Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 39/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. februára 2006

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. D. K., bytom P., zastúpenej advokátom JUDr. J. L.,

P., ktorou namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu

Bratislava I, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. D. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára

2006 doručená sťažnosť JUDr. D. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 20. septembra 1999 bol okresnému súdu

doručený návrh sťažovateľky zo 17. septembra 1999 na vydanie platobného rozkazu spolu

s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia proti odporcovi C., spol. s r. o., B.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného takto podrobne opísala chronológiu úkonov

okresného súdu, ako aj jej úkonov v predmetnom konaní:

„Súd návrh na vydanie predbežného opatrenia dňa 9. 11. 1999 zamietol.

Súdny poplatok z návrhu bol sťažovateľkou na výzvu súdu uhradený dňa

22. 11. 1999.

Sťažovateľka listom zo dňa 28. 4. 2000 požiadala láskavo súd o vydanie platobného

rozkazu, prípadne vytýčenie skorého termínu pojednávania.

Platobný rozkaz bol vydaný pod sp. zn. zo dňa 19. 4. 2000. Sťažovateľka

platobný rozkaz obdržala 2. 5. 2000.

Dňa 29. 5. 2000 bol sťažovateľke doručený odpor proti platobnému rozkazu zo

strany odporcu.

Dňa 2. 6. 2000 bolo súdu zaslané k odporu sťažovateľkou vyjadrenie.

Dňa 13. 10. 2000 sťažovateľka k sp. zn. žiadala súd o vytýčenie skorého

termínu pojednávania z dôvodu uplynutia značnej doby.

Prvé pojednávanie vo veci bolo určené na deň 14. 6. 2001.

Na pojednávaní sťažovateľku zastúpil substitút z Advokátskej kancelárie B.

Pojednávanie bolo odročené na 18. 9. 2001.

Ďalšie pojednávame vo veci bolo odročené na 6. 11. 2001, ktoré bolo odročené

na neurčito z dôvodu vypočutia sťažovateľky dožiadaným súdom.

Dňa 29. 7. 2002 sťažovateľka písala predsedovi Okresného súdu Bratislava I, aby

boli odstránené prieťahy v konaní a vo veci sa riadne pokračovalo, okrem tejto veci

poukazovala aj na konania a .

Listom zo dňa 11. 11. 2002 sp. zn. Spr 3401/2002 podpredseda Okresného súdu

Bratislava I oznámil, že v konaniach sa nepokračovalo z dôvodu odchodu zákonnej sudkyne

na materskú dovolenku. Vo veci mala konať zákonná sudkyňa JUDr. V.

Listom zo dňa 12. 5. 2003 mi podpredsedníčka Okresného súdu Bratislava I

oznámila, že vec bude pridelená JUDr. L. P. od 22. 4. 2003.

Dožiadaný súd ma vo veci predvolal na deň 9. 6. 2003. Medzitým uplynula doba

1,5 roka.

Po vrátení spisu na Okresný súd Bratislava I bolo nariadené pojednávanie na deň

17. 9. 2003. Dňa 17. 9. 2003 bolo vo veci rozhodnuté. Rozsudok bol sťažovateľke doručený

30. 10. 2003.

Dňa 28. 11. 2003 podala sťažovateľka odvolanie proti rozsudku.

Krajský súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 2. 6. 2004, kde meritórne

rozhodol tak, že zrušil a vrátil vec na nové konanie I. stupňovému súdu. Rozhodnutie bolo

sťažovateľke doručené 24. 11. 2004.

Dňa 4. 10. 2004 sa sťažovateľka, ako aj jej právny zástupca ospravedlnili

z pojednávania, pričom súhlasili, aby súd konal v ich neprítomnosti.

Zároveň sťažovateľka na základe intencií Krajského súdu Bratislava navrhla vypočuť

dožiadaným súdom pracovníčku C., P.

Táto bola vypočutá dňa 17. 1. 2005.

Okresný súd Bratislava I vytýčil po vrátení spisu pojednávanie na deň 9. 3. 2005,

ktoré bolo odročené na deň 9. 5. 2005. Toto pojednávanie bolo odročené na 14. 9. 2005

a následne na 9. 11. 2005, kedy sa sťažovateľka ospravedlnila a súhlasila, aby

sa pojednávanie viedlo v jej neprítomnosti. Na tomto pojednávaní súd meritórne rozhodol.

Vo veci bolo podané odvolanie dňa 19. 12. 2005 čo do trov konania.“

Sťažovateľka sa zmieňuje aj o tom, že na priebeh napadnutého konania viackrát

upozorňovala a písomne urgovala, aby sa v jej právnej veci konalo plynulejšie. K sťažnosti

pripojila aj kópie viacerých urgencií adresovaných okresnému súdu.

V spojitosti so zdĺhavým priebehom konania poukazuje sťažovateľka na to, že sa

v dôsledku toho predlžuje jej stav právnej neistoty do tej miery, že „sa jej právo na súdnu

ochranu stáva iluzórnym a ohrozuje ju vo svojej podstate“, a zároveň upriamuje pozornosť

na to, že „Takýto stav právnej neistoty zapríčinil aj to, že odporkyňa v konaní trikrát

previedla svoj obchodný podiel na inú spoločnosť“.

Na základe vyššie uvedených tvrdení sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej

sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné právo JUDr. D. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

upravené v SR postupom Okresného súdu v Bratislave I v konaní

vedenom pod sp. zn.: porušené bolo.

2. JUDr. D. K. priznáva finančné zadosťučinenie 50.000,- Sk, ktoré jej je Okresný

súd v Bratislave I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. JUDr. D. K. priznáva náhradu trov konania 5.788,- Sk, ktoré je Okresný súd

v Bratislave I povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. J. L., P., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd zistil, že okresný súd rozhodol v právnej veci sťažovateľky rozsudkom

č. k. -83 z 9. novembra 2005 tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť

sťažovateľke 18 271 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 11. júla

1999 až do zaplatenia, ako aj 768 Sk z titulu náhrady trov konania, to všetko do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Opravným uznesením

č. k. -83 z 28. decembra 2005 okresný súd opravil záhlavie rozsudku v časti

označenia odporcu. Rozsudok okresného súdu okrem výroku o trovách konania, ako

aj opravné uznesenie nadobudli právoplatnosť 31. januára 2006.

Sťažovateľka 19. decembra 2005 podala odvolanie proti označenému rozsudku

okresného súdu, čo sa týka výroku o náhrade trov konania.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ako už bolo uvedené, z obsahu sťažnosti, z listinných dôkazov k nej pripojených

a zistení ústavného súdu vyplýva, že konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn.

bolo vo veci samej skončené rozsudkom uvedenej spisovej značky

z 9. novembra 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť (okrem výroku o trovách) 31. januára

2006.

Sťažnosť sťažovateľky z 27. januára 2006 bola doručená ústavnému súdu 8. februára

2006 a na poštovú prepravu bola odovzdaná 6. februára 2006.

O odvolaní sťažovateľky z 19. decembra 2005, čo sa týka výroku o náhrade trov

konania, ešte nebolo rozhodnuté.

Podľa svojej ustálenej judikatúry (m. m. , , ,

, , ) poskytuje ústavný súd ochranu základnému

právu podľa , keď v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného

práva označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte trvalo.

Ak preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistí, že konanie, v ktorom

sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa , bolo

právoplatne skončené ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a teda k porušovaniu

označeného základného práva už nedochádza, sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ). Vychádza pritom z toho, že účelom

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza fyzická osoba alebo právnická osoba domáhajúca sa rozhodnutia

orgánu verejnej moci, ktorý (účel) sa dosiahne právoplatným rozhodnutím ().

Vzhľadom na nadobudnutie právoplatnosti meritórneho rozhodnutia ešte pred

podaním sťažnosti ústavnému súdu prichádzalo v danom prípade v rámci jej predbežného

prerokovania do úvahy iba posúdenie možnosti jej prijatia na ďalšie konanie v časti

týkajúcej sa rozhodovania okresného súdu o trovách konania.

Ťažiskovým pojmom a komponentom tohto základného práva podľa čl. 48 ods. 2

je to, že jeho ochrana sa uplatňuje vo veci účastníka, v jeho záležitosti.

Aj keď už ústavný súd vyslovil, že „Aj na súdne konanie v časti týkajúcej sa iba

náhrady trov súdneho konania sa vzťahuje základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa “ (), dospel

v okolnostiach prípadu k záveru, že vzhľadom na krátkosť časového obdobia, ktoré

uplynulo od rozhodnutia okresného súdu o náhrade trov konania (9. novembra 2005)

do predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom, nemohlo dôjsť v konaní

týkajúcom sa náhrady trov súdneho konania ku zbytočným prieťahom, a tým ani

k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa .

Vychádzal pritom z obsahu sťažnosti, z ktorého vyvodil, že ňou sťažovateľka

namieta porušenie jej základného práva podľa v konaní pred okresným

súdom, predmetom ktorého bolo rozhodovanie o jej uplatnenom nároku na zaplatenie

peňažnej sumy.

Vecou samou v konaní pred okresným súdom, v ktorom podľa sťažovateľky došlo

k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, teda

nebolo rozhodovanie o náhrade trov konania. Vzhľadom na odstránenie stavu právnej

neistoty sťažovateľky právoplatným skončením predmetného konania vo veci samej v čase

podania sťažnosti už k porušovaniu jej označeného základného práva nedochádzalo.

V súvislosti s tým poukazuje ústavný súd na svoju konštantnú judikatúru, podľa

ktorej je jedným zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa

v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , to, že musí smerovať proti aktuálnemu

a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor

vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu,

a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade,

že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo

(napr. ).

Vzhľadom na to, že sťažovateľka sa domáhala aj priznania primeraného finančného

zadosťučinenia, ústavný súd poznamenáva, že jeho fakultatívna právomoc priznať

v prípade, že vyhovie sťažnosti, tomu, koho práva boli porušené, aj peňažnú satisfakciu

podľa , v žiadnom rozsahu a nijakým spôsobom nemodifikuje účel

ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje v konaní o namietanom porušení práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V nadväznosti na to je tiež potrebné

zdôrazniť, že nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nemožno ponímať

ako nejaký samostatný nárok na prípadné odškodnenie za zistené prieťahy v konaní

príslušného štátneho orgánu, keďže tento nárok má len akcesorickú povahu. Ústavný súd už

v spojitosti s tým vyslovil, že „satisfakčný potenciál rozhodnutia ústavného súdu nie je

autonómnym prvkom ním poskytovanej ochrany ani akýmsi paralelným titulom

pre domáhanie sa tejto ochrany. Takýmto titulom je len výlučne potreba chrániť konkrétne

základné právo sťažovateľa a prostredníctvom tohto práva aj princíp právnej istoty. Inými

slovami, meritórne konanie o námietke porušenia práva podľa je účelné

a v zásade prípustné v prípade, že takýmto konaním by ústavný súd bol spôsobilý odstrániť

stav právnej neistoty vyvolaný zbytočnými prieťahmi. V prípade, že sťažovateľke už bolo

doručené právoplatné rozhodnutie daného štátneho orgánu, takáto možnosť zo zrejmých

dôvodov neexistuje“ (, ).

Keďže uvedené skutočnosti s poukazom na zmysel a účel ustanovenia čl. 48 ods. 2

vylučovali ďalšie konanie ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky, ústavný súd ju

už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa

.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá, ústavný súd už o jej

žiadosti o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nerozhodol, pretože jeho

poskytnutie je podľa viazané na vyhovenie sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. februára 2006