Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/9/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobkyne P.. C.. L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX V. Bystrica proti žalovanému Sociálna poisťovňa ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. zo dňa 5. februára 2021, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Dňa 28.5.2015 bola so žalobkyňou ako žiadateľkou o invalidný dôchodok spísaná žiadosť o invalidný dôchodok. Zdravotný stav žiadateľky bol posúdený bez jej prítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade podľa . Posudkový lekár prvostupňového orgánu vypracoval posudok 28. mája 2020, v ktorom posúdil invaliditu na žiadosť žalobkyne v neprítomnosti na základe predloženej zdravotnej dokumentácie. Na základe odvolania žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu posudkový lekár prvostupňového orgánu opätovne posúdil invaliditu žalobkyne 15. decembra 2020. Žalobkyňa bola listom zo dňa 7.1.2021 oboznámená s tým, že prvostupňový orgán nemôže vyhovieť jej odvolaniu v plnom rozsahu, a preto predložil spis na rozhodnutie odvolaciemu orgánu. V odvolacom konaní bola opätovne posúdená invalidita posudkovým lekárom ústredie 1. februára 2021.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Prvostupňový administratívny orgán rozhodnutím č. zo dňa 2.7.2020 rozhodol tak, že podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“ alebo „Z.z“) zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok.

3. Rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica zo dňa 28.5.2020 nie je žalobkyňa invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko žalobkyňa pre jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 28.5.2020, ktorý je súčasťou odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, položka 10.1 - chronická insuficiencia kôry

nadobličiek, písm. a) ľahká forma. Posudkový lekár na záver posudku uviedol, že žalobkyňa nie je invalidná, nakoľko miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavuje 20%, a teda jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nespôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie.

4. Generálny riaditeľ žalovanej napadnutým rozhodnutím na základe odvolania žalobkyne rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

5. Rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmal napadnuté rozhodnutie orgánu prvého stupňa a spisovú dokumentáciu v celom rozsahu, pričom dospel k tomu, že postup prvostupňového orgánu bol správny a toto rozhodnutie treba potvrdiť.

6. Na základe podaného odvolania opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne, posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica dňa 15.12.2020, ktorý zotrval na pôvodnom posudku a odvolaniu nevyhovel, a preto bola vec predložená posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia, so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý posúdil zdravotný stav žalobkyne. Z dôvodu vyšších hodnôt krvného tlaku bolo u žalobkyne vyslovené podozrenie na sekundárny pôvod hypertenzie, čo bolo dôvodom podrobenia sa viacerým vyšetreniam. V rámci sonografického vyšetrenia obličkových artérií a vyšetrenia nadobličiek magnetickou rezonanciou bol žalobkyni zistený nález ložiska na ľavej nadobličke vo veľkosti 17 cm. Dňa 5.7.2019 sa žalobkyňa podrobila laparoskopickej operácii, adrenalektómii vľavo. Pooperačný priebeh bol primeraný, histologicky išlo o nezhubný adreonokorikálny adenóm. Po kontrol v Národnom endokrinologickom a diabetologickom ústave v Ľubochni v júli 2020 mala žalobkyňa hypofyzárne funkcie v norme. Hodnoty krvného tlaku boli u žalobkyne pri tejto liečbe dobre ovplyvnené. Miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť pri stredne ťažkej forme chronickej nedostatočnosti kôry nadobličiek s podstatným znížením výkonnosti organizmu a nedostatočnou reakciou na záťaž pri trvalej substitučnej liečbe je 30%. Dolnú hranicu percentuálneho rozpätia určil posudkový lekár so zohľadnením vzdelania a práce vykonávanej žalobkyňou. Periférna hypothyreóza je u žalobne pri substitučnej liečbe dobre ovplyvnená. Trombofilný stav s deficitom proteínu C je zvýšeným rizikom žilového tromboembolizmu. Pre migrenózne stavy je žalobkyňa liečená neurológom. Psychiatrom je liečená od júna 2020, pričom psychiater popisuje úzkostne-depresívnu poruchu až epizódu stredne ťažkej depresie. Uvedené ťažkosti sú potencované aj klimakterickým vekom, čo je prechodný stav v nových podmienkach. Vyššie uvedené ochorenia sú posudkovo nezávažné, nezvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

7. K odvolacej námietke, že žalobkyňa mala byť posudzovaná pod rozhodujúcim ochorením na chronický únavový syndróm posudkový lekár uviedol, že tento syndróm možno určiť za rozhodujúce ochorenie len vtedy, ak sú príznaky typické pre tento syndróm. Žalobkyňa trpí chronickou únavou, ktorej príčinou sú somatické ochorenia, pričom je nepredstaviteľné, aby sa únava, ktorá je jedným z príznakových znakov mnohých somatických ochorení u žalobkyne premietala do chronického únavového syndrómu ako klinickej jednotky. U žalobkyne je chronická únava spôsobená somatickými ochoreniami, autoimunitným zápalom štítnej žľazy, epizódou stredne ťažkej depresie, vysokým krvným tlakom a migrenóznymi bolesťami hlavy. Chronická únava je zohľadnená mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% pri nedostatočnej funkcií nadobličiek - stredne ťažkej forme napriek substitučnej liečbe. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne určil endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, chronická insuficiencia kôry nadobličiek - stredne ťažká forma (podstatné zníženie výkonnosti organizmu a nedostatočná reakcia na záťaž. Pri trvalej substitučnej liečbe) podľa Kapitoly IV, položky 10.1, písm. b) Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 30% (z percentuálneho rozpätia od 30% do 40%). Posudkový lekár za iné zdravotné postihnutia nepriznal zvýšenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Pre posúdenie zdravotného stavu boli zohľadnené nasledovné lekárske správy: prepúšťacia správa z hospitalizácie v Národnom endokrinologickom a diabetologickom ústave v Ľubochni od 30.9.2019 do 4.10.2019 a od 16.11.2020 do 20.11.2020, kardiologické vyšetrenie zo dňa 1.7.2019 a 16.9.2019 (MUDr. U.), kardiologická konzultácia zo dňa 9.11.2020, interné vyšetrenie zo dňa 10.8.2020 (MUDr. T.), neurologické vyšetrenie zo dňa 12.10.2020 (MUDr. Y.), psychiatrické vyšetrenie zo dňa 29.7.2020 (MUDr. D.) a psychologické vyšetrenie zo dňa 11.5.2020 (PhDr. P.. Žalobkyňa zároveň v odvolacom konaní nepredložila relevantné dôkazné prostriedky, ktorými by spochybnila správnosť rozhodnutia o

jej nároku na invalidný dôchodok. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne po posúdení jej zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej v rámci odvolacieho konania je naďalej 30% a teda invalidita nevznikla. Generálny riaditeľ žalovanej preto potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu.

Žalobné body

8. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou domáhala zrušenia napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu a tiež z dôvodu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a aby vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Navrhla, aby správny súd v prípade jej úspechu, jej nepriznal náhradu trov konania, pretože si žiadne neuplatňuje, pretože jej žiadne nevznikli. Žalobkyňa v správnej žalobe uviedla, že napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej nie je správne odôvodnené, nie je správne vykonaná právna kvalifikácia právneho stavu, následkom čoho nie je toto rozhodnutie presvedčivé, správne a vykonateľné.

9. Žalovaná ako správny orgán má povinnosť správne kvalifikovať právny stav zo zásady „Iura novit curia“. Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 10.12.2008 bola stanovená povinnosť orgánov verejnej moci dbať na splnenie zákonných náležitostí tak samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia, čo predstavuje nielen jednu zo základných podmienok pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, ale je aj tiež jedným zo základných znakov ústavne ustanoveného postupu. V prípade ak je konanie v rozpore s procesnými zásadami, tak porušuje ústavnoprávne princípy. Právo na určitú kvalitu správneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Ustanovenie § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení obsahuje štruktúru práva na odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom má byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola organizačná zložka žalovanej vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití jednotlivých právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.

10. Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že skutkový stav žalovaná zisťuje v súlade s § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého „pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a z hodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záveroch, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie“.

11. Žalobkyňa namietala, že ma základe toho, ako jej jednotlivé ochorenia ovplyvňujú každodenný život, je presvedčená percentuálna miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nebola správne určená v prvostupňovom rozhodnutí, kde bola určená na 20%, a preto podala odvolanie, pričom zdravotná dokumentácia bola doplnená o ďalšie odborné vyšetrenia zo psychiatrickej ambulancie, internej ambulancie, neurologickej a endokrinologickej ambulancie a hospitalizácie v Národnom endokrinologickom a diabetologickom ústave n. o. Ľubochňa.

12. Žalobkyňa namietala, že hlavnou diagnózou podľa nej a podľa vyšetrenia neurologičky MUDr. V. Y. je chronický únavový syndróm. Chronická insuficiencia kôry nadobličiek je vedľajším symptómom určenia percentuálnej miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Takým spúšťačom chronickej únavy môže byť a podľa žalobkyne aj je pooperačný hypokorticizmus v substitučnej liečbe (stav po adrenalektomii vľavo pre adenom - umelá náhrada hormónov nadobličky), artériová hypertenzia 2. stupňa s komplikovanou liečbou (vysoký a kolísaný krvný tlak), hypotyreóza (ochorenie štítnej žľazy), aneuryzma hrudnej aorty (deformácia najväčšej cievy tela), migréna s aurou, vrodený trombofílný stav, ktoré má žalobkyňa diagnostikované.

13. Žalobkyňa v žalobe poukázala na to, že chronický únavový syndróm alebo presnejšie pomenovanie chronický únavový a imunitný dysfunkčný syndróm je komplikovaná porucha charakterizovaná extrémnou únavou, ktorá sa nezlepšuje odpočinkom a môže zhoršiť fyzickú alebo duševnú aktivitu. Choroba je závažný diagnostický, terapeutický, sociálno-ekonomický a posudkový problém. V diagnostike treba rozlíšiť bežnú únavu, ako symptóm mnohých patalogických somatických procesov od chronického únavového syndrómu.

14. Žalobkyňa namietala, že žalovaná šetrenie podľa § 71 ods. 4 písm. b) o komplexných funkčných vyšetrení ...... obmedzila len na konštatovanie a polemiku bez subsumovania do právneho stavu. Podľa žalobkyne žalovaná preskúmala organické postihnutia žalobkyne dôsledne na to, aby mala dostatočné podklady pre vykonanie komplexných funkčných vyšetrení. Podľa žalobkyne komplexné funkčné vyšetrenie spočíva v zistení anamnézy pacienta.

15. Žalobkyňa ďalej namietala, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje úvahu o tom, čo spôsobuje dlhotrvajúcu únavu žalobkyne, keď v zisteniach uvádza, že výsledky liečených orgánov sú v poriadku, resp. hraničné. Žalobkyňa namietala tiež to, že pokiaľ by bol zdravotný stav posúdený na základe funkčného vyšetrenia podľa § 71 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení, bol by zistený iný skutkový stav. To, že tieto vyšetrenia neboli vykonané z dôvodu opatrení krízovej epidemiologickej situácie, v dôsledku ktorých odmieta byť ukrátená na svojich právach.

16. Žalobkyňa poukázala na znenie § 196 ods. 1, druhá veta zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti sociálnej poisťovne s tým, že žalovaná posudzovala podobné prípady invalidity, keď hlavnou diagnózou bol chronický únavový syndróm a to v piatich prípadoch, pričom piatim poistencom aj priznala invaliditu nad 40%. Toto zistila žalobkyňa z verejného elektronického portálu. Podľa žalobkyne odôvodnenie bolo zmätočné, nepreskúmateľné, nevykonateľné s poukazom na odstavce 25 až 42 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Neuznanie invalidity žalobkyne by znamenalo porušenie o rovnakom zaobchádzaní, keď žalovaná piatim poistencom vyšla v ústrety a v prípade žalobkyne návrh zamietla. V odôvodnení malo byť uvedené aj to, prečo neboli vykonané ďalšie dôkazy potrebné pre spravodlivé rozhodnutie alebo dôkazy, ktoré netreba predkladať a ktoré sú všeobecne známe.

17. Žalobkyňa navrhla, aby sa súd neriadil iba skutkovým a právnym stavom zisteným žalovanou, ale stavom uvedeným vyššie.

Vyjadrenie žalovanej

18. Žalovaná k správnej žalobe uviedla, že podkladom pre vydanie rozhodnutia bol odborný posudok posudkového lekára zo dňa 1.2.2021. Zdravotný stav žalobkyne bol posúdený posudkovým lekárom žalovanej dňa 28.5.2020 na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 1.6.2020, so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 20%. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár žalovanej určil endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, chronická insuficiencia kôry nadobličiek, ľahká forma podľa Kapitoly IV, oddielu E, položky 10.1 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Po komplexnom prehodnotení zdravotného stavu žalobkyne posudkový lekár žalovanej zmenil klasifikáciu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktoré zaradil do Kapitoly IV, oddielu E, položky 10.1, písm. b) podľa Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a zmenil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 20% na 30 %. Aj keď v odvolacom konaní zákon nevylučuje možnosť zmeniť napadnuté rozhodnutie na základe nových dôkazov, tak žalobkyňa v tomto prípade nepredložila také dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť posudkového záveru jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia. Z napadnutého rozhodnutia podľa žalovanej zreteľne vyplýva, o aké dôkazné prostriedky žalovaná oprela svoje rozhodnutie, pričom riadne vyhodnotila dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav. Posudkový lekár sociálneho poistenia zhodnotil zdravotný stav žalobkyne na základe dostupných a žalobkyňou predložených lekárskych nálezov a napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe skutkového a právneho stavu platného v čase vydania tohto rozhodnutia. Rozhodnutie bolo náležite odôvodnené s uvedením konkrétnych ustanovení zákona, na základe ktorých bolo rozhodnuté. Je v nich uvedené, čo bolo podkladom pre rozhodnutie a z akých lekárskych správ pri rozhodovaní správny orgán vychádzal. Správna úvaha žalovanej uvedená v odôvodnení napadnutého rozhodnutia týkajúca sa posúdenia zdravotného stavu žalobkyne bola odôvodnená a nevybočuje z medzí zákonných atribútov. Presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné

postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je subjektívne, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré vo veciach sociálnych sú zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Žalovaná poukázala na znenie , podľa ktorého je pre rozhodnutie správneho orgánu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Tiež na to, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu žalobkyňa má možnosť opätovne požiadať o posúdenie zdravotného stavu a to prostredníctvom miestne príslušnej pobočky žalovanej. K námietkam diskriminácie žalobkyne žalovanou žalovaná uviedla, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je porušené právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd bez diskriminácie vtedy, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. Žalovaná môže postupovať len podľa platných právnych predpisov, ktoré určujú, kedy vzniká nárok na invalidný dôchodok a nemôže sa od nich v žiadnom prípade odchýliť. Žalovaná uzavrela, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a vecne správne a navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Replika žalobkyne

19. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej uviedla, že tá sa opakovane obmedzila na posúdení poklesu percentuálnej miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa v tomto vyjadrení uviedla, že „Žalovaná sa neriadi úvahou o potrebe vykonať dôkazy všeobecne známe (na základe vyšetrenia funkčnej poruchy zhodnotiť mieru poklesu vykonávania zárobkovej činnosti) a skutočnosti známe z činnosti žalovanej sociálnej poisťovne (§ 196 ods. 1, druhá veta zákona o sociálnom poistení). Bez preskúmania komplexného funkčného vyšetrenia podľa § 71 ods. 4, písm. b) zákona o sociálnom poistení nemožno považovať rozhodnutie žalovanej za zákonné a správne.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov - dôvody rozhodnutia

20. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej ) a miestne príslušný podľa vec prejednal bez nariadenia pojednávania postupom podľa , nakoľko žalobkyňa navrhla pojednávanie len pre prípad, že je to potrebné na riadne zistenie skutkového stavu. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktorému predchádzalo, zistil, že žaloba nebola dôvodná.

21.Podľa až 8 (ďalej len zákona o sociálnom poistení) (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

22.Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

23.Podľa § 71 ods. 4, písm. a) zákona o sociálnom poistení (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby

24. Podľa § 153 ods. 3, písm. a) zákona o sociálnom poistení (3) Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

25. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení (5) Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

26. Podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení (1) Počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

27. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

28. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

29. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie jednak z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe, ale aj nad rámec žalobných bodov podľa , , podľa ktorého správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o správnu žalobu v sociálnych veciach a žalobcom je fyzická osoba. Správny súd pritom skúmal, či napadnuté rozhodnutie bolo vydané v administratívnom konaní za dodržania procesných predpisov, ktorými sa toto konanie riadi a či si žalovaná v tomto konaní zabezpečila dostatok podkladov na vydanie rozhodnutia, t. j. či riadne zistila skutkový stav a či tento skutkový stav správne právne posúdila.

30. Správny súd vykonaným prieskumom žiadne pochybenie žalovanej nezistil. Správny súd z obsahu správneho spisu zistil, že posudkový lekár v druhostupňovom konaní pri posúdení miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť vychádzal zo žalobkyňou predložených lekárskych vyšetrení a to: prepúšťacia správa z hospitalizácie v Národnom endokrinologickom a diabetologickom ústave v Ľubochni od 30.9.2019 do 4.októbra 2019 a od 16.11.2020 do 20.11.2020, kardiologické vyšetrenie zo dňa 1.júla 2019 a 16.9.2019 (MUDr. U.), kardiologická konzultácia zo dňa 9. novembra 2020, interné vyšetrenie zo dňa 10. augusta 2020 (MUDr. T.), neurologické vyšetrenie zo dňa 12. októbra 2020 (MUDr. Y.), psychiatrické vyšetrenie zo dňa 29. júla 2020 (MUDr. D.) a psychologické vyšetrenie zo dňa 11. mája 2020 (PhDr. P.). Zo zdravotnej dokumentácie boli zistené choroby: iné choroby nadobličiek, stav po ľavostrannej adrenalektómii pre periférny

hyperkorticizmus na podklade adenómu ľavej nadobličky (5.6.2019), pooperačný hypokorticizmus v substitučnej liečbe s tendenciou k úprave, arteriálna hypertenzia, periférna hypothyreóza, migréna s aurou, trombolifilný stav, hypovitaminóza D a hypercalcúria, epizóda stredne ťažkej depresie - reaktívne navodená. Ako rozhodujúce ochorenie bola posúdená chronická insuficiencia kôry nadobličiek

- stredne ťažká forma (podstatné zníženie výkonnosti organizmu a nedostatočná reakcia na záťaž pri trvalej substitučnej liečbe) podľa Kapitoly IV., položka 10.1, písm. b) s tým, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri stredne ťažkej forme chronickej nedostatočnosti kôry nadobličiek s podstatným znížením výkonnosti organizmu a nedostatočnou reakciou na záťaž pri trvalej substitučnej liečbe je 30%. Dolná hranica percentuálneho rozpätia bola posudkovým lekárom určená so zohľadnením vzdelania žalobkyne a práce, ktorú vykonáva. Ostatné ochorenia žalobkyne boli posúdené ako posudkovo nezávažné, ktoré nezvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. K žalobkyňou tvrdenému ochoreniu chronický únavový syndróm posudkový lekár v posudku uviedol, že „diagnózu chronického únavového syndrómu možno určiť za rozhodujúce ochorenie len vtedy, ak sú príznaky typické pre tento syndróm. Účastníčka konania trpí chronickou únavou, ktorej príčinou sú somatické ochorenia. Je nepredstaviteľné, aby sa únava, ktorá je jedným z príznakov mnohých somatických ochorení účastníčky konania, premietla do chronického únavového syndrómu ako klinickej jednotky. K únavovému syndrómu uvádzam: Vzhľadom na rozmanitosť klinického obrazu sa týmto ochorení zaoberajú odborníci z mnohých medicínskych odborov, najmä internisti, neurológovia, klinickí imunológovia, reumatológovia, endokrinológovia, psychiatri a psychológovia. V diagnostike je nutné rozlíšiť bežnú únavu ako príznak mnohých ochorení. Jedinci s chronickým únavovým syndrómom majú príznaky podobné najbežnejším vírusovým ochoreniam. Príznaky infekcie ale obvykle ustupujú za niekoľko dní, alebo týždňov, ale príznaky chronického únavového syndrómu trvajú omnoho dlhšie. Dnes sa celosvetovo za základ pri diagnostike únavového syndrómu považujú nasledovné kritériá z roku 1994 podľa Fukudu a spol.: Únava trvajúca dlhšie ako 6 mesiacov, zhoršenie pamäti, alebo koncentrácie, bolesti v krku, bolestivé lymfatické uzliny, bolesti svalov, bolesti kĺbov, hlavy, poruchy spánku, zhoršenie únavy po námahe, neurologické a psychické ťažkosti. Podľa týchto kritérií, teda nevysvetliteľná, alebo stále sa vracajúca únava trvajúca 6 mesiacov a viac mesiacov po sebe nasledujúcich, súčasne s najmenej štyri a viac subjektívnymi príznakmi, svedčí pre chronický únavový syndróm. Únava je ťažká, zneschopňujúca a postihujúca fyzické a duševné funkcie. Je prítomná minimálne 6 mesiacov, minimálne 50% času. Touto definíciou by mali byť vylúčení predovšetkým chorí so zdravotnými poruchami, ktoré spôsobujú únavu (ťažká chudokrvnosť, stavy spojené s infekčnou mononukleózou, lymfskou boreliózou, tuberkulózou, prípadne ďalšími akútnymi chornickými infekciami, ďalej roztrúsenou mozgovomiechovou sklerózou, autoimunitným zápalom štítnej žľazy, chorí s diagnostikovanou schizofréniou, maniacko-depresívnou poruchou, toxikomániou, poruchami príjmu potraviny a dokázaným organickým poškodením mozgu). Pokiaľ sú všetky obvyklé príčiny únavy vylúčené, pozornosť sa upriami aj na možný chronický únavový syndróm. U účastníčky konania s chronickou únavou je táto spôsobená somatickými ochoreniami, autoimunitným zápalom štátnej žľazy, epizódou stredne ťažkej depresie, vysokým krvným tlakom a migrénóznymi bolesťami hlavy. Chronická únava je zohľadnená mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% pri nedostatočnej funkcii nadobličiek - stredne forme napriek substitučnej liečbe“. Správny súd skúmal, či uvedené zistenia posudkového lekára a jeho závery nie sú v rozpore s predloženou zdravotnou dokumentáciu. Správny súd z obsahu správneho spisu zistil, že medzi takýmto posudkom a údajmi uvedenými v lekárskych správach nie je žiadny rozpor. Z uvedeného vyplýva, že nemohla obstáť ani námietka nesprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

31 Nemohla obstáť ani námietka nedostatočnosti odôvodnenia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tak ako je zhrnuté v bode 5 až 7 tohto rozsudku, má všetky zákonom požadované náležitosti. Je z neho zrejmé, akými úvahami boli hodnotené predložené dôkazy a aj aké skutočnosti boli z nich zistené, a teda čo bolo podkladom rozhodnutia a tiež, ako boli zistené skutočnosti právne posúdené.

32. Z vyššie uvedeného bodu 30 vyplýva, že nebola dôvodná ani žalobkynina námietka nesprávneho posúdenia jej ochorenia, resp. diagnózy uvedenej v správe neurologičky MUDr. V.. Žalovaná, ako vyplýva z úvahy obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí, resp. posudkový lekár druhostupňového orgánu zobral do úvahy aj túto správu, ktorú v odbornom posudku medicínsky posúdil vo vzťahu k takémuto zisteniu a vo vzťahu k ochoreniam žalobkyne, ktoré vyplývajú zo žalobkyňou predložených lekárskych správ. Podľa obsahu tohto posudku tento nie je v rozpore s predloženými lekárskymi vyšetreniami a teda ani s vyšetrením neurologičky.

33. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že z rozhodnutia nie je možné zistiť, prečo by mali jej ochorenia spôsobovať únavu, keď sú výsledky liečených orgánov v poriadku, resp. hraničné. K tejto námietke treba uviesť, že nie je v súlade s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, naopak v medicínskom posúdení je uvedené, že ide o ochorenia, ktoré prirodzene vyvolávajú alebo sú sprevádzané únavou.

34. Z uvedeného vyplýva, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v preskúmavanej veci bola žalovanou posúdená v súlade s § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, ako je citované vyššie na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie s určením rozhodujúceho ochorenia v súlade s tým, ako pri takomto ochorení bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť upravená v Prílohe č. 4 o sociálnom poistení. Žalovaná si ako podklad rozhodnutia zaobstarala odborné posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkovým lekárom, ktorý je na takúto činnosť oprávnený podľa , zákona o sociálnom poistení. Posudkový lekár posúdil zdravotný stav podľa predloženej dokumentácie bez účasti žalobkyne v súlade s zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa z dôvodu mimoriadnej situácie v súvislosti s ochorením COVID 19 , veta za bodkočiarkou počas krízovej situácie nepoužije. Podľa zákona o sociálnom poistení: ak neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca, alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. Z uvedeného plynie dôvod, pre ktorý posudkový lekár vykonal posudkovú činnosť bez osobnej účasti žalobkyne, a to na základe predložených lekárskych správ.

35. Žalobkyňa v žalobe v podstate namieta, že skutkový stav nebol zistený dostatočne z dôvodu, že posudkový lekár nevykonal komplexné funkčné vyšetrenie, keď nevykonal posudkovú činnosť za účasti žalobkyne. Podľa žalobkyne komplexné funkčné vyšetrenie spočíva v zistení anamnézy pacienta, čo je rozhovor lekára s pacientom, pri ktorom pacient opíše vlastnými slovami svoje zdravotné ťažkosti, lekár ho počúva a kladie mu cielene otázky, pričom kompletná anamnéza obsahuje všetky údaje o zdravotnom stave chorého. Takáto námietka nemohla obstáť, nakoľko je založená na mylnom porozumení, čo znamená komplexné funkčné vyšetrenie ako jeden z podkladov, na základe ktorého v zmysle , posudkový lekár posudzuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár podľa právnej úpravy lekárskej posudkovej činnosti obsiahnutej v až , nemá zverené do kompetencie vykonávať vyšetrenie z hľadiska zisťovania ochorení ale posudkovú činnosť, v rámci ktorej posudzuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žiadateľa vyplývajúci zo zdravotnej dokumentácie z medicínskych hľadísk dopadu stavu ochorení žiadateľa na jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, teda aj prípadné lekárske vyšetrenie v tomto rámci. Komplexné funkčné vyšetrenia sú druhom lekárskych vyšetrení, ktoré vykonávajú jednotliví ošetrujúci lekári, spravidla na overenie funkčnosti orgánov, či sústavy orgánov, či už pri diagnostike, liečbe, alebo prevencii ochorení. Pri niektorých ochoreniach možno za takéto komplexné funkčné vyšetrenia považovať aj vyšetrenie psychológa. Žalobkyňa vychádza z omylu, že takéto komplexné funkčné vyšetrenia by mal vykonať posudkový lekár, resp. že komplexným funkčným vyšetrením je lekárska prehliadka vykonaná posudkovým lekárom. Z uvedeného vyplýva, že takáto námietka nebola dôvodná.

36. Nebola dôvodná ani námietka žalobkyne, že neuznanie invalidity v jej prípade je porušením zákona o rovnakom zaobchádzaní () z dôvodu, že v piatich iných prípadoch pri diagnóze chronický únavový syndróm boli osoby uznané ako invalidné, nebola dôvodná. Predovšetkým je potrebné uviesť, že každý prípad žiadateľa o invalidný dôchodok sa posudzuje podľa skutkových okolností vzťahujúcich sa k tomuto žiadateľovi. Žalobkyňa neuvádza, v čom by mali byť tieto rovnaké, iba to, že tieto osoby trpia tiež chronickým únavovým syndrómom. Z posudku posudkového lekára vyplýva, že žalobkyňou predložená zdravotná dokumentácia nepostačuje na takýto záver, pričom posudkový lekár uviedol medicínske dôvody, pre ktoré tomu tak je, viď bod 30 tohto rozsudku. Správny súd nemá oprávnenie vyjadrovať sa k medicínskym otázkam, ani posudzovať správnosť medicínskych záverov.

37. Na základe uvedeného správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

38. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého žalobca má právo na náhradu trov konania len vtedy, keď je celkom alebo sčasti úspešný. Žalobkyňa úspešná nebola, a preto jej správny súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.