Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/4/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a Mgr. Anny Mihálikovej, v exekučnej veci oprávneného: Stredoslovenská energetika Holding, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008, proti povinnej: F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v R. č. XXX, o vymoženie pohľadávky 408,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Martin, č.k. -19 zo dňa 3. októbra 2014 takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. - v časti uloženej povinnosti povinnej nahradiť exekútorovi trovy exekučného konania p o t v r d z u j e .

II. V zostávajúcej časti zostáva uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté.

III. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie (I. výrok). Povinnému uložil povinnosť nahradiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške 49,48 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia a súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Janecovi trovy exekučného konania vo výške 1,44 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia (II. výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že oprávnený zobral podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa 08.08.2007 späť svoj návrh na vykonanie exekúcie, ktorý je návrhom na začatie exekučného konania, preto súd podľa Exekučného poriadku exekučné konanie zastavil. O trovách exekučného konania súd rozhodoval v zmysle ust. podľa ustanovení (ďalej aj „OSP“), pretože Exekučný poriadok neupravuje rozhodovanie o trovách exekučného konania v štádiu do vydania poverenia. O trovách exekučného konania súd rozhodol podľa ust. druhá veta a povinnému uložil povinnosť nahradiť trovy exekučného konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia a trov exekútora, nakoľko návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, keďže povinný zaplatil vymáhanú pohľadávku až dňa 02.07.2007 a trovy predchádzajúceho konania až dňa 27.07.2007, teda obe vymáhané sumy až po začatí exekučného konania, ktoré sa začalo podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na úrade súdneho exekútora. Náhradu trov konania priznal súd súdnemu exekútorovi podľa ust. Exekučného poriadku vo výške 1, eur ako náhradu hotových výdavkov vynaložených na poštovné vo výške 1, eur a % DPH z tejto sumy vo výške 0,24 eur. Ostatné uplatnené trovy súd súdnemu exekútorovi nepriznal, a to čo sa týka odmeny vo výške 41,- eur a 19 % DPH z tejto odmeny vo výške 7,79 eur s ohľadom na ust. Exekučného poriadku a na skutočnosť, že povinný zaplatil vymáhanú pohľadávku a trovy predchádzajúceho konania ešte pred doručením poverenia súdnemu

exekútorovi a čo sa týka ostatných hotových výdavkov (budúce poštovné a faktúra) v sume spolu 1,40 eur z dôvodu, že tieto náklady súdnemu exekútorovi ku dňu vydania tohto rozhodnutia ešte nevznikli.

3. Voči uvedenému uzneseniu v časti trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor. V odvolaní uviedol, že súd použil § 47 ods. 3 Exekučného poriadku nesprávne - „do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov“ - novela EP platná od 01.01.2012. Súd mal posudzovať exekučné konanie podľa zákonného ustanovenia platného v deň začatia exekúcie (podľa § 36 ods. 2 EP sa exekučné konanie začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie), t.j. 29.05.2007, kedy mal exekútor nárok na odmenu z vymoženej pohľadávky a účelne vynaložených hotových výdavkov. Žiadal súd, aby zaviazal povinnú zaplatiť trovy exekúcie podľa predchádzajúceho vyčíslenia.

4. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

5. Vzhľadom na to, že vo veci rozhodol vyšší súdny úradník, zákonný sudca sa vyjadril, že odvolaniu nemieni vyhovieť. Exekučné konanie začalo pred 1. novembrom 2013, potom vzhľadom na ust. § 243b ods. 1 EP exekučné konanie bolo posudzované podľa EP v znení účinnom do 31.10.2013. V danom prípade bolo podané odvolanie súdnym exekútorom voči trovám konania. Rozhodujúce je, že exekučné konanie nebolo zastavené podľa EP, ale podľa EP, a teda sa neaplikuje ust. EP účinného od 01.11.2013. Keďže o trovách exekučného konania súd rozhodoval za účinnosti a voči rozhodnutiu o trovách bolo prípustné odvolanie, tak potom za aplikácie ust. , keď sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Pretože VSÚ rozhodol správne, ak aplikoval na výšku trov ust. EP účinného od 01.01.2012, lebo v zmysle prechodných ustanovení k EP účinnému od 01.01.2012 podľa exekúcie začaté do dňa vyhlásenia tohto zákona sa dokončia podľa tohto zákona (teda zákona účinného od 01.01.2012).

6. Na základe rozhodnutia Ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky pod číslom 29412/2020/152 zo dňa 09.12.2020 bol JUDr. Marián Janec (pôvodný exekútor), na základe svojej žiadosti, odvolaný z funkcie súdneho exekútora podľa ust. Exekučný poriadok ku dňu 31.12.2020. Na základe dekrétu Slovenskej komory exekútorov zo dňa 04.01.2021 bol ustanovený za nástupcu odvolaného exekútora Mgr. Marián Janec, so sídlom Exekútorského úradu Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní ( ) a bez nariadenia pojednávania ( a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa .

8. V súdenej veci ide o exekučné konanie začaté pred 01.04.2017 a keďže ustanovenia až z. č. Exekučného poriadku neustanovili inak, krajský súd vec posudzoval podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.

9. Podľa Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

10. Výrok exekučného súdu o zastavení exekučného konania podľa § 38 ods. 3 EP odvolaním nebol napadnutý, a preto sa odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, touto časťou napadnutého rozhodnutia, ktorá nadobudla právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty, nezaoberal.

11. Podľa § 47 ods. 3 EP (účinného od 1.1.2012) ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

12. došlo k precíznejšiemu zakotveniu úpravy o náhrade trov exekúcie v prípade skončenia exekučného konania (napr. v dôsledku zaplatenia dlžnej sumy povinným) ešte v štádiu pred doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Podľa predošlej právnej úpravy, ak sa exekučné konanie skončilo ešte pred doručením poverenia súdnemu exekútorovi, súdny exekútor nemal nárok na náhradu trov exekúcie, ktoré mu do toho okamihu vznikli. Mohlo ísť napríklad o odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a predovšetkým o náhradu hotových výdavkov (najmä poštovné), čo bolo vzhľadom na reálny vznik týchto trov nelogické. Uvedenou novelou zákonodarca tento nedostatok odstránil a vyslovil, že súdnemu exekútorovi v takýchto prípadoch odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a náhrada účelne vynaložených hotových výdavkov patrí. Vzhľadom k dikcii predmetného novelizovaného ustanovenia teda súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie musí zvážiť účelnosť súdnym exekútorom vynaložených hotových výdavkov (poštovné, cestovné náhrady, telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky atď.), teda či ich vynaloženie bolo nevyhnutne potrebné pre vymoženie pohľadávky.

13. Účelom ustanovenia § 47 ods. 3 EP bolo odstrániť nelogickosť a nespravodlivosť spočívajúcu v skutočnosti, že aj napriek vzniknutým nevyhnutným výdavkom súdneho exekútora pri výkone jeho činnosti v prospech oprávneného, mu náhrada týchto výdavkov nepatrila. V súvislosti s tým má však exekútor nárok iba za prípadné spísanie návrhu a na náhradu účelne vynaložených výdavkov. Ostatné nároky exekútora do času doručenia poverenia súdu budú vylúčené. Ustanovenie zavedené , korigujúce platné znenie druhej vety reagovalo na poznatky z aplikačnej praxe, čo vyplynulo aj z dôvodovej správy k predmetnej novele EP.

14. Ďalej treba poznamenať, že ust. § 47 ods. 3 prvá veta EP bez ohľadu na jeho účinnosť, či ku dňu začatia exekučného konania (podaním návrhu 29.5.2007) alebo ku dňu rozhodovania o zastavení exekučného konania (uznesením súdu dňa 3.10.2014) znela rovnako. Práve táto veta zákonného ustanovenia určuje dobu, ktorá je zásadná pre rozhodnutie o nároku exekútora na náhradu trov konania. Zahŕňa obdobie od začiatku exekučného konania do uplynutia lehoty na podanie námietok. Teda aj obdobie po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré je už spojené aj s úkonmi súdneho exekútora reálne smerujúcich k vymoženiu pohľadávky - upovedomením o začatí exekúcie v spojení s výzvou na uspokojenie pohľadávky oprávneného, resp. podaním námietok v lehote 15 dní od doručenia tohto upovedomenia ako vôbec prvým procesným úkonom súdneho exekútora voči povinnému. Ďalšia modifikácia cit. zákonného ustanovenia - jeho druhá veta s účinnosťou od 1.1.2012, tak ako je vyššie uvedené, vyznieva len v prospech súdneho exekútora, pretože zasahuje aj do obdobia pred udelením poverenia a presne špecifikuje nárok tak na odmenu, ako aj náhradu hotových výdavkov. Systematickým výkladom tohto ustanovenia dospel krajský súd k záveru, že ak by povinný pod tlakom upovedomenia o začatí exekúcie uhradil pohľadávku skôr, ako uplynie lehota na podanie námietok, má v zmysle cit. ustanovenia súdny exekútor nárok na náhradu trov konania v rovnakej výške ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do okamihu doručenia poverenia na vykonanie exekúcie však nemožno konštatovať, že povinný plnil pod efektívnym procesným tlakom prebiehajúceho exekučného konania.

15. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súdny exekútor má až do okamihu doručenia poverenia na vykonanie exekúcie nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov, a preto súd prvej inštancie priznal trovy exekučného konania v správnej výške len za hotové výdavky, nakoľko súdny exekútor nespisoval návrh na vykonanie exekúcie do zápisnice a v exekučnom konaní reálne nevykonal žiadny úkon smerujúci k vymoženiu pohľadávky. Inak povedané, súdny exekútor okrem predloženia návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nevykonal žiadny úkon smerujúci k výkonu exekúcie.

16. Odvolací súd preto uznesenie exekučného súdu v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s a . Odvolateľ - súdny exekútor nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane (povinnej) trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

18. Z obsahu spisového materiálu však vyplýva, že povinnej v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj a ) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej procesnej strany (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení NS SR sp. zn. zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. zo dňa 28.02.2018. Z tohto dôvodu odvolací súd súhrnným výrokom nepriznal nárok na náhradu trov žiadnemu z účastníkov konania.

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.