Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28Sa-11-2021.pdf
PDF · 103.92 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sa/11/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobcu: D. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom A. nám. 6, P.O.B. XX, XXX XX B. B., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa
- ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. 650 726 7063 0 zo dňa 05.02.2021, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žalobca si dňa 15.05.2019 uplatnil nárok na invalidný dôchodok. Dňa 26.10.2020 spísal žalobca u žalovanej žiadosť o priznanie invalidného dôchodku a následne na základe doložených odborných lekárskych nálezov bol žalovanou bez prítomnosti žalobcu posúdený zdravotný stav žalobcu.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
2. Prvostupňový administratívny orgán rozhodnutím č. 650 726 7063 0 zo dňa 10.11.2020 rozhodol tak, že podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003Z.z“) zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok. Rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica zo dňa 26.10.2020 nie je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko žalobca pre jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 26.10.2020, ktorý je súčasťou odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil choroby podporného a pohybového aparátu - kapitola XV., oddiel E. - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3. - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno b- s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku v rozsahu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je podľa prvostupňového orgánu 35%.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie.
3. Generálny riaditeľ žalovanej napadnutým rozhodnutím na základe odvolania žalobcu rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmal napadnuté rozhodnutie orgánu prvého stupňa a spisovú dokumentáciu
v celom rozsahu, pričom dospel k tomu, že postup prvostupňového orgánu bol správny a toto rozhodnutie treba potvrdiť. Na základe podaného odvolania bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobcu, posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica dňa 03.12.2020, ktorý zotrval na pôvodnom posudku a odvolaniu nevyhovel, a preto bola vec predložená posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia, so sídlom v Banskej Bystrici. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredie na základe dostupnej dokumentácie posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 27.01.2021. Z predmetného posudku vyplýva, že žalobca má základné vzdelanie a je dlhodobo nezamestnaný. Žalobca je sporadicky liečený neurológom pre bolesti driekovej chrbtice, pri zistených degeneratívnych zmenách na stavcoch a medzistavcových platničkách v zmysle spodylarttrózy. Neurológ popísal ľahkú, až stredne ťažkú poruchu driekovej chrbtice, bez paréz, hypotrofie svalstva, s občasným nervovým dráždením a vyžarovaním bolesti do pravej dolnej končatiny, ktoré je možné dobre ovplyvniť príslušnou liečbou. Podľa vyšetrenia neurológa z novembra 2020, je vertebrogénny algický syndróm lumbálny, bez prejavov koreňového dráždenia, s difúznym funkčným obmedzením. Miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť pri miernej funkčnej poruche driekovej chrbtice s intermitentnými prejavmi koreňového dráždenia je 35%. V súvislosti s ďalšími ochoreniami posudkový lekár uviedol, že dňa 19.06.2019 bol žalobca akútne operovaný pre náhle vzniknutú črevnú nepriechodnosť. Pri tejto operácii mu bola odstránená práva polovica hrubého čreva pre gangrénu spôsobenú črevnou nepriechodnosťou. Stav žalobcu po operácii je stabilizovaný, pričom nie sú dokumentované žiadne závažné následky. Artrotické zmeny na bedrových kĺboch, zápästí a pravom ramene sú podľa vyšetrenia primerané veku, bez výraznejšieho obmedzenia. V auguste a októbri roku 2020 bol žalobca vyšetrený diabetológom a endokrinológom. Diabetológ pri hyperinzulinémii hodnotí stav ako možnú počínajúcu cukrovku II. typu s potrebou diéty, pričom laboratórne výsledky sú v norme. Znížená činnosť štítnej žľazy sa nepotvrdila a obezita nedosahuje posudkovo významné hodnoty. Pre posúdenie zdravotného stavu účastníka konania boli zohľadnené lekárske správy F.. X. od 18.11.2019 do 10.02.2020 neurologické vyšetrenie, F.. A. zo dňa 26.11.2020 neurologické vyšetrenie, NovaMed Banská Bystrica zo dňa 01.02.2020 MR vyšetrenie LS chrbtice, MUDr. C. zo dňa 22.01.2020 chirurgické vyšetrenie, MUDr. B. zo dňa 02.10.2020 diabetologické vyšetrenie a MUDr. A. zo dňa 26.11.2020 ortopedické vyšetrenie. Po zohľadnení lekárskych správ a odborných nálezov posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie potvrdil, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je dorzalgia, ktorú zaradil do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu 3 - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení mu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % z percentuálneho rozpätia od 20% do 35%. Ostatné zdravotné ochorenia žalobcu nie sú posudkovo závažné, preto nie je dôvod na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V odvolacom konaní každého účastníka konania zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniam, ktoré do konania vniesol. Žalobca neuviedol relevantné dôvody alebo námietky, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárov a nepredložil žiadne nové odborné vyšetrenia, ktoré by preukazovali zhoršenie zdravotného stavu. K spochybňovaniu objektívnosti posudkových lekárov, odporuje ustanovenie § 153 a nasl zákona o sociálnom poistení, stanovujúce práva a povinnosti posudkových lekárov s poukazom na to, že títo majú licenciu na vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti nemocenského, dôchodkového a sociálneho poistenia. Posudkoví lekári si nedovolia diskriminovať, či inak hodnotiť účastníka konania, nakoľko nemajú záujem poškodiť účastníka konania. Sú povinní posúdiť zdravotný stav objektívne, komplexne a vo vzájomných súvislostiach, pričom pri posudzovaní objasňujú rovnako dôsledne rozhodujúce skutočnosti. Na základe uvedeného preto generálny riaditeľ žalovanej posúdil túto námietku žalobcu za nedôvodnú, nakoľko je vyvolaná len jeho subjektívnym presvedčením.
Žalobné body
4. Žalobca poukázal na ustanovenie § 71 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je poistenec invalidný, ak má pre dlhodobý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % a predpoklad týchto ťažkostí bude trvať viac ako 1 rok, pričom ťažkosti u žalobcu trvajú viac ako rok a predpoklad je len zhoršenie jeho zdravotného stavu. Ťažkosti v podobe bolesti krížov a bedrového kĺbu sa u žalobcu prejavujú už aj dlhšou chôdzou. Okrem uvedeného žalobca nemôže bez ťažkostí taktiež používať ani ruku, keď z dôvodu kalcifikácie v oblasti MTC Ph skĺbenia a v oblasti MTC Ph 1 prstu neudrží
ani gravírovaciu pištoľ, čo ho obmedzuje vo vykonávaní gravírovacej činnosti. Na základe uvedeného žalobca požiadal o prehodnotenie jeho zdravotného stavu odbornými, nie všeobecnými lekármi, čo bolo však žalovanou zamietnuté na základe posudku MUDr. B. O., ktorej špecializácia je internista. Žalobca mal záujem o opätovné prehodnotenie jeho zdravotného stavu, čo bolo považované za bezpredmetné. V čase podania žaloby žalobca podstúpil nové vyšetrenia, ktoré po ich výsledku predloží súdu za účelom ich zhodnotenia odborným lekárom v oblasti ortopédia a neurológia. Žalobca na základe uvedeného navrhol správnemu súdu, aby správnou žalobou napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zrušil, a aby uložil žalovanej vydať do troch dní od právoplatnosti rozsudku nové rozhodnutie, ktorým prizná žalobcovi invalidný dôchodok od podania jeho žiadosti, t. J. Od 26.10.2020.
Vyjadrenie žalovanej
5. Žalovaná na základe výzvy správneho súdu k správnej žalobe žalobcu uviedla, že podkladom pre vydanie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie, zo dňa 27.1.2021. Nárok na invalidný dôchodok bol posúdený podľa § 70 a § 71 zákona o sociálnom poistení. Subjektívne presvedčenie žalobcu o tom, že jeho zhoršujúci sa zdravotný stav, ktorý pretrváva viac ako 1 rok podmieňuje uznanie invalidného dôchodku nie je rozhodujúce. Žalobná námietka týkajúca sa spôsobu posúdenia zdravotného stavu žalobcu je podľa žalovanej nedôvodná, nakoľko posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske posúdenie, ktoré je vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pričom medzi závermi lekárskych posudkov a odborných lekárov neboli zistené rozpory. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára v zmysle zákona č. 578/2004 Z. Z. O poskytovaní zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu, na základe doloženej zdravotnej dokumentácie a z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. V danom prípade bol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkovým lekárom na základe dostupných a žalobcom predložených lekárskych nálezov a teda bolo vydané za skutkového a právneho stavu platného v čase vydania napadnutého rozhodnutia. K lekárskym správam z odborných vyšetrení podstupovaných žalobcom po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaná poukázala na ustanovenie § 135 zákona č. 162/2015 Z. Z. Správnych súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), podľa ktorého je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, a preto s prihliadnutím na uvedené je potrebné napadnuté rozhodnutie považovať za vecne správne, vydané na základe náležite zisteného skutkového stavu. Okrem uvedeného žalobca má možnosť v prípade zhoršenia jeho zdravotného stavu opätovne požiadať o posúdenie zdravotného stavu. Žalovaná preto s prihliadnutím na vyššie uvedené návrhu správnemu súdu, aby žalobu zamietol ako nedôvodnú.
Replika žalobcu
6. K vyjadreniu žalovanej žalobca uviedol, že v celom rozsahu trvá na podane žalobe, nakoľko má za to, že jeho zdravotný stav nebol riadne a objektívne posúdený odbornými lekármi z odboru neurológia a ortopédia. Žalobca uviedol, že jeho zdravotný stav bol posudzovaný všeobecnou lekárkou, ktorá nemá skúsenosti s neurológiou ani s ortopédiou. Takéto posúdenie zdravotného stavu považuje žalobca za nekompetentné.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2 SSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k zisteniu, že žaloba nebola dôvodná.
8. Podľa § 71 ods. 1 až 8, ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom pre toto konania (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
9. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
10. Podľa § 153 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. (1)Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia. (2) Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
11. Podľa § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
12. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
13. Správny súd na základe včas podanej správnej žaloby preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe ako aj v celom rozsahu v súlade s § 134 ods. 2 písm. d) SSP, podľa ktorého správny súd nie je pri prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia vydaného v sociálnych veciach viazaný len dôvodmi žaloby. Správny súd uvedeným prieskumom nezistil v postupe žalovanej v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia žiadny rozpor so zákonom, a teda žiadne procesné pochybenie tak v prvostupňovom ako aj druhostupňovom konaní. Správny súd zistil, že žalovaná v konaní zhromaždila dostatok podkladov na vydanie rozhodnutia. Skutkový stav zistila riadne a tento správne právne posúdila.
14. Žalobca v žalobe namietal, že jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá na základe stanoviska prvostupňovej posudkovej lekárky MUDr. Márie B. a následne posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne ústredie, pracovisko Banská Bystrica MUDr. B. O., avšak ani jedna z nich nie je špecialistom
ani na ortopédiu a ani na neurológiu. Predmetná žalobná námietka žalobcu je nedôvodná s prihliadnutím na ustanovenie § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia.
15. Zákon o sociálnom poistení vyžaduje, aby zdravotný stav žiadateľa posúdil odborník v oblasti posudkové lekárstvo (a nie odborník pre hlavné ochorenie žiadateľa) práve preto, lebo predmetom posúdenia je dopad zdravotného stavu žiadateľa zisteného z ním predloženej zdravotnej dokumentácie na žiadateľovu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, resp. jej pokles v porovnaní so zdravou osobou.
16. Nebola dôvodná ani námietka žalobcu, že zo strany žalovanej neboli vykonané všetky dôkazy, ktoré v konaní predložil, a to CD z vyšetrení RTG, SONA a MR, nakoľko zistenia z vyšetrení absolvovaných žalobcom boli zahrnuté do lekárskych správ odborných lekárov, ktoré žalobca priložil v administratívnom konaní. Podstatné je, že boli zhromaždené podklady tak, aby bolo možné rozhodnúť na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Boli posúdené všetky ochorenia, ktorými žalobca trpí, a v dôsledku ktorých podal žiadosť o invalidný dôchodok, ktorá bola spísaná dňa 26.10.2020. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu, resp. jeho vplyvu na zníženie schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu vychádzal zo žalobcom predložených lekárskych vyšetrení, ktoré sú špecifikované v bode 3 tohto rozsudku. Zo záverov posudku obsiahnutom v odbornom lekárskom posudku, vypracovanom prvostupňovým posudkovým lekárom, ako aj v odbornom lekárskom posudku, vypracovanom v rámci odvolacieho konania zo dňa 27. januára 2021 posudkovým lekárom odvolacieho orgánu vyplýva, že posudkoví lekári posúdili všetky ochorenia, ktorými žalobca trpí, a to: dorzalgie, incipientný diabetes melitus II. typu na diete, stav po operácii pupočnej prietrže s gangrénou a po akútnej peritonitíde a exogénna obezita, tučnota. Okrem uvedeného posudkový lekári zohľadnili aj lekársku správu z chirurgického vyšetrenia MUDr. C. z 22.01.2020, v ktorej sa konštatovala bolestivosť v oblasti MTC skĺbenia, rtg - kalcifikát v oblasti puzdra, ľahké až stredne závažné artrotické zmeny CMC a MCP I. ako následok po starom úraze palca PHK. Z uvedeného vyplýva, že v lekárskom posudku bola zohľadnená aj žalobcom v žalobe namietaná kalcifikácia v oblasti MTC Ph skĺbenia a v oblasti MTC Ph 1 prstu v dôsledku čoho neudrží gravírovaciu pištoľ. Posudkový lekár odvolacieho orgánu však posúdil ochorenia žalobcu tak, že z týchto ochorení sú rozhodujúce choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu chrbta s obmedzením pohybu v postihnutom úseku. Samotná kalcifikácia v oblasti MTC Ph skĺbenia a v oblasti MTC Ph 1 prstu nebola hodnotená ako rozhodujúce ochorenie. Treba pritom zdôrazniť, že z vyššie citovaného ustanovenia § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že jednotlivé miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za jednotlivé ochorenia ktorými žiadateľ trpí, sa nesčítavajú.
17. V rámci súdneho prieskumu správny súd skúma jedine zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej, teda či rozhodnutie bolo založené na podkladoch, ktoré zodpovedajú obsahu správneho spisu, či bol dostatočne zistený skutkový stav, či bol následne správne posúdený a či rozhodnutie bolo náležite a zrozumiteľne odôvodnené. To znamená aj to, či odborný posudok vypracovaný posudkovým lekárom, ktorý tvorí podklad napadnutého rozhodnutia, zobral do úvahy všetky žiadateľom predkladané lekárske správy a či v jeho záveroch nie sú niektoré vynechané, alebo nie sú rozpory medzi jeho závermi a obsahom týchto lekárskych správ. Z obsahu predloženej dokumentácie tvoriacej správny spis a odborného lekárskeho posudku posudkového lekára žalovanej vyplýva, že tento posudok neobsahuje žiadne diskrepancie vo vzťahu k predloženej zdravotnej dokumentácii. Správny súd posudzuje jedine to, či lekársky odborný posudok, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia bol úplný, objektívny, logický a presvedčivý a či jeho závery nie sú v rozpore so zdravotnou dokumentáciou, pričom v tomto prípade žiadne takéto nedostatky nezistil. Pokiaľ žalobca v rámci súdneho konania predložil ďalšie lekárske správy z vyšetrení odborných lekárov, RTG a CT vyšetrení správny súd poukazuje na to, že orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádza zo skutkového stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia, Žalobca tieto doklady žalovanej nepredložil a preto ich žalovaná nemohla zobrať do úvahy.
18. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej však nebráni tomu, aby žalobca podal novú žiadosť s uvedením ďalších vyšetrení, ktorými vie preukázať ochorenia, ktoré majú taký vplyv na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, že spôsobujú invaliditu žalobcu.
19. S prihliadnutím na vyššie uvedené, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej vrátane postupu, ktorý mu predchádzal, bolo v súlade so zákonom, nakoľko vychádzalo z riadne zisteného skutkového stavu, ktorý bol orgánom verejnej správy správne posúdený.
20. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil jeho rozpor so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
21. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, v zmysle ktorého žalobca má právo na náhradu trov konania len vtedy, keď mal v konaní celkom alebo z časti úspech. Žalobca v tomto konaní úspech nemal, a preto mu náhradu trov konania správny súd nepriznal.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.