Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 26/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 11. apríla 2007

predbežne prerokoval sťažnosť J. K., P., ktorou namieta nezákonnosť volieb do orgánov

samosprávy mesta P. uskutočnených 2. decembra 2006, ako aj porušenie svojich základných

práv podľa a 2 a v spojení s a

Slovenskej republiky legalizovaním výsledkov volieb do orgánov samosprávy mesta P.

skutočnených 2. decembra 2006, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. januára 2007

doručená sťažnosť J. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta nezákonnosť volieb

uskutočnených 2. decembra 2006 do orgánov samosprávy mesta P. (ďalej len „voľby

do orgánov samosprávy“) „legalizovaním volieb“ (resp. výsledku volieb) „na základe

o voľbách do orgánov samosprávy...“, ako aj porušenie

svojich základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 30 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 1 a čl. 1

ods. 1 (ďalej len „“). Volebná sťažnosť smeruje proti

Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“), „ktorá je jediným

ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky“.

Skutkový stav, v ktorom vidí sťažovateľ porušenie označených článkov ,

spočíva v tom, že:

«Volieb sa zúčastnilo v 7 volebných obvodoch 14 544 voličov, čo predstavuje

34,11 % z celkového počtu 42 628 zapísaných voličov.

Odovzdaných platných hlasovacích lístkov pre voľby primátora mesta bolo 14 251,

čo predstavovalo 33,43 % z celkového počtu zapísaných voličov 42 628.

Najvyšší počet platných hlasov 7 592 získal Ing. J. B.

Nedať svoj mandát uchádzačom o moc využilo 42 628 - 14 251 = 28 377

oprávnených voličov. Čo znamená 66,89 % podiel voličov.

Aritmeticky možno dokázať, že zvoleného primátora mesta nevolilo, 42 628 – 7 592

= 35 036 oprávnených voličov, ktorý mu odmietli dať svoj mandát.

Voľby poslancov do mestského zastupiteľstva v 7 volebných obvodoch sa zúčastnilo

14 544 voličov. Z celkového počtu zapísaných voličov 42 628 bolo odovzdaných platných

hlasovacích lístkov 13 703, ktoré číslo znamenalo 32,14 % účasť voličov.

Zvolených poslancov vo volebných obvodoch č. I, II., III., IV., aritmeticky dokázané,

nevolila drvivá väčšina majority voličov, volebného obvodu, ktorá prejavená vôľa voličov je

identická s podmienkami voľby primátora mesta.

Zákonná norma NR SR (z. č. ) umožňuje legalizovať oprávnenia

nositeľov moci bez dostatočného množstva mandátov.

Teda napadnutá norma umožňuje legalizovať typ mocenského (politického) človeka,

vyznačujúceho sa veľkou životnou energiou a egocentrizmom, ktorý sa najlepšie realizuje

vo vzťahoch k moci, v ovládaní druhých, iných poznáva a zaujíma sa o nich len preto, aby

ich mohol ovládať.

Občan volič nechce vládu človeka, ale zákon, lebo človek to robí vo svoj prospech

a stáva sa tyranom.

Víťaz po voľbách uskutočňuje personálnu výmenu pracovníkov úradu od vrátnika až

po najvyššiu radiacu funkciu, vo všetkých sférach vplyvu, právomoci víťaza. Všeobecne

známa skutočnosť z motivovanej činnosti nositeľov moci na území SR.

Vedenie mesta v období roka 2005 znemožnilo zákonom ustanoveným spôsobom

uplatňované právo na výkon sociálnej pomoci vo veci poskytovania sociálnej služby,

kompenzovania straty vitálnych funkcií, 24 hodín, osamelo žijúcemu rodičovi, na základe

rozhodnutia orgánu exekutívy a ponechalo bezbranného a bezmocného občana napospas

svojmu osudu v čase náhlej núdze. Potomok rodiča, ktorý je zamestnancom mesta

a účastníkom v uvádzaných konaniach pociťuje „mocenské praktiky Ing. J. B.“

Orgán mesta, v spolupráci s kontrolným mechanizmom mesta, znemožnil objektívne

prešetrenie sťažnosti na očividne nezákonné rozhodovanie orgánov mesta a súčasne orgán

mesta znemožnil výkon politického práva na prístup k informáciám v ktorých som bol

účastníkom konania.

Dôkaz: popis skutočností v sťažnosti č. 34980/06 adresovanej štrasburským súdom,

a marenie politického práva (prístup k informáciám) v konaní č. vedeného

na OS v Prievidzi.

Demokracia je forma politického zriadenia, ktorá umožňuje všetkým plnoprávnym

občanom účasť na správe a riadení štátu. Je založená na princípe podriadenia sa menšiny

väčšine a uznania slobody a rovnosti občanov.

Občania vo voľbách zobrali na seba zodpovednosť, ktorú parlament nechce, nemôže,

nevie alebo nedokáže uniesť.

Porušovateľ nerešpektuje prejavenú vôľu majority oprávnených voličov vo voľbách

do orgánov mesta, ktorí povedali NIE uchádzačom o oprávnenia, čím kreovali suverénni

voliči svoje politické práva.

Porušovateľ umožňuje napadnutým zákonom o voľbách (č. a v znení

noviel) do orgánov samosprávy obcí legalizovať voľbu kandidátov (primátora, poslancov)

za účasti veľmi malej skupiny oprávnených voličov.»

Na základe uvedeného dospel sťažovateľ k názoru, že národná rada porušila jeho

základné právo „zúčastňovať sa na správe verejných vecí slobodnou voľbou svojich

zástupcov ( ) v spojení s ,

a a 2 “.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej rozhodol týmto nálezom:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné právo sťažovateľa slobodnou voľbou svojich zástupcov sa zúčastňovať

na správe verejných vecí priznané v v spojení

s , , a 2 bolo porušené dňa

3. 12. 2006 legalizovaním volieb do orgánov samosprávy, ktoré zvolené orgány, nedostali

mandát od oprávnených voličov. Legalizácia nelegitímne zvoleného primátora a poslancov

mesta sa uskutočnila na základe napadnutého zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o voľbách do orgánov samosprávy v znení neskorších noviel.

3. Voľby do orgánov samosprávy v P. uskutočnené dňa 2. 12. 2006 sa rušia

a výsledky volieb zo dňa 3. 12. 2006 sa vyhlasujú za neplatné.“

Zároveň sťažovateľ poukazujúc na svoje nepriaznivé majetkové, zárobkové a osobné

pomery žiada, aby mu bol v konaní pred ústavným súdom ustanovený zástupca z radov

advokátov.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa rozhoduje ústavný súd o ústavnosti a zákonnosti (...)

volieb do orgánov územnej samosprávy...

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd každý návrh

predbežne prerokuje bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. v ustanovuje, že sťažnosť pre neústavnosť

alebo nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy môže podať okrem

navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa volieb

zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu, alebo kandidát, ktorý získal

vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.

Sťažovateľ nie je podľa citovaného ustanovenia oprávnenou

(aktívne legitimovanou) osobou na podanie volebnej sťažnosti. K tomuto záveru dospel

ústavný súd na základe správy mestskej volebnej komisie o výsledkoch volieb do orgánov

samosprávy, z ktorej zistil, že sťažovateľ nebol v uvedených voľbách kandidátom

zaregistrovaným pre voľby primátora ani pre voľby poslancov do mestského zastupiteľstva.

Rovnaké zistenie vyplýva aj zo zápisnice mestskej volebnej komisie o výsledkoch volieb

do samosprávy, ktorú sťažovateľ zaslal ústavnému súdu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol volebnú sťažnosť podľa § 25 ods. 2

ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Návrh na začatie konania vo volebných veciach (volebná sťažnosť) musí popri

všeobecných náležitostiach ( ) obsahovať aj osobitné

náležitosti uvedené v ustanovení až d) .

Volebná sťažnosť musí byť podľa podaná do 10 dní

po oznámení výsledku volieb.

Sťažovateľ svoju sťažnosť adresovanú ústavnému súdu podal na pošte 29. decembra

2006, pričom ústavnému súdu bola doručená 2. januára 2007. Výsledky volieb do orgánov

samosprávy, ktoré sa uskutočnili 2. decembra 2006, boli oznámené 3. decembra 2006.

Z uvedených skutočností bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že sťažnosť bola

navyše podaná oneskorene, t. j. po uplynutí 10-dňovej lehoty, ktorú

ustanovuje na jej podanie.

S poukazom na uvedené ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde aj ako podanú oneskorene.

2. Sťažovateľ v sťažnosti namietal aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 26

ods. 1 a 2 a v spojení s a , ku ktorému malo dôjsť

„... legalizovaním volieb do orgánov samosprávy, ktoré zvolené orgány nedostali mandát

od oprávnených voličov“. Sťažovateľ bližšie nekonkretizoval spôsob a dôvody porušenia

označených základných práv.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom pre odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (m. m. , ).

3. O prípadnom porušení základného práva navrhovateľa podľa

by bolo možné hovoriť len vtedy, ak by toto základné právo nebolo navrhovateľovi

garantované a ak by na preukázanie takéhoto svojho tvrdenia označil, resp. navrhol aj

príslušné dôkazy.

Prostredníctvom práva prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie sa

každému umožňuje dozvedieť sa informáciu a získať informáciu do svojej dispozičnej sféry

a v nej informáciu spracovať pre svoju potrebu i potrebu iných, keďže v súlade s

k nemu patrí aj právo informáciu ďalej rozširovať ().

Podľa petitu sťažnosti k namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 26 ods. 1

a 2 malo dôjsť „... legalizovaním volieb do orgánov samosprávy, ktoré zvolené

orgány nedostali mandát od oprávnených voličov“. Sťažovateľ v sťažnosti bližšie

nekonkretizoval spôsob a dôvody porušenia označených základných práv.

Podstatou argumentácie sťažovateľa v okolnostiach prípadu je spájanie porušenia

jeho základných práv podľa a 2 s „legalizovaním“ volieb do orgánov

samosprávy, čiže k porušeniu jeho označeného práva malo de facto dôjsť zistením

a uverejnením výsledkov volieb do orgánov samosprávy a následným vydaním osvedčenia

zvoleným kandidátom postupom podľa deviatej časti zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších

predpisov.

Ústavný súd vychádzajúc z odôvodnenia sťažnosti predloženého sťažovateľom

konštatuje, že podstata jeho argumentácie nemá v žiadnom prípade takú spojitosť

s obsahom označených základných práv, ktorej reálnosť by bolo možné posúdiť po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie.

Keďže argumentáciu predloženú sťažovateľom nemožno považovať za súčasť

ústavných a ani zákonných garancií žiadneho zo základných práv, porušenie ktorých

sťažovateľ namieta, ústavný súd sťažnosť v tejto časti po jej predbežnom prerokovaní podľa

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, považoval ústavný súd

za bezpredmetné zaoberať sa žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní o jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. apríla 2007