Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4To-66-2021.pdf
PDF · 75.63 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/66/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v trestnej veci obžalovaných I. B. a D. W., stíhaných pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. 01. 2022, konajúc o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 5T/17/2021 zo dňa 28. 04. 2021, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .
odôvodnenie:
Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 5T/17/2021 zo dňa 28. 04. 2021, boli obžalovaní uznaní za vinných zo zločinu lúpeže v zmysle § 188 ods. 1/ Tr. zák., spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., ktorého sa dopustili tak, že
dňa 03. 11. 2020 v čase medzi 15.30 hod. a 16.00 hod. v Q. Q. na ulici C., na parkovisku oproti budove „XXXmatológ“ na C. XX, na tam nachádzajúcom sa zbúranisku využívanom bezdomovcami ako prístrešok, napadli D. W. a I. B. spoločne D. R., nar. XX. XX. XXXX, trvalým bytom U. cesta XXXX/XX, Q. Q., ktorý však žije na ulici v meste Q. Q. tak, že ho na mieste ležoviska D. W. silno strčil oboma rukami, čoho následkom D. R. spadol na zem, na čo mu I. B. na hlavu natiahol doposiaľ nezistenú textíliu tak, aby nič nevidel a následne ho D. W. chytil silno za pravú ruku tak aby s ňou nemohol hýbať a povedal mu: „Daj mi to, nič sa ti nestane!“, na čo D. R. reagoval s tým, že mu nič nedá, kde ho následne D. W. chytil násilím aj za ľavú ruku a z prstov ľavej ruky mu silou stiahol hrubý pečatný prsteň z kovu žltej farby a prsteň z kovu žltej farby s čiernym očkom, ktoré dňa 02. 11. 2020 D. R. kúpil od jemu neznámeho muža za sumu 140,- €, následne sa D. R. posadil, na čo mu I. B. sňal z hlavy nezistenú textíliu a obaja následne odišli.
Za toto konanie im bol uložený trest a to
obž. I. B. podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j, l), § 38 odsek 2, 3, § 46 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. mu výkon uloženého trestu podmienečne odložil a uložil probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, ktorý bude vykonávať Okresný súd Banská Bystrica. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. určil obžalovanému skúšobná doba v trvaní 3 rokov. Podľa § 51 ods. 2, 4 písm. k) Tr. zák. mu uložil aj povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Obž. D. W. uložil podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j, l), § 38 odsek 2, 3, § 46 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorý mu podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil a uložil mu probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, ktorý bude vykonávať Okresný súd Banská Bystrica. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. určil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov.
Podľa § 51 ods. 2, 4 písm. k) Tr. zák. uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného D. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bytom U. cesta XXXX/XX, Q. Q., s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil s poukazom na vyhlásenia obžalovaných na hlavnom pojednávaní, ktoré podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaní priznali spáchanie skutku, sa nevykoná.
V súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prvostupňový súd vzhľadom na vyhlásenia obžalovaných I. B. a D. W. o tom, že sú vinní, že obaja sa zhodne priznali k spáchanému skutku a svoj skutok úprimne oľutovali, postupoval pri určovaní trestnej sadzby s prihliadnutím na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., pričom v danom trestnom konaní prevažoval obžalovaným pomer poľahčujúcich okolností k priťažujúcim okolnostiam, a teda prichádzalo do úvahy, aby súd ukladal trest v spodnej hranici trestnej sadzby. Súd mal tento názor doplnený aj tým, že doposiaľ obaja obžalovaní nemali žiadny záznam v registri trestov a viedli riadny život, čo dávalo súdu predpoklad toho, že na samotnú prevýchovu páchateľov postačí, ak budú uložené podmienečné tresty odňatia slobody s primeranou skúšobnou dobou, ktorú súd u oboch obžalovaných stanovil na dobu troch rokov. zároveň im súd uložil probačný dohľad a tak isto im uložil povinnosť, aby sa v skúšobnej dobe zamestnali, resp. aby sa aspoň preukázateľne uchádzali o zamestnanie.
Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení podal odvolanie okresný prokurátor čo do výšky uloženého trestu, pričom v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že súd pri ukladaní trestov obom obžalovaným zohľadnil poľahčujúce okolnosti uvedené v ust. § 36 písm. j/, l/ Tr. zák. a taktiež zohľadnil, že obaja obžalovaní urobili na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, avšak v predmetnej veci poukázal na skutočnosť, že obžalovaný D. W. síce nebol v čase vyhlásenia rozsudku právoplatne odsúdený za trestný čin, avšak bol v minulosti 11-krát priestupkovo prejednávaný, pričom z policajného systému vyplynulo, že obžalovaný bol za posledné tri roky vyšetrovaný, resp. obvinený za rôznu trestnú činnosť, jednak majetkovú, ako aj násilnú. Zároveň obž. I. B. síce nebol v minulosti súdom trestaný, jedná sa však o osobu bez domova, ktorá prebýva v rôznych miestach. Zároveň okresný prokurátor poukázal na spôsob spáchania skutku a to že obaja obžalovaní spolupracovali a trestnú činnosť spáchali na osobe bez domova, ktorá bola pod vplyvom alkoholu, neschopná sa brániť a jeden z obžalovaných natiahol poškodenému na hlavu nezistenú textíliu a tak následne odcudzili poškodenému prstene. Z tohto dôvodu navrhol uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody , ktorý by mal väčší vplyv na oboch obžalovaných.
Naproti tomu ustanovený obhajca obžalovaných z dôvodu konania ako proti ušlým, na verejnom zasadnutí uviedol, že prvostupňový súd sa správne vysporiadal so všetkými podmienkami pre posudzovanie skutku a navrhol odvolanie okresného prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.
Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po postupe v zmysle citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.
Predmetom rozhodovania odvolacieho súdu, na základe podaného odvolania okresným prokurátorom, bola skutočnosť, či v danom prípade bolo potrebné obžalovaným uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, alebo postačuje podmienečný trest tak, ako ho uložil prvostupňový súd.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Citovanými ustanoveniami sa prvostupňový súd dôsledne riadil a správne pri svojej rozhodovacej činnosti zvážil, podľa názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici, i primeranosť uloženého trestu, vrátane jeho individualizácie. Uloženie probačného dohľadu a povinnosti spočívajúcej v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preskúmateľne o zamestnanie, považoval vzhľadom na posúdenie zo strany okresného súdu za správne. Krajský súd zdôrazňuje, že nepodmienečný trest odňatia slobody je najzávažnejším zásahom štátu do základných ľudských práv páchateľa a preto nesmie by ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Trestnú represiu je preto potrebné uplatňovať len v nevyhnutnej miere, pričom trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitualizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Prvostupňový súd správne v odôvodnení rozhodnutia rozviedol okolnosti, na ktoré v súvislosti s ukladaním trestu prihliadol a to najmä na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a povahu trestnej činnosti, ako aj osôb páchateľov.
Podľa názoru krajského súdu prvostupňový súd správne stanovil poľahčujúce okolnosti a to že obžalovaní sa k trestnej činnosti priznali, svoje konanie oľutovali a viedli riadny život. Zároveň aj argument prokurátora o vhodnosti uloženia nepodmienečného trestu vzhľadom na skutočnosť, že obaja obžalovaní sú bezdomovcami, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a ani skutočnosť, že v prípade obžalovaného D. W. sa vedie trestné stíhanie, vzhľadom na aplikáciu zásady prezumpcie neviny, nemožno považovať za takú okolnosť, ktorá by bránila priznaniu poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák.
Z týchto dôvodov má krajský súd za to, že v predmetnom prípade boli splnené všetky podmienky na uloženie podmienečných trestov odňatia slobody, so súčasným určením dlhšej skúšobnej doby a vzhľadom na okolnosť posúdenia zo strany okresného súdu, aj vhodnosť uloženia probačného dohľadu a povinnosti spočívajúce v príkaze sa zamestnať v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Z uvedených dôvodov považoval potom krajský súd odvolanie okresného prokurátora za nedôvodné a toto v zmysle ust. § 319 Tr. por. zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.