Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 33/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. marca 2007

predbežne prerokoval sťažnosť Bc. J. M., P., zastúpeného advokátom JUDr. T. B., P.,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 84 z 2. marca

2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Bc. J. M. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca 2007

doručená (na poštovú prepravu bola odovzdaná 7. marca 2007) sťažnosť Bc. J. M., P. (ďalej

len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 5

(ďalej len „“) personálnym rozkazom ministra vnútra

Slovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra“) č. 84 z 2. marca 2005 (ďalej aj

„napadnuté rozhodnutie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že: „Dňa 01. 09. 1984 som s Ministerstvom vnútra SR

uzatvoril služobný pomer, pričom služobný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú

a zamestnaný som bol na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v P. (...)

Dňa 01. 02. 2005 som požiadal Okresné riaditeľstvo PZ v P. o uvoľnenie

zo služobného pomeru príslušníka PZ. Podľa stanoviska OR PZ v P. táto moja žiadosť bola

doručená dňa 02. 02. 2005 nadriadenému a bolo mi oznámené, že na skončenie služobného

pomeru začína plynúť lehota od 01. 03. 2005, ktorá sa končí 30. 04. 2005. V tomto

stanovisku mi bolo oznámené, že je potrebné dodržať dvojmesačnú lehotu v zmysle rozkazu

ministra vnútra č. 11. (...)

Personálnym rozkazom zo dňa 02. 03. 2005, ktorý mi bol doručený dňa 10. 03. 2005

som bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ bez nároku na dávku výsluhového

zabezpečenia (odchodného). V odôvodnení personálneho rozkazu sa uvádza, že z mojej

strany došlo k porušeniu služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým

spôsobom a moje ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu štátnej služby. Zvlášť

hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že som nebol čestný a disciplinovaný,

zneužil som svoje služobné postavenie v úmysle získať neoprávnený prospech, vyžiadal

a prevzal úplatok a teda svoje sily a schopnosti som nevynaložil na ochranu práv a majetku,

ale sám do nich zasiahol zvlášť hrubým spôsobom. Nevykonával som riadne štátnu službu,

neplnil svedomito úlohy uložené mi zákonom, nezdržal sa konania, ktoré viedlo k stretu

dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, narušil vážnosť policajného zboru,

nedodržal disciplínu, čím som zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinností

policajta. (...)

Proti predmetnému rozkazu som podal dňa 02. 03. 2005 rozklad, ktorý bol

rozhodnutím odporcu zo dňa 17. 05. 2005 zamietnutý a rozhodnutie potvrdené.

V predmetnom rozhodnutí o rozklade sa uvádzajú totožné dôvody, ako sú uvedené

v personálnom rozkaze. (...)

Dňa 29. 04. 2005 bolo vydané uznesenie Krajského riaditeľstva PZ, Úradu justičnej

a kriminálnej polície P., ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa

30. 05. 2005, ktorým trestné konanie voči mojej osobe pre trestný čin zneužívania

právomoci verejného činiteľa bolo zastavené a jednoznačne bolo preukázané, že som bol

krivo obvinený a žiadna skutočnosť uvádzaná v personálnom rozkaze a následnom

rozhodnutí o rozklade nebola preukázaná, priam naopak bolo potvrdené, že som sa vždy

správal v súlade so služobnou prísahou a ostatnými povinnosťami príslušníka polície. (...)

Následne som dňa 27. 06. 2005 požiadal o stanovisko Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky k takto produkovaným dôkazom vo veci ukončenia služobného pomeru, kedy táto

moja žiadosť bola posúdená ako podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho

konania, v ktorom sa uvádza, že nie je podstatné, či bolo rozhodnuté o vine alebo nevine,

ale z hľadiska rozhodovania o prepustení, vznesenie obvinenia postačuje na rozhodnutie

o prepustení. (...)

Tak, ako je vyššie uvedené, ja sám som požiadal o prepustenie zo služobného

pomeru, ale za splnenia všetkých zákonných podmienok, ktoré mi prislúchajú. Keďže podľa

môjho názoru došlo k môjmu prepusteniu zo služobného pomeru v rozpore so zákonom,

stratil som nárok na odchodné, ktoré mi prislúcha vo výške 8,5 - násobku priemernej

mesačnej mzdy, ako aj k nesprávnemu výpočtu priznaného výsluhového dôchodku, pretože

v prípade ukončenia služobného pomeru v zákonom stanovených lehotách by tento

predstavoval vyššiu mesačnú hodnotu.

Z vyššie uvedených listinných dôkazov je zrejmé, že Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky postupovalo v rozpore so zákonom, keď vznesenie obvinenia považovalo za hrubé

porušenie služobnej prísahy a následné prepustenie zo služobného pomeru bez nároku

na odchodné.

Zastávame názor, že prepustenie Bc. J. M. zo služobného pomeru príslušníka

policajného zboru personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 84 zo dňa

02. 03. 2005 je neplatné. Obraciame sa preto na Ústavný súd SR a navrhujeme, aby vyhlásil

nález, že Personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 84 zo dňa 02. 03.

2005 boli porušené práva Bc. J. M. podľa SR.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom pre odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , ).

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa

personálnym rozkazom ministra vnútra č. 84 z 2. marca 2005, ktoré - ako to vyplýva

zo samotnej sťažnosti - v spojení s uznesením Krajského riaditeľstva Policajného zboru,

Úradu justičnej a kriminálnej polície v P. „nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa

30. 05. 2005“.

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti na konanie pred ústavným súdom podľa je podanie sťažnosti

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného

práva. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ( ).

Predmetná sťažnosť zo 6. marca 2007 bola odovzdaná na poštovú prepravu 7. marca

2007, teda už dávno po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh

konania pred ústavným súdom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že napadnutým rozhodnutím

ani nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa ,

pretože medzi týmto článkom a tvrdeným porušením základného práva sťažovateľa

neexistuje ústavne relevantná súvislosť. Z tohto dôvodu by pripadalo odmietnutie tejto

sťažnosti aj pre zjavnú neopodstatnenosť v zmysle .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. marca 2007