Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 59/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. marca 2006

predbežne prerokoval sťažnosť J. M., bytom S., a M. H., bytom K., ktorou namietali

porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie v konaní vedenom na Okresnom

súde Svidník pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. M. a M. H. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. januára

2006 doručená sťažnosť J. M., bytom S., a M. H., bytom K. (ďalej len „sťažovatelia“, resp.

„sťažovateľ“, „sťažovateľka“), ktorou namietali porušenie základného práva na spravodlivé

súdne konanie v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník (ďalej len „okresný súd“) pod

sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením okresného súdu sp. zn.

z 28. decembra 2005, ktoré bolo sťažovateľom doručené 16. januára 2006, boli zamietnuté

ich námietky ako povinných voči upovedomeniu súdneho exekútora o začatí exekúcie na

základe rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 20. marca 2005. Exekúcia

sa viedla pre prisúdené trovy konania, ktoré mali sťažovatelia zaplatiť na účet advokáta.

Keďže sídlo advokáta nebolo v exekučnom titule uvedené, sťažovatelia dobrovoľne zaslali

príslušnú čiastku na adresu advokáta, ktorú si sami zistili. Advokát však na udanej adrese

peniaze neprevzal a tieto sa sťažovateľom vrátili. Preto sťažovatelia nepovažovali začatie

exekúcie voči nim za spravodlivé. Podľa názoru okresného súdu však zaplatenie

advokátskej odmeny na nesprávnu adresu nemá za následok splnenie dlhu. Sťažovatelia si

mali presnú adresu advokáta zistiť. Sťažovatelia s týmto stanoviskom okresného súdu

nesúhlasia, a keďže podľa poučenia uvedeného v uznesení nie je proti uzneseniu odvolanie

prípustné, obrátili sa s vecou na ústavný súd.

Ústavný súd prípisom z 8. februára 2006 vyzval sťažovateľov na doplnenie všetkých

náležitostí vyžadovaných ustanoveniami § 20, § 50 a § 56 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“). Konkrétne upozornil na povinnosť podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom

súde byť povinne zastúpený advokátom vrátane poučenia, že v prípade odôvodnenom

majetkovými pomermi a za splnenia ďalších zákonných podmienok môžu požiadať ústavný

súd o ustanovenie právneho zástupcu na trovy štátu. Taktiež upozornil na potrebu označenia

základného práva alebo slobody, k porušeniu ktorých podľa nich došlo. Na doplnenie

sťažnosti uložil sťažovateľom lehotu 15 dní s poučením, že v prípade márneho uplynutia

tejto lehoty bude možné sťažnosť v rámci predbežného prerokovania odmietnuť. Sťažovateľ

prevzal prípis ústavného súdu 10. februára 2006 a sťažovateľka 14. februára 2006.

Sťažovatelia podaním zo 16. februára 2006 doručeným ústavnému súdu 17. februára

2006 oznámili ústavnému súdu, že oslovili niektorých advokátov, ktorí však po nahliadnutí

do spisového materiálu ich odmietli zastupovať s tým, že do sporu nebudú zasahovať,

zvlášť keď ide o konanie pred ústavným súdom. Vzhľadom na túto skutočnosť sa

sťažovatelia rozhodli požiadať ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu na trovy štátu.

Argumentujú ďalej aj tým, že sa ničoho nedopustili a exekučné trovy by museli zaplatiť iba

pre nedôsledný prístup okresného súdu. Doplnili tiež, že za porušené považujú základné

právo na spravodlivé súdne rozhodnutie.

Podľa ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na takéto nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia si napriek výzve ústavného súdu nezvolili

advokáta na ich právne zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Pritom ani nevyužili

v plnej miere časový priestor, ktorý im ústavný súd za týmto účelom poskytol, lebo už

16. februára 2006 oznámili, že nimi oslovení advokáti ich odmietli zastupovať. Nie je vecou

ústavného súdu postarať sa o to, aby sťažovatelia, ktorí majú prostriedky zaplatiť právne

služby advokáta, dostali advokátske zastupovanie. Pokiaľ si sťažovatelia nevedeli

zabezpečiť advokátske zastupovanie preto, že oslovení advokáti ich odmietli zastupovať,

mali podľa o advokácií a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov možnosť požiadať Slovenskú advokátsku komoru o určenie právneho zástupcu,

ktorý by bol potom povinný ich zastupovať. Za týmto účelom mohli sťažovatelia prípadne

aj požiadať ústavný súd o predĺženie lehoty, pokiaľ by lehota 15 dní nepostačovala. Ústavný

súd by mohol sťažovateľom ustanoviť právneho zástupcu iba vtedy, keby o to žiadali

s poukazom na ich majetkové pomery, a tiež po zistení, že zákonom predpísané podmienky

pre ustanovenie právneho zástupcu sú splnené. Vzhľadom na to, že sťažovatelia požiadali

ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu nie s poukazom na svoje majetkové pomery,

ale preto, že nimi oslovení advokáti ich odmietli zastupovať, nebolo možné ustanoviť im

právneho zástupcu ústavným súdom.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd odmietol podanie sťažovateľov podľa § 25

ods. 2 pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. marca 2006