Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 235/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2006

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., a. s., B., zastúpenej advokátom

Mgr. T. K., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 26

ods. 2 a v rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

č. k. -138 z 8. decembra 2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., a. s., o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. apríla 2005

telefaxom doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom Mgr. T. K., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv

zaručených v a v (ďalej len „“)

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) č. k. -138

z 8. decembra 2004. Toto podanie urobené telefaxom doplnila sťažovateľka predložením

jeho originálu 2. mája 2005 (podaného na poštovú prepravu 29. apríla 2005).

Sťažovateľka prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu v sťažnosti

uviedla, že v čase, keď bola vydavateľom denníkov S. a P., boli v týchto periodikách

uverejnené články s názvami „Súdili disidentov, sú na Najvyššom súde“, „Disidentov

posielali sedieť súdia dodnes – Na Najvyššom súde sú stále sudcovia, ktorí v minulosti

upierali právo na slobodu prejavu“, „S. s B. odsúdili kňaza, súdia ďalej“ (články

uverejnené v denníku S. 12. augusta 2002), „Sudcovia: Naša minulosť je vecou svedomia“

(článok uverejnený v denníku S. 13. augusta 2002), „Sudca, ktorý prepustil Ľ. F. viedol

kedysi politické procesy“ (článok uverejnený v denníku S. 17. septembra 2002), „L.: Sudca

môže vziať L. do väzby“ (článok uverejnený v denníku S. 19. augusta 2002), „Stíhajú senát,

ktorý prepustil L. na slobodu“ (článok uverejnený v denníku S. 10. decembra 2002),

„Sudcovia s pochybnou minulosťou súdia dodnes“, „Disidentov posielali sedieť súdia

dodnes – Na Najvyššom súde sú stále sudcovia, ktorí v minulosti upierali právo na slobodu

prejavu“, „S. s B. odsúdili kňaza, súdia ďalej“ (články uverejnené v denníku P. 12. augusta

2002), „Sudcovia: Naša minulosť je vecou svedomia“ (článok uverejnený v denníku P.

13. augusta 2002), „Aktuálne: L. ochráncovia“, „Senát o L. rozhodoval čudne“ (článok

uverejnený v denníku P. 17. augusta 2002).

Dňa 17. júla 2003 podal JUDr. H. S. (ďalej len „žalobca“) na Okresnom súde

Bratislava V (ďalej aj „okresný súd“) proti sťažovateľke žalobu na ochranu osobnosti,

namietajúc zásah do svojich práv v súvislosti s uverejnením uvedených článkov.

Žalobca namietal, že v označených článkoch sú nepravdivé tvrdenia, ktoré zasahujú

do jeho práva na ochranu osobnosti. Rozsudkom okresného súdu č. k. -72

zo 14. apríla 2004 bola sťažovateľka zaviazaná uverejniť v troch po sebe nasledujúcich

vydaniach denníka S. ospravedlnenie žalobcovi, zaplatiť mu titulom nemajetkovej ujmy

3 000 000 Sk a nahradiť trovy jeho konania vo výške 152 000 Sk.

Sťažovateľka sa proti rozsudku odvolala namietajúc formálne a materiálne vady

rozsudku, argumentujúc právom na slobodu prejavu a uvádzajúc skutočnosti, ktoré podľa

nej „tvorili podklad k napadnutým tvrdeniam“.

Krajský súd rozsudkom č. k. -138 z 8. decembra 2004 prvostupňové

rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu potvrdil. Podľa sťažovateľky sa však odvolací

súd „nezaoberal a ani nijako nevyjadril k viacerým námietkam sťažovateľa uvedeným

v odvolaní, ktoré sa napr. týkali aj zákonnosti sankcie (povinnosti zaplatiť žalobcovi

nemajetkovú ujmu v peniazoch) ... ako aj mnohých právnych argumentov a faktov... Krajský

súd v Bratislave v rozhodnutí o odvolaní sťažovateľa nijako nerozlíšil hodnotiace súdy

a názory autorov napadnutých článkov od faktov v týchto článkoch zverejnených. Obe tieto

právne odlišné kategórie posudzoval spoločne bez ohľadu na existujúcu judikatúru

slovenských aj medzinárodných súdov“.

Podľa sťažovateľky je rozhodnutie krajského súdu z 8. decembra 2004 odôvodnené

„takými právnymi závermi, ktoré sú arbitrárne, z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné a zároveň mali za následok porušenie základného práva sťažovateľa“.

Krajský súd mal podľa sťažovateľky v rámci inštančného postupu preskúmať napadnutý

prvostupňový rozsudok, ktorý mimoriadne závažným spôsobom zasiahol do jej základného

práva na slobodu prejavu v zmysle a v súlade s poskytnúť

sťažovateľke súdnu ochranu. Krajský súd však takto nekonal, naopak porušil aj čl. 46 ods. 1

.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka vo svojej sťažnosti navrhla, aby

ústavný súd v predmetnej veci nálezom takto rozhodol:

„1. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. zo dňa 08. 12. 2004,

bolo porušené právo sťažovateľa vyjadrovať názory slovom, písmom a tlačou ako aj

slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie v zmysle ,

právo sťažovateľa na spravodlivý proces garantované v zmysle čl. 46 ods. 1.

2. Napadnutý rozsudok sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na

ďalšie konanie.“

Zároveň žiadala uložiť krajskému súdu povinnosť nahradiť jej trovy konania pred

ústavným súdom.

II.

1. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2. Sťažovateľka tvrdí, že k porušeniu jej základných práv a slobôd došlo rozsudkom

krajského súdu č. k. -138 z 8. decembra 2004.

Ústavný súd v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti zistil,

že v uvedenej právnej veci (vedenej v prvom stupni na okresnom súde pod sp. zn.

2/03) podala sťažovateľka 31. marca 2005 proti odvolaciemu rozsudku krajského súdu

č. k. -138 z 8. decembra 2004 dovolanie.

Na základe výzvy ústavného súdu oznámil Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd“) listom svojho predsedu č. KP 8/06-34 zo 14. júna 2006, že dovolacie

konanie v predmetnej veci bolo vedené pod sp. zn. , pričom o dovolaní

najvyšší súd už rozhodol rozsudkom z 27. apríla 2006. V prílohe listu zo 14. júna 2006

zaslal predseda najvyššieho súdu ústavnému súdu taktiež kópiu uvedeného rozsudku

najvyššieho súdu sp. zn. z 27. apríla 2006. Z obsahu tohto rozhodnutia

vyplýva, že najvyšší súd na základe dovolania podaného sťažovateľkou zrušil rozsudok

Krajského súdu v Bratislave č. k. -138 z 8. decembra 2004, ako aj jemu

predchádzajúci prvostupňový rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. -72

zo 14. apríla 2004 a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie.

V dôsledku označeného rozhodnutia najvyššieho súdu pominuli právne účinky

rozhodnutia, ktorého zrušenia sa sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom domáhala

namietajúc, že ním došlo k zásahu do jej základných práv a slobôd. Predmetná právna vec

sťažovateľky sa z procesného hľadiska vrátila do fázy konania pred súdom prvého stupňa.

Platná právna úprava občianskeho súdneho konania v súčasnosti umožňuje

sťažovateľke (v procesnom postavení žalovanej) domáhať sa právne účinným spôsobom

ochrany svojich základných práv a slobôd v ďalšom priebehu konania uplatnením svojich

procesných práv priznaných priamo pred súdom prvého

stupňa, konajúcim v jej veci, ako aj pred odvolacím súdom v prípade podania odvolania.

V právomoci týchto súdov je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych

okolností prípadu. Ako primárni ochrancovia ústavnosti (), viazaní čl. 152

ods. 4 (výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne

záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ), sú tieto súdy oprávnené

a zároveň povinné dbať na ochranu základných práv a slobôd účastníkov konania vrátane

ústavne súladného výkladu a aplikácie relevantných právnych noriem vzťahujúcich sa na

daný prípad. Za daných okolností nie je daný ústavný dôvod, aby ústavný súd vstupoval

v právnej veci sťažovateľky do právomoci všeobecných súdov.

Z uvedených dôvodov ústavný súd, po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1

, sťažnosť odmietol podľa uvedeného zákona pre

nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2006