Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
PL. ÚS 26/07
PDF · 196.52 KB
No categories available
PL. ÚS 26/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 26/07-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 11. apríla 2007
predbežne prerokoval sťažnosť J. K., P., ktorou namieta nezákonnosť volieb do orgánov
samosprávy mesta P. uskutočnených 2. decembra 2006, ako aj porušenie svojich základných
práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 30 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky legalizovaním výsledkov volieb do orgánov samosprávy mesta P.
skutočnených 2. decembra 2006, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť J. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. januára 2007
doručená sťažnosť J. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta nezákonnosť volieb
uskutočnených 2. decembra 2006 do orgánov samosprávy mesta P. (ďalej len „voľby
do orgánov samosprávy“) „legalizovaním volieb“ (resp. výsledku volieb) „na základe
zákona NR SR č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy...“, ako aj porušenie
svojich základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 30 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 1 a čl. 1
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Volebná sťažnosť smeruje proti
Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“), „ktorá je jediným
ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky“.
Skutkový stav, v ktorom vidí sťažovateľ porušenie označených článkov ústavy,
spočíva v tom, že:
«Volieb sa zúčastnilo v 7 volebných obvodoch 14 544 voličov, čo predstavuje
34,11 % z celkového počtu 42 628 zapísaných voličov.
Odovzdaných platných hlasovacích lístkov pre voľby primátora mesta bolo 14 251,
čo predstavovalo 33,43 % z celkového počtu zapísaných voličov 42 628.
Najvyšší počet platných hlasov 7 592 získal Ing. J. B.
Nedať svoj mandát uchádzačom o moc využilo 42 628 - 14 251 = 28 377
oprávnených voličov. Čo znamená 66,89 % podiel voličov.
Aritmeticky možno dokázať, že zvoleného primátora mesta nevolilo, 42 628 – 7 592
= 35 036 oprávnených voličov, ktorý mu odmietli dať svoj mandát.
Voľby poslancov do mestského zastupiteľstva v 7 volebných obvodoch sa zúčastnilo
14 544 voličov. Z celkového počtu zapísaných voličov 42 628 bolo odovzdaných platných
hlasovacích lístkov 13 703, ktoré číslo znamenalo 32,14 % účasť voličov.
Zvolených poslancov vo volebných obvodoch č. I, II., III., IV., aritmeticky dokázané,
nevolila drvivá väčšina majority voličov, volebného obvodu, ktorá prejavená vôľa voličov je
identická s podmienkami voľby primátora mesta.
Zákonná norma NR SR (z. č. 346/1990 Zb.) umožňuje legalizovať oprávnenia
nositeľov moci bez dostatočného množstva mandátov.
Teda napadnutá norma umožňuje legalizovať typ mocenského (politického) človeka,
vyznačujúceho sa veľkou životnou energiou a egocentrizmom, ktorý sa najlepšie realizuje
vo vzťahoch k moci, v ovládaní druhých, iných poznáva a zaujíma sa o nich len preto, aby
ich mohol ovládať.
Občan volič nechce vládu človeka, ale zákon, lebo človek to robí vo svoj prospech
a stáva sa tyranom.
Víťaz po voľbách uskutočňuje personálnu výmenu pracovníkov úradu od vrátnika až
po najvyššiu radiacu funkciu, vo všetkých sférach vplyvu, právomoci víťaza. Všeobecne
známa skutočnosť z motivovanej činnosti nositeľov moci na území SR.
Vedenie mesta v období roka 2005 znemožnilo zákonom ustanoveným spôsobom
uplatňované právo na výkon sociálnej pomoci vo veci poskytovania sociálnej služby,
kompenzovania straty vitálnych funkcií, 24 hodín, osamelo žijúcemu rodičovi, na základe
rozhodnutia orgánu exekutívy a ponechalo bezbranného a bezmocného občana napospas
svojmu osudu v čase náhlej núdze. Potomok rodiča, ktorý je zamestnancom mesta
a účastníkom v uvádzaných konaniach pociťuje „mocenské praktiky Ing. J. B.“
Orgán mesta, v spolupráci s kontrolným mechanizmom mesta, znemožnil objektívne
prešetrenie sťažnosti na očividne nezákonné rozhodovanie orgánov mesta a súčasne orgán
mesta znemožnil výkon politického práva na prístup k informáciám v ktorých som bol
účastníkom konania.
Dôkaz: popis skutočností v sťažnosti č. 34980/06 adresovanej štrasburským súdom,
a marenie politického práva (prístup k informáciám) v konaní č. 11 C/227/2005 vedeného
na OS v Prievidzi.
Demokracia je forma politického zriadenia, ktorá umožňuje všetkým plnoprávnym
občanom účasť na správe a riadení štátu. Je založená na princípe podriadenia sa menšiny
väčšine a uznania slobody a rovnosti občanov.
Občania vo voľbách zobrali na seba zodpovednosť, ktorú parlament nechce, nemôže,
nevie alebo nedokáže uniesť.
Porušovateľ nerešpektuje prejavenú vôľu majority oprávnených voličov vo voľbách
do orgánov mesta, ktorí povedali NIE uchádzačom o oprávnenia, čím kreovali suverénni
voliči svoje politické práva.
Porušovateľ umožňuje napadnutým zákonom o voľbách (č. 346/1990 Zb. a v znení
noviel) do orgánov samosprávy obcí legalizovať voľbu kandidátov (primátora, poslancov)
za účasti veľmi malej skupiny oprávnených voličov.»
Na základe uvedeného dospel sťažovateľ k názoru, že národná rada porušila jeho
základné právo „zúčastňovať sa na správe verejných vecí slobodnou voľbou svojich
zástupcov (čl. 30 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky) v spojení s čl. 2 ods. 1, čl. 1 ods. 1
a čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky“.
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej rozhodol týmto nálezom:
„1. Sťažnosti sa vyhovuje.
2. Základné právo sťažovateľa slobodnou voľbou svojich zástupcov sa zúčastňovať
na správe verejných vecí priznané v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení
s čl. 2 ods. 1, čl. 1 ods. 1, čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené dňa
3. 12. 2006 legalizovaním volieb do orgánov samosprávy, ktoré zvolené orgány, nedostali
mandát od oprávnených voličov. Legalizácia nelegitímne zvoleného primátora a poslancov
mesta sa uskutočnila na základe napadnutého zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy v znení neskorších noviel.
3. Voľby do orgánov samosprávy v P. uskutočnené dňa 2. 12. 2006 sa rušia
a výsledky volieb zo dňa 3. 12. 2006 sa vyhlasujú za neplatné.“
Zároveň sťažovateľ poukazujúc na svoje nepriaznivé majetkové, zárobkové a osobné
pomery žiada, aby mu bol v konaní pred ústavným súdom ustanovený zástupca z radov
advokátov.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy rozhoduje ústavný súd o ústavnosti a zákonnosti (...)
volieb do orgánov územnej samosprávy...
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh
predbežne prerokuje bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. Zákon o ústavnom súde v § 59 ods. 1 ustanovuje, že sťažnosť pre neústavnosť
alebo nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy môže podať okrem
navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa volieb
zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu, alebo kandidát, ktorý získal
vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.
Sťažovateľ nie je podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde oprávnenou
(aktívne legitimovanou) osobou na podanie volebnej sťažnosti. K tomuto záveru dospel
ústavný súd na základe správy mestskej volebnej komisie o výsledkoch volieb do orgánov
samosprávy, z ktorej zistil, že sťažovateľ nebol v uvedených voľbách kandidátom
zaregistrovaným pre voľby primátora ani pre voľby poslancov do mestského zastupiteľstva.
Rovnaké zistenie vyplýva aj zo zápisnice mestskej volebnej komisie o výsledkoch volieb
do samosprávy, ktorú sťažovateľ zaslal ústavnému súdu.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol volebnú sťažnosť podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
Návrh na začatie konania vo volebných veciach (volebná sťažnosť) musí popri
všeobecných náležitostiach (§ 20 zákona o ústavnom súde) obsahovať aj osobitné
náležitosti uvedené v ustanovení § 60 ods. 1 písm. a) až d) zákona o ústavnom súde.
Volebná sťažnosť musí byť podľa § 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde podaná do 10 dní
po oznámení výsledku volieb.
Sťažovateľ svoju sťažnosť adresovanú ústavnému súdu podal na pošte 29. decembra
2006, pričom ústavnému súdu bola doručená 2. januára 2007. Výsledky volieb do orgánov
samosprávy, ktoré sa uskutočnili 2. decembra 2006, boli oznámené 3. decembra 2006.
Z uvedených skutočností bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že sťažnosť bola
navyše podaná oneskorene, t. j. po uplynutí 10-dňovej lehoty, ktorú zákon o ústavnom súde
ustanovuje na jej podanie.
S poukazom na uvedené ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde aj ako podanú oneskorene.
2. Sťažovateľ v sťažnosti namietal aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 26
ods. 1 a 2 a čl. 30 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 1 ústavy, ku ktorému malo dôjsť
„... legalizovaním volieb do orgánov samosprávy, ktoré zvolené orgány nedostali mandát
od oprávnených voličov“. Sťažovateľ bližšie nekonkretizoval spôsob a dôvody porušenia
označených základných práv.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom pre odmietnutie návrhu
pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom
do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí
relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (m. m. I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).
3. O prípadnom porušení základného práva navrhovateľa podľa čl. 26 ods. 1 ústavy
by bolo možné hovoriť len vtedy, ak by toto základné právo nebolo navrhovateľovi
garantované a ak by na preukázanie takéhoto svojho tvrdenia označil, resp. navrhol aj
príslušné dôkazy.
Prostredníctvom práva prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie sa
každému umožňuje dozvedieť sa informáciu a získať informáciu do svojej dispozičnej sféry
a v nej informáciu spracovať pre svoju potrebu i potrebu iných, keďže v súlade s ústavou
k nemu patrí aj právo informáciu ďalej rozširovať (II. ÚS 28/96).
Podľa petitu sťažnosti k namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 26 ods. 1
a 2 ústavy malo dôjsť „... legalizovaním volieb do orgánov samosprávy, ktoré zvolené
orgány nedostali mandát od oprávnených voličov“. Sťažovateľ v sťažnosti bližšie
nekonkretizoval spôsob a dôvody porušenia označených základných práv.
Podstatou argumentácie sťažovateľa v okolnostiach prípadu je spájanie porušenia
jeho základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy s „legalizovaním“ volieb do orgánov
samosprávy, čiže k porušeniu jeho označeného práva malo de facto dôjsť zistením
a uverejnením výsledkov volieb do orgánov samosprávy a následným vydaním osvedčenia
zvoleným kandidátom postupom podľa deviatej časti zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších
predpisov.
Ústavný súd vychádzajúc z odôvodnenia sťažnosti predloženého sťažovateľom
konštatuje, že podstata jeho argumentácie nemá v žiadnom prípade takú spojitosť
s obsahom označených základných práv, ktorej reálnosť by bolo možné posúdiť po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie.
Keďže argumentáciu predloženú sťažovateľom nemožno považovať za súčasť
ústavných a ani zákonných garancií žiadneho zo základných práv, porušenie ktorých
sťažovateľ namieta, ústavný súd sťažnosť v tejto časti po jej predbežnom prerokovaní podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, považoval ústavný súd
za bezpredmetné zaoberať sa žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu
v konaní o jeho sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. apríla 2007