienka nemožnosti
nápravy protiústavnosti iným spôsobom musí byť tiež bezpodmienečne zachovaná.
Z uvedeného vyplýva, že sťažovatelia sa ochrany svojich základných práv, porušenie
ktorých namietajú v konaní pred ústavným súdom, môžu využitím oprávnení, ktoré im
priznáva ustanovenie § 33 ods. 1 a 3 v spojení s § 12 ods. 1 a 8 Tr. por., domáhať priamo
v trestnom konaní pred okresným súdom a v prípade neakceptovania aj prostredníctvom
odvolania pred súdom odvolacím.
V danom štádiu trestného konania v trestnej veci sťažovateľov je to teda v prvom
rade všeobecný súd, ktorý bude oprávnený a povinný rozhodnúť o ochrane ich základných
práv a slobôd, a preto nie je daná právomoc ústavného súdu v tejto veci konať. Skutočnosti,
ktoré uviedli sťažovatelia v sťažnosti, neumožňujú vyvodiť taký záver, že by nimi
namietané porušenie označených základných práv a slobôd nebolo možné odstrániť pred
všeobecným súdom.
Nevyužitie uvedených možností ochrany namietaného porušenia práv sťažovateľov
nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy,
ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala už inú možnosť účinnej ochrany svojich
práv (čl. 127 ods. 1 ústavy). Za daných okolností však neexistuje ústavný dôvod, aby
ústavný súd vstupoval v tejto fáze prebiehajúceho trestného konania v trestnej veci
sťažovateľov do právomoci všeobecných súdov.
S poukazom na uvedené dôvody ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 prvej vety
zákona o ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti pre nedostatok svojej právomoci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. februára 2006