Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 16/07
PDF · 135.96 KB
No categories available
I. ÚS 16/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 16/07-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. marca 2007
predbežne prerokoval sťažnosť K. K., t. č. vo väzbe L., zastúpeného advokátkou JUDr. J.
M., K., vo veci namietaného porušenia práva podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Trnave
a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť K. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. apríla
2006 doručená sťažnosť K. K., t. č. vo väzbe L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým namietal
porušenie svojho práva podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozhodnutím Krajského súdu
v Trnave (ďalej len „krajský súd“) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“).
Zo sťažnosti vyplynulo, že na základe trestného oznámenia T. S. je sťažovateľ
od 26. februára 2004 trestne stíhaný pre podozrenie zo spáchania trestného činu vraždy
v štádiu prípravy podľa § 7 ods. 1 k § 219 ods. 1 Trestného zákona účinného
do 31. decembra 2005 na tom skutkovom základe, že 6. januára 2004 sťažovateľ v osobnom
motorovom vozidle na parkovisku vo V. ponúkol T. S. 50 000 Sk za fyzickú likvidáciu
určených osôb. Napriek tomu, že svedok T. S. neovláda slovenský jazyk, bol do konania
pribratý tlmočník až 29. januára 2004. Dňa 28. februára 2004 rozhodol Okresný súd Trnava
o vzatí sťažovateľa do väzby z dôvodov podľa § 67 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku
účinného do 31. decembra 2005. Dňa 26. júla 2004 bola krajskému súdu podaná proti
sťažovateľovi obžaloba. V priebehu konania pred krajským súdom sťažovateľ požiadal
o prepustenie z väzby, pričom vo svojej žiadosti uviedol podľa svojho presvedčenia rad
objektívnych dôvodov vyvracajúcich pravdivosť jednotlivých skutočností, ktoré uvádza
vo svojej výpovedi svedok T. S. Dňa 31. januára 2006 bol podaný návrh na predĺženie
lehoty trvania väzby, v ktorom krajský súd podľa tvrdenia sťažovateľa opomína, že tvrdenia
svedka T. S. zakladajúce podozrenie proti sťažovateľovi ako dôvod väzby boli v priebehu
konania vyvrátené. Dňa 1. februára 2006 bol návrh na predĺženie väzby doručený
sťažovateľovi. Dňa 7. februára 2006 odoslal sťažovateľ najvyššiemu súdu svoje vyjadrenie
k návrhu na predĺženie lehoty trvania jeho väzby, v ktorom poukázal na to, že prestali
existovať dôvody jeho väzby tým, že preukázal nepravdivosť skutočností, na ktorých bola
väzba založená. Uvedené vyjadrenie bolo doručené najvyššiemu súdu 9. februára 2006,
avšak najvyšší súd už 8. februára 2006 vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým vyhovel
návrhu na predĺženie väzby.
Krajský súd a najvyšší súd svojím postupom a napadnutým rozhodnutím o predĺžení
väzby napriek tomu, že podľa názoru sťažovateľa od istého momentu prestali existovať
dôvody väzby alebo boli natoľko oslabené, že už nemohli odôvodniť ďalšiu väzbu, porušil
právo sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru a tým, že v rozpore s princípom
kontradiktórnosti neprihliadol na argumenty proti predĺženiu jeho väzby a že nebol
vytvorený opis jeho trestného spisu čím vznikli prieťahy v konaní porušil aj jeho právo
podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru.
Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol aby ústavný súd
vydal tento nález:
1. Právo K. K. zaručené čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd konaním Krajského súdu v Trnave a Najvyššieho súdu SR pri predlžovaní väzby nad
dva roky v trestnom konaní sp. zn. 1 T 7/04 nedôvodnosťou ďalšej väzby a prieťahmi
konania vo väzobnej veci porušené bolo.
2. Právo K. K. zaručené čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd konaním Krajského súdu v Trnave – nedodržaním zásady kontradiktórnosti
rozhodovania pri predlžovaní väzby a nevyhotovením opisu tr. spisu sp. zn.: 1 T 7/04 v tejto
väzobnej tr. veci porušené bolo.
3. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Ntv 6/2006 zo dňa 08. februára 2006
v časti – predĺženie väzby K. K. do 30. júna 2006 sa zrušuje. Príslušný súd je povinný
po obdržaní tohto nálezu bezodkladne rozhodnúť o prepustení K. K. z výkonu väzby. Pri
tomto rozhodovaní je príslušný súd povinný spravovať sa právnym názorom ústavného
súdu.“
2. Pretože podanie v predloženej podobe nemalo predpísané náležitosti podľa § 20
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd - prostredníctvom jeho
splnomocnenej právnej zástupkyne - vyzval sťažovateľa listom z 15. novembra 2006
k odstráneniu nedostatkov podania tak, aby zodpovedalo ustanoveniam § 20, § 50 a § 53
zákona o ústavnom súde a najmä, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy upravil zmätočný
petit predmetnej sťažnosti, pretože - na jednej strane namieta porušenie označených práv
krajským súdom, ale na druhej strane už žiada zrušenie rozhodnutia najvyššieho súdu, bez
toho, aby v petite sťažnosti namietal porušenie označených práv aj najvyšším súdom;
- vo vzťahu k najvyššiemu súdu v texte sťažnosti namieta nedostatok urýchleného
konania, čl. 5 ods. 4 dohovoru však priraďuje k postupu krajského súdu a tento článok
dohovoru spája s „kontradiktórnosťou“;
- ústavný súd pripomína, že pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie princípu
kontradiktórnosti aj najvyšším súdom, musí sa to premietnuť aj do petitu sťažnosti, ktorý
musí byť v súlade s obsahom predmetnej ústavnej sťažnosti.
Právna zástupkyňa sťažovateľa uvedenú výzvu prevzala 20. novembra 2006, na túto
však do dnešného dňa vôbec nereagovala.
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127
ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom
prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy
vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd navrhovateľa
na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (...).
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania (...).
Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe nespĺňala náležitosti, ktoré pre
uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde,
obsahovala zmätočný sťažnostný návrh (petit), a sťažovateľ ani po výzve ústavného súdu -
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne - neodstránil konkrétne nedostatky svojej
sťažnosti, na ktoré bol výslovne upozornený v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde,
dokonca na výzvu ani nereagoval, sťažnosť bolo potrebné po jej predbežnom prerokovaní
odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. marca 2007